Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-39-2023.pdf
PDF · 115.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného F. F., pre pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.07.2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný F. T. J. K. D. Z. F. T. E. A. R. Q. , rod. F., nar. XX.XX.XXXX V. B., hlásený trvalý pobyt všeobecne U., okr. Galanta, Slovenská republika, prechodne bytom Ž. XXXX/XX, U., okr. Galanta, Slovenská republika, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby E.,
sa uznáva za vinného, že
dňa 26.01.2023 v čase okolo 15:00 hodiny na adrese U., Ž. XXXX/XX, v byte na 6. poschodí opakovane vulgárne nadával a vyhrážal sa svojej matke A. F., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Ž. XXXX/ XX, a to slovami, že ju zabije a že má skapať, následne opustil byt, pričom sa približne po 30 minútach vrátil naspäť a keď sa nevedel dostať do bytu s kolieskovými korčuľami obutými na nohách dvakrát kopol do dverí vedúcich do bytu, na ktorých spôsobil preliačiny a zalomil kľúč do zámku dverí, a počas toho poškodenej vulgárne nadával so slovami, že ju zabije a že keď sa on nemôže dostať dnu, tak ani ona von a tam skape, čím u poškodenej A. F., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Ž. XXXX/XX, vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom skutku sa dopustil na poškodenej - svojej matke z dôvodu, že neočakával z jej strany žiaden odpor, teda
sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
úmyselný pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona s poukazom § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala na tunajší súd dňa 30.05.2023 obžalobu č. X X. XX/ XX/XXXX-XX, datovanú 29.05.2023 (ďalej len ,,obžaloba“), na obžalovaného pre pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku.
Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup, nariadil v tejto veci hlavné pojednávanie na termín 04.07.2023, na ktorom po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento rozsudok. Pre úplnosť súd uvádza, že z dôvodu späťvzatia súhlasu poškodenej (matky obžalovaného) na uvedenom termíne hlavného pojednávania s trestným stíhaním obžalovaného (jej syna) pre žalovaný prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (hneď v úvode hlavného pojednávania, po tom, čo uviedla, že už neuplatňuje v danej súvislosti ani skôr v prípravnom konaní uplatnený nárok na náhradu škody), súd na uvedenom termíne hlavného pojednávania (v jeho úvode) vyhlásil uznesenie podľa § 281 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, ktorým trestné stíhanie obžalovaného pre úmyselný prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (spočívajúci v poškodení dverí do bytu poškodenej) zastavil; uznesenie bolo vzápätí krátkou cestou doručené procesným stranám a v priebehu hlavného pojednávania nadobudlo právoplatnosť (procesné strany sa vzdali práva podať sťažnosť) - súd teda ďalej konal (a vyhlásil tento rozsudok) ohľadne tej časti skutku, ktorá sa týkala žalovaného pokračovacieho úmyselného prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (spočívajúceho vo vyhrážaní sa smrťou obžalovaným vlastnej matke - poškodenej, ktorá v danej súvislosti nárok na náhradu škody neuplatnila; ďalej aj ,,skutok vyhrážania“).
Pred súdom vykonané dokazovanie. Pokiaľ ide o skutok vyhrážania, obžalovaný pred súdom svoju vinu poprel, uviedol, že išlo len o rodinnú hádku (príčinou bol prokurátor, ktorý podal v inej veci obžalovaného odvolanie), matke sa nevyhrážal smrťou, matke zámer ublížiť nemal (vie, že sa jej fyzicky nesmie dotknúť
- pokiaľ ide o minulosť, vtedy si myslel, že mala infarkt, nevedel, čo mal robiť, dal jej facku; s matkou žije odjakživa, inde nikdy nebýval). Keď odchádzal z bytu, nepočul (pre slúchadlá na ušiach), že sa nemá vracať. V čase skutku, resp. pri odchode z bytu si dal 4 poldecáky (necítil sa opitý resp. nestihol byť opitý). Užíva drogy 20 rokov, alkohol víkendovo (minimálne). S poškodenou (matkou) má dobrý vzťah (porozprávajú sa, smejú sa, buzeruje ho, že nemá prácu). V minulosti v práci skončil kvôli ľudom, on za to nemohol, napr. sa znižoval stav zamestnancov. Poškodená v rámci vyjadrenia k výpovedi obžalovaného (§ 271 ods. 1 Trestného poriadku) pred súdom uviedla, že pracovali v jednom podniku. Ona tam skončila a obžalovaný tiež, nakoľko sa zastal priateľky, ktorá sa s ním však následne rozišla. Vie pracovať, len tieto posledné 3 roky, akoby mu preplo z toho vyhodenia z práce a rozchodu s priateľkou. Bol agresívny, stále ho to trápilo, nervy mal. Ona a on sú dve osoby takej povahy, že sa neznesú. Bola aj chorá, hádky jej nerobia dobre, obžalovaný to vedel. Vyslovene jej vadí, keď niekto nepracuje a živí ho matka. Obžalovaný však vie robiť, má v tom aj ona vinu, že ho núti robiť. Ona je totiž nezamestnaná a nemôžu si dovoliť, aby niekto u nich nepracoval. Obžalovaný nie je alkoholik, síce si vypije, ale nepije ako alkoholik. Ona mu verí, že dokáže riadne pracovať.
