Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-9P/62/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. E. C., nar. dňa XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky W.. D. C., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom L. C. L. E., K.. W.. C. XXXX/X, a otca W.. P. C., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom L. C. L. E., D. X, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti na maloletú takto

rozhodol:

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec detí sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na maloletú E.. Uviedol, že matka maloletej mu opakovane bráni v styku s maloletou. S otcom od odsťahovania sa matky v marci 2011 strávila maloletá čistého času max. 8 hodín. Ako otec si pôvodne dohadoval stretnutia s dcérou na sobotu. Po odchode k otcovi behom hodiny dostávala maloletá od matky telefonáty, kedy už konečne príde, že musí ísť v sídlisku oslavovať. Následne už matka maloletej dala maloletej „zlepšovací návrh“ a maloletá má na sobotu vždy program. Inokedy nemôže navštíviť otca, lebo sa učí, bolí ju hlava, má kašeľ, teplotu. Cez prázdniny trávi dcéra dovolenky s cudzími ľuďmi, bez otca. Matka neplnoletej žije v prebytku, takmer každý víkend niečo aj so svojimi známymi oslavuje. Otcovi sa zmenili podmienky živobytia, a to všeobecnou situáciou. V roku 2012 dostal zamestnanie len na 7 mesiacov v roku, čistý príjem bol cca 2.500,-Eur. Od 16.10.2012 je evidovaný ako nezamestnaný, neberie žiadnu podporu ani dávky. Matka maloletej v septembri 2012 zrušila sporožírový účet s názvom D. C., na ktorý šli výhradne finančné prostriedky z príjmov otca maloletej počas manželstva. Z tohto účtu boli hradené servisné poplatky za pôvodnú domácnosť. Aj po rozvode otec maloletej udržoval tento účet platbyschopný. Na tento účet matka maloletej nevkladala žiadne financie, avšak vybrala zostatok účtu vo výške 600,-Eur, o čom sa otec vyjadril tak, že je to výživné na rok. Na tento účet bol tiež nasmerovaný preplatok asi 800,- Eur, ktorý si matka maloletej presmerovala na neznámy účet. Matka maloletej tak nemá ani morálne právo na vymáhanie výživného a otec maloletej by mal byť oslobodený od jeho platenia.

Matka maloletej s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otec na maloletú dcéru nikdy neprispieval, neplatí ani súdom určené výživné. Vyzvala ho, aby výživné platil, a to po 3, 6, a 9 mesiacoch, výživné však nezaplatil a tak podala na otca trestné oznámenie. Návrh na zrušenie výživného je tak reakciou na toto trestné oznámenie, nakoľko následne v rámci trestného konania otec uvádza, že sa o výživné súdi. Pod stromček kúpil dcére bábiku, kúpil jej jedny čižmy za 20,-Eur, raz jej poslal jahody, avšak po dcére odkázal, aby mu za ne poslala matka 2,-Eurá. Zo začiatku si otec pre dcéru chodil každú sobotu, sama dcéru presviedčala, aby k otcovi šla. Dcéra jej však následne volala, že sa o otca nudí, že sa hrá sama v izbe, lebo otec si v tom čase robil nákupy alebo mal vlastný program. Dcéra postupne o

stretnutia s otcom prestala mať záujem, preto matka vravela otcovