Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-116-2013.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/116/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : A. N., a.s., so sídlom XXX XX N., W. D. X, IČO : XX XXX XXX, zastúpený splnomocneným L.. M. B., INVEST. D.c., spol. s r.o., so sídlom 821 09 Bratislava, Prievozská 2/A, proti povinnému : M. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., S. X, na vymoženie pohľadávky v sume 5 800 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Uhríkovou, so sídlom Exekútorský úrad 821 01 Bratislava, Tomášikova 5/ A, pod spisovou značkou Ex 3033/2012, o odvolaní oprávneného zo dňa 18.09.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 1Er/1805/2012-34 zo dňa 27.08.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhrínovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 3033/2012. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v spojení s ustanoveniami § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do čl. 7 formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Podpísaním zmluvy o úvere povinný zároveň pristúpil k rozhodcovskej doložke bez toho, aby bola s ním vopred individuálne dojednaná. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nemal možnosť žiadnym spôsobom jej obsah meniť, mohol len zmluvu spolu s VOP ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Súd uviedol, že síce v zmysle čl. 10.3.1 VOP spotrebiteľ má možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, avšak musí tak urobiť písomne a najneskôr pri uzatvorení zmluvy. Súd mal za to, že je len málo pravdepodobné, aby spotrebiteľ túto možnosť využil, nakoľko toto ustanovenie splýva s ďalšími všeobecnými podmienkami a vzhľadom k ich rozsiahlosti (43 strán) sa nemal ani možnosť s obsahom všeobecných obchodných podmienok riadne oboznámiť, pričom pri podpise spotrebiteľských zmlúv je využívaný moment prekvapenia a tiež skutočnosť, že spotrebiteľ nepozná svoje práva. Rozhodcovskú doložku exekučný súd posúdil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že rozhodnutie súdu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere sa domnieva, že toto ustanovenie nezakladalo neplatnosť rozhodcovskej doložky ako takej. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá priamo v zmluve o úvere v čl. 3 bod 7, ako aj v bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver a v bode 10 Všeobecných obchodných podmienok. V zmysle bodu 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok mal povinný na výber, či zmluvu o úvere uzatvorí s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Oprávnený cituje presné znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve upravené v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a zdôrazňuje, že z bodu 10.2.3 je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, pretože v zmysle tohto bodu ju mal povinný možnosť odmietnuť. Súd rozhodol bez toho, aby konkretizoval, z čoho vyvodil svoj záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán. Oprávnený uviedol, že v rozhodcovskom konaní, rovnako ako v konaní súdnom, majú obaja účastníci konania rovnaké právne postavenie, taktiež rovnaké procesné práva a povinnosti a pokiaľ sú ich procesné práva obmedzené, toto obmedzenie sa týka oboch účastníkov. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a to tak veriteľovi, ako aj spotrebiteľovi. Povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma, naopak, spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok za rozhodcovské konanie povinný hradiť oprávnenému nižšie trovy konania. Navyše, okresný súd sa vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého bol veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený s dôrazom na pasivitu povinného uviedol, že aj v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Zamietavým rozhodnutím súdu dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Oprávnený preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.
Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, obzvlášť však pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je
úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
Návrhom datovaným dňa 07.06.2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky : DC- C/0811/0035 zo dňa 16.03.2012. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2009, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2009). Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj Obchodných podmienok pre úver, vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Právne posúdenie zmluvy o úvere ako vzťahu spotrebiteľského oprávneným namietané nebolo a odvolací súd ho považuje za nespochybnený.
Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 7 zmluvy o úvere a z čl.10 bodu 3. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorej sa zmluvné strany „dohodli“, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere alebo súvisiacich s ňou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa takouto „dohodou“ vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Navyše touto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Neobstojí ani argumentácia oprávneného, že povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy obsahovala osobitná právna norma, konkrétne ustanovenie § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 o bankách. Bolo povinnosťou dodávateľa dôsledne rešpektovať okrem osobitnej právnej normy upravujúcej postavenie, práva a povinnosti bánk, aj ustanovenia osobitných právnych noriem, upravujúcich a zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a nemal tak spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Za takúto možnosť nemožno považovať ani dojednanie vymienené v čl. 10.2.3., podľa ktorého ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu, alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Rozhodcovskú doložku ani vzhľadom na takéto dojednanie nemožno považovať za individuálne dojednanú a to najmä s osobitným dôrazom na spochybnenú reálnosť uplatnenia tohto práva odmietnuť ju zo strany spotrebiteľa s ohľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy. Je ťažko prijateľný záver, že by spotrebiteľ, ktorý sa mal možnosť len pri podpise zmluvy oboznámiť s konkrétnym znením obsahu vopred pripravenej formulárovej zmluvy, súčasne bol v stave ihneď uplatniť svoje právo písomne oznámiť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, ktoré právo bolo viazané výlučne len na moment najneskôr do uzavretia zmluvy o úvere. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom exekučného súdu, že vzhľadom na časovú tieseň a samotnú formu, v akej sú Obchodné podmienky napísané - predovšetkých ich rozsiahlosť - tieto okolnosti už samy osebe podstatne sťažujú riadne a podrobné oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.
Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.