Z výsluchov poškodenej (matky obžalovaného) zo dňa 27.01.2023 (výsluch uskutočnený aj za využitia obrazovo-zvukového záznamu pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému; č. l. 37 - 48; prehrané postupom podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní) a tiež zo dňa 15.05.2023 (výsluch uskutočnený aj za využitia obrazovo-zvukového záznamu po doručení uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému, za prítomnosti obhajcu; č. l. 107 - 126; prehrané postupom podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní) vyplývajú podrobné informácie k žalovanému skutku vyhrážania, tento skutok poškodená potvrdzuje bezo zvyšku, vo výpovedi zo dňa 27.01.2023 aj za prítomnosti emočného vypätia, plaču, negatívnych emócií. T. j. z prehraných výpovedí poškodenej pre súd vyplynuli najmä nasledovné informácie: agresívne správanie sa obžalovaného, a to nielen v nedávnej dobe, no aj v minulosti, slovné vyhrážky aj zabitím na jej adresu zo strany obžalovaného, z toho plynúca jej obava o život a zdravie, tiež požívanie/holdovanie alkoholu či iným návykovým látkam zo strany obžalovaného, pričom s odstupom času niekoľkých mesiacov po skutku vyhrážania by už bola aj rada, keby obžalovaného pustili napr. na podmienku (aby jej mohol pomáhať, verí mu).
Z výsluchu znalca F.. F. R., ktorý pred súdom prezentoval svoj znalecký posudok (č. XX/XXXX; skúmanie prítomnosti závislostí u obžalovaného atď.), pre súd vyplynuli nasledovné informácie: u obžalovaného bola v čase znaleckého skúmania i žalovaného skutku objektivizovaná prítomnosť polytoxikománie
- závislosť od stimulancií, kanabinoidov, alkoholu; pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nebezpečný nie je; znalec neodporúča realizáciu žiadneho ochranného liečenia (obžalovaný nie je vôbec motivovaný k liečbe, navyše prítomnosť zmiešanej poruchy osobnosti je spoluvylučujúcim kritériom; u obžalovaného teda nie je dôvodné ani opodstatnené uložiť protialkoholické alebo protitoxikomanické liečenie); z hľadiska forenzne-psychiatrického je obžalovaný schopný chápať zmysel trestného konania (znalec nezistil dôvody na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného). Predmetom znaleckého skúmania nebola otázka, ako dlho sa u obžalovaného vyskytuje konštatovaná závislosť, nebolo to predmetom zadania, takže dané znalec neskúmal (ak by to mal pred súdom uviesť, boli by to špekulácie, ale určite vývoj závislosti trvá rádovo v mesiacoch až rokoch).
Za súhlasu procesných strán súd prečítal na hlavnom pojednávaní odborné vyjadrenie k výške škody (č. l. 75; dvere do bytu poškodenej, výška škody: 500,- eur). Obhajoba prezentovala svoje výhrady k odbornému vyjadreniu (najmä nebola posúdená dĺžka užívania dverí, obstarávacia cena atď.) s návrhom na doplnenie dokazovania v danom smere - napokon však v závere hlavného pojednávania obhajoba na danom návrhu už netrvala, súd o ňom už preto nerozhodoval.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinné dôkazy, a to:
- na č. l. 12 až 15 - zápisnica o zadržaní a obmedzení slobody obžalovaného ako podozrivého zo dňa 26.01.2023;
- na č. l. 76 až 80 - obhliadka miesta činu s fotodokumentáciou;
- na č. l. 82 až 84 - potvrdenie o vykázaní obžalovaného z obydlia poškodenej;
- na č. l. 85 až 86 - odpis registra trestov a výpis z evidencie priestupkov obžalovaného (1 priestupkový záznam za porušenie zákazu vychádzania, 6 odsúdení - za rôznu aj úmyselnú trestnú činnosť, vrátane drogového skutku i spáchanie totožného trestného činu, ako je tu žalovaný, voči totožnej poškodenej
- matke obžalovaného);
- na č. l. 87 - kópia trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn.: XT/XX/XXXX (majetkový trestný čin, podmienečné odsúdenie - tu žalovaný skutok vyhrážania bol teda spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia);
- na č. l. 88 až 89 - rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.: XT/XX/XXXX;
- na č. l. 90 až 91 - kópia trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn.: XT/XXX/XXXX (spáchanie totožného trestného činu, ako je tu žalovaný, voči totožnej poškodenej - matke obžalovaného);
- na č. l. 92 - prípis/evidencia väzňov ohľadne obžalovaného;
- pripojený súdny spis Okresného súdu Galanta sp. zn.: XT/XXX/XXXX (spáchanie totožného trestného činu, ako je tu žalovaný, voči totožnej poškodenej - matke obžalovaného);
- na č. l. 201 až 208 - hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon väzby (vo svojom súhrne pozitívne informácie, na výkon väzby sa odsúdený adaptoval);
- na č. l. 209 - aktuálny odpis registra trestov obžalovaného (ako je uvedené už vyššie, 6 záznamov);
- na č. l. 210 až 212 - lustrácia v databáze súdov ohľadne osoby obžalovaného (súd nezistil existenciu takého trestného súdneho konania, ktoré by aktuálne bránilo vyhláseniu rozsudku v tejto veci);
- na č. l. 213 až 215 - aktuálny výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne osoby obžalovaného (ako je už uvedené vyššie);
- na č. l. 216 - aktuálna lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne (za posledné dva roky bol pracovne činný v 05-12/2022, vymeriavací základ bol 0,- eur);
- na č. l. 217 - aktuálna lustrácia ZVJS ohľadne obžalovaného (vykonáva väzbu v tejto veci).
Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dôkazov, prokurátorka na hlavnom pojednávaní uviedla, že síce podaná obžaloba taký návrh obsahuje, no prokuratúra už netrvá na vykonaní listinného dôkazu - úradného záznamu na č. l. 81; súd preto o tomto návrhu na vykonanie dôkazu nerozhodoval.
Pokiaľ ide o návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov (doručené elektronicky súd v predvečer termínu hlavného pojednávania a tiež aj krátkou cestou priamo na termíne hlavného pojednávania), obhajoba sa v priebehu hlavného pojednávania vyjadrila, že zo súdu predložených návrhov na vykonanie dokazovania z ich strany, obhajoba trvá už len na osobnom výsluchu poškodenej - matky obžalovaného (bola súdom o termíne hlavného pojednávania upovedomená, a bola prítomná). Súd však vykonanie takého dôkazu (t. j. osobný výsluch poškodenej pred súdom) vykonať odmietol, nakoľko boli postupom podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 270 ods. 2 Trestného poriadku a s poukazom na § 2 ods. 1 písm. c) bod 4., písm. e) zákona o obetiach trestných činov (z. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v príslušnom znení; ďalej aj ,,zákon o obetiach“) prehrané pred súdom na hlavnom pojednávaní audiovizuálne záznamy z dvoch výsluchov poškodenej z prípravného konania (jeden uskutočnený kontradiktórne po vznesení obvinenia, jeden nie) - poškodená v tomto konaní požíva status obzvlášť zraniteľnej obete (trestného činu domáceho násilia spáchaného hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, ktorý žil s páchateľom v spoločnej domácnosti), pričom sama poškodená navyše skrze jej prítomnosť na hlavnom pojednávaní mala možnosť (ktorú aj podľa svojho uváženia využila) vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a okolnosti podstatné pre rozhodnutie súdu bolo možné zistiť už zo skôr navrhnutých a v danom čase už aj vykonaných dôkazov (najmä, ako je už uvedené vyššie, prehratie audiovizuálnych záznamov z dvoch výsluchov poškodenej z prípravného konania, k tomu listinné dôkazy, v neposlednom rade aj výsluch obžalovaného).
Pre úplnosť súd uvádza, že (i) prehratie audiovizuálnych záznamov z dvoch výsluchov poškodenej z prípravného konania na hlavnom pojednávaní (kedy prvý z nich nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom a bol vykonaný pred vznesením obvinenia, no druhý už bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom v prítomnosti obhajcu, s možnosťou obhajoby, ktorú možnosť obhajoba aj skutočne využila, klásť poškodenej priamo otázky, a tým preskúmať/konfrontovať opodstatnenosť vzneseného obvinenia obžalovanému či dôveryhodnosť samotnej poškodenej a jej skorších vyjadrení) a (ii) odmietnutie vykonať osobný výsluch poškodenej na hlavnom pojednávaní (tu súd len pripomína, že nakoľko nepočítal s osobným výsluchom poškodenej, nebol prítomný na hlavnom pojednávaní ani psychológ, ktorého prítomnosť by bola minimálne na zváženie súdom za účelom osobného výsluchu poškodenej skrze jej status obzvlášť zraniteľnej obete), podľa názoru súdu nepredstavuje porušenie práv obhajoby, ktorá v trestnom konaní mala možnosť poškodenú osobne vyslúchnuť a aj ju vyslúchla (ostatne, poškodená sa k niektorým vykonaným dôkazom skrze jej práva podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku aj vyjadrila, vnášajúc tak ďalšie informácie ,,do celého procesu“). Svedectvo poškodenej je jediným priamym dôkazom tu žalovaného skutku vyhrážania, je aj rozhodujúcim dôkazom (ostatné, vo svojej podstate nepriame dôkazy, nie sú bez svedectva poškodenej spôsobilé k uznaniu viny obžalovaného za žalovaný skutok vyhrážania), no keďže, ako je už uvedené v riadkoch vyššie, obhajoba mala v konaní možnosť poškodenú k predmetu obvinenia obžalovaného osobne vyslúchnuť (aj ju v prípravnom konaní využila - akým spôsobom a kladením akých otázok poškodenej, to už je slobodná voľba obhajoby), a poškodená požíva status obzvlášť zraniteľnej obete (kedy je s ohľadom na znenie § 134 ods. 4 Trestného poriadku a práva obetí v zmysle zákona o obetiach na mieste zdržanlivosť súdu, pokiaľ ide o osobný výsluch takej obete na hlavnom pojednávaní), súd má za to, že vykonaným dokazovaním pred súdom (ako je zachytené v zápisnici z konania hlavného pojednávania dňa 04.07.2023) a následným vyhlásením tohto rozsudku nedošlo k porušeniu práv obhajoby; tie boli v konaní podľa názoru súdu plne rešpektované a zachované.
Záverečné návrhy procesných strán. Prokurátorka právom záverečnej reči uviedla, že s poukazom na vykonané dokazovanie bola vina obžalovaného jednoznačne preukázaná. Usvedčuje ho výpoveď poškodenej, no aj ostatné dôkazy. Poškodená bezprostredne po skutku vyjadrila obavu z agresívneho správania sa obžalovaného. Dané nemení ani jej neskoršie vyjadrenie, že už obžalovanému verí. Správanie sa obžalovaného vykazuje znaky agresivity už dlhší čas, čo potvrdila aj poškodená. Obžalovaný bol odsúdený už v minulosti za rovnaký trestný čin voči identickej poškodenej - svojej matke (a to evidentne bez výchovného vplyvu uloženého trestu). Obžalovaný je užívateľom drog a alkoholu (podľa vlastných slov užíva drogy 20 rokov, za drogový skutok bol i odsúdený). Znalec potvrdil, že obžalovaný je závislý na drogách a alkohole už dlhší čas. Z dôvodu výkonu väzby obžalovaný toho času abstinuje. V čase skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, nakoľko sa do bytu vrátil a poškodil dvere. Aj keď v zmysle znaleckého skúmania znalec nenavrhuje uloženie ochranného protitoxikomanického aj protialkoholického liečenia ambulantnou formou, jeho uloženie je podľa názoru prokuratúry dôvodné, a preto ho prokurátorka navrhla uložiť. S ohľadom na uvedené, prokurátorka navrhla obžalovaného uznať za vinného v zmysle obžaloby po vypustení skutku, kde bolo zastavené trestné stíhanie, a podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona mu uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodená právom záverečnej reči uviedla, že obžalovaný (jej syn) nie je alkoholik (nie je závislý na alkohole, jemu stačí jeden pohárik). Áno, vypil si, keď bral drogy, ale nepil po litroch, ako to robia alkoholici. Požiadala súd, aby bol obžalovaný čím skôr doma, musí jej pomôcť, potrebuje ho, šeky nevládze sama platiť, má prácu . na 2 -3 hodiny, no kvôli chorobe (osteoporóza) viac nevládze. Obžalovanému verí, že jej pomôže (aj dvere dá do poriadku). Poškodená vie, že obžalovaný to dokáže, keď sa budú obaja snažiť.
Obhajkyňa právom záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na vykonané dôkazy, majú za to, no aj sama poškodená to tvrdí, že mala psychické problémy, je výbušnej povahy, že je moc pedantná a nadávala obžalovanému. Napätý vzťah medzi nimi bol len z dôvodu nepriaznivých okolností mimo ich viny (strata zamestnania, rozchod s priateľkou). Sama poškodená menila názor, pričom tu sa jednalo len o rodinnú hádku. Nešlo o vyhrážanie. Obžalovaný nemal záujem ublížiť matke. Trestné stíhanie je založené na výpovedi poškodenej, ktorá je nezrozumiteľná, chaotická, a preto nedôveryhodná - raz tvrdí, že sa jej vyhrážal, potom, že nie, tiež že pil alkohol pred hádkou, potom že po hádke. Obhajoba má za to, že neboli naplnené znaky žalovaného trestného činu, preto navrhli obžalovaného s pod obžaloby oslobodiť.
Obžalovaný právom záverečnej reči uviedol, že sa cíti byť nevinný. Bola to len obyčajná hádka, ktorú zažili miliónkrát. Nemá prečo sa matky dotýkať, aj ona robí chyby. Bolo to len na jeho ramenách. Navrhovaný trest ho zdevastuje finančne i psychicky. Bude vo väzení medzi opicami, chce ísť hneď domov a pomáhať matke. Že sa hádali, nie je trestné. Matku k výpovedi donútili policajti. Hádku priznáva, ale nie vyhrážanie. Je nevinný. Právom posledného slova obžalovaný uviedol, že ľutuje tú hádku.
K vine. Súd posúdil vykonané dôkazy jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok vyhrážania sa stal, má znaky žalovaného prečinu, ktorý spáchal obžalovaný. Nosným (jediným priamym a rozhodujúcim) dôkazom je výpoveď poškodenej (matky obžalovaného) - tá jednoznačne preukazuje existenciu skutku vyhrážania ako i jeho spáchanie obžalovaným; ako súd už ozrejmil v riadkoch vyššie, daná skutočnosť, že ide o jediný/rozhodujúci dôkaz (zabezpečený v prípravnom konaní, prehraný skrze audiovizuálny záznam v konaní pred súdom), nie je na ťarchu odsúdenia obžalovaného skrze tento rozsudok. Napriek tvrdeniam obhajoby (v záverečnej reči), súd nevidel žiaden chaos či zmätok vo vyjadreniach poškodenej, a napokon ani jej snahu krivo obviniť obžalovaného. Z jej vyjadrení (jednotlivé výsluchy v prípravnom konaní a tiež vyjadrenia k vykonaným dôkazom či skrze záverečnú reč pred súdom, všetko postupne s odstupom mesiacov od seba) je zrejmé, že skutok vyhrážania krátko po jeho spáchaní obžalovaným ťažko psychicky znášala, plynutím času sa však predmetné negatívum zvetráva, voči obžalovanému (napriek všetkému) chová (podľa názoru súdu) materinskú lásku [je to zrejmé aj porovnaním (i) jej prvotných vyjadrení po skutku v rámci výsluchu v prípravnom konaní, kedy uviedla, že skutok vyhrážania bol spojený s požitím cca pol litra alkoholu obžalovaným resp. aj s užitím marihuany, tiež uviedla, že sa obžalovaného bála, mala strach, a (ii) jej vyjadrení pred súdom, napr. v rámci vyjadrenia k výsluchu znalca uviedla, že obžalovaný si vtedy nedával drogy ani alkohol, iba po hádke ako odchádzal si dal 4 fľaštičky alkoholu, tiež uviedla aj v záverečnej reči, že by chcela mať obžalovaného čím skôr už doma, verí mu], skutkom vyhrážania, ktorý podrobne popísala (pretavené do skutkovej vety obžaloby a následne do výrokovej časti tohto rozsudku) u nej bola vyvolaná skutočne dôvodná obava z vyhrážok smrťou a možnej agresie voči jej osobe zo strany obžalovaného (pri prvotnom výsluchu v prípravnom konaní, ako vyplynulo z jeho prehratia pred súdom, bola evidentne veľmi psychicky/emočne rozrušená v negatívnom zmysle); na danom nič nemení, že negatívne pocity uplynutím niekoľkých mesiacov (aj vplyvom materinskej lásky, ktorú u nej možno podľa názoru súdu jednoznačne badať) už ustupujú do úzadia, uvoľňujúc tak miesto pozitívnemu vnímaniu (a skresleniu tak prvotne podaných informácií ohľadne) obžalovaného z jej strany (pred súdom uviedla, že ako je obžalovaný vo väzbe, začína mu už troška veriť). Obžalovaný navyše konfrontáciu s poškodenou v čase a priestore skutku vyhrážania nepopieral, no svoju vinu zľahčoval, popieral vyhrážanie sa obžalovanej, vraj išlo len o rodinnú hádku s nadávkami, nie vyhrážkami; súd jeho tvrdeniam však neuveril (neboli vôbec dôveryhodné v porovnaní s tvrdeniami poškodenej, ktoré jej tvrdenia podľa názoru súdu sprevádzali skutočne silné negatívne, jednoznačne autentické emócie/ rozrušenie pri jej prvotnom výsluchu v prípravnom konaní).
Skutok vyhrážania dokladovali, i keď ,,len“ nepriamo, aj zvyšné, pred súdom vykonané listinné dôkazy (najmä zápisnica o obhliadke miesta činu, poškodenie dverí do bytu, vykázanie obžalovaného z obydlia poškodenej, predošlé trestné záznamy obžalovaného - najmä spáchanie rovnakého trestného činu v minulosti na rovnakej poškodenej, t. j. tendencia obžalovaného správať sa takým spôsobom voči svojej matke).
Pokiaľ ide o zavinenie, z vykonaného dokazovania pre súd plynie jasný záver o existencii priameho úmyslu na strane obžalovaného [§ 15 písm. a) Trestného zákona] - chcel sa vyhrážať smrťou vlastnej matke (jemu blízkej osobe) takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť (a dokonca u nej aj vzbudilo) dôvodnú obavu (o život/zdravie) a aj sa jej tak vyhrážal. Skutok vyhrážania (kvalifikovaný ako trestný čin) obžalovaný spáchal jednoznačne v súvislosti so statusom poškodenej (§ 139 ods. 2 Trestného zákona)
- také konanie voči vlastnej matke/blízkej osobe podľa názoru súdu obžalovaný subjektívne spájal s menším resp. presnejšie povedané žiadnym odporom z jej strany (ako vyplynulo z výpovede poškodenej, hrubo/agresívne sa k nej správal kontinuálne, a to aj napriek odsúdeniu v minulosti za rovnaký trestný čin voči nej, ako je tu žalovaný). Nakoľko skutok vyhrážania možno v čase a priestore vyskladať z dvoch čiastkových útokov (pred opustením bytu a po návrate k bytu po cca pol hodine), súd skutok vyhrážania právne kvalifikoval ako pokračovací trestný čin (§ 122 ods. 10 Trestného zákona - oba čiastkové útoky obžalovaného spájala objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, zároveň tiež subjektívna súvislosť, cieľ spáchať tu žalovaný trestný čin).
Súd pri žalovanom prečine vzhliadol vyššiu než len nepatrnú závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), najmä s ohľadom na okolnosti prípadu (opakovane, a to aj už po predošlom odsúdení z minulosti za rovnaký trestný čin, úmyselne spáchaný trestný čin obžalovaným na rovnakej poškodenej - vlastnej matke obžalovaného, navyše úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia).
K trestu. Za žalovaný trestný čin mohol súd ukladať trest odňatia slobody v základnej sadzbe 6 mesiacov až tri roky. Nakoľko súd nevzhliadol u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti a jednu priťažujúcu okolnosť (tie predošlé odsúdenia, ktoré toho času nie sú zahladené; viď odpis registra trestov obžalovaného), pri prevahe priťažujúcich okolností prichádzala do úvahy úprava trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona na rozmedzie 1 rok a 4 mesiace až 3 roky. Súd zvolil výmeru (stotožňujúc sa s návrhom prokuratúry) nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace, ktorú považuje súd za dostatočnú na naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Súd bral do úvahy aj to, že (i) v minulosti sa podarilo obžalovanému dopracovať k zahladeniu dvoch odsúdení, tiež osvedčiť sa v podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, no tiež (ii) (s racionálnou mierou opatrnosti, berúc do úvahy aj možnosť ich iracionálneho skreslenia skrze u poškodenej, napriek tu žalovanému skutku vyhrážania, evidentne prítomnú materinskú lásku k obžalovanému) vyjadrenia samotnej poškodenej (matky obžalovaného) ohľadne osoby obžalovaného (z minulosti možno povedať, že obžalovaný vie byť pracovne činný, pomáhať jej aj finančne, začína mu veriť v jeho vyjadreniach, že sa poučil, chce ho mať čím skôr doma, aby bol rodine nápomocný, ona je chorá, potrebuje jeho pomoc). Súd teda pri ukladaní trestu bral v zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona do úvahy aj dopad trestu na blízke okolie obžalovaného, najmä jeho matku - poškodenú, ktorá sama uviedla, že chce mať obžalovaného čím skôr doma, aby jej pomáhal; súdom zvolená výmera trestu odňatia slobody (na samotnej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby) zohľadňuje aj tento aspekt.
Súd v tomto prípade musel ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Trestného zákona), nakoľko žalovaného skutku vyhrážania (a teda žalovaného úmyselného trestného činu) sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (viď odsúdenie zaznamenané pod č. 6 v odpise registra trestov obžalovaného). Voľba nepodmienečného trestu odňatia slobody (na úkor eventuálneho ukladania alternatívnych trestov) však jednoznačne plynie aj z dôvodu toho, že predošlé odsúdenia (a v rámci nich aj výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to aj za spáchanie v minulosti v podstate rovnakého trestného činu, ako je tu žalovaný, na rovnakej poškodenej - matke obžalovaného) neviedli dosiaľ úplne k náprave obžalovaného. Voľba nepodmienečného trestu odňatia slobody bola tak pre súd jediná možná.
Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).
Nakoľko v predošlých 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody (viď odpis registra trestov obžalovaného a tam zaznamenané výkony trestov, resp. podmienečné prepustenia z ich výkonu), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
K neuloženiu ochranného opatrenia. Prokurátorka v záverečnej reči navrhla súdu aj uloženie protitoxikomanického a protialkoholického liečenia obžalovanému ambulantnou formou. Je síce pravdou, že (i) znaleckým skúmaním bola u obžalovaného zistená prítomnosť polytoxikománie (v detailoch viď vyššie ohľadne záverov zo znaleckého skúmania), avšak tiež je pravdou, že (ii) znalec nevidel žiaden dôvod ani opodstatnenie pre uloženie protialkoholického alebo protitoxikomanického liečenia obžalovanému - chýba u neho motivácia k liečbe (tiež je u neho prítomná zmiešaná porucha osobnosti ako spoluvylučujúce kritérium). Súd sa preto s daným návrhom prokuratúry nestotožnil (navyše, ak u obžalovaného evidentne absentuje vôľa k liečbe, ambulantná forma liečby by sa minula účinku).
K náhrade škody. V čase vyhlásenia tohto rozsudku žiaden nárok na náhradu škody už uplatnený nebol, preto súd v tomto ohľade nerozhodoval.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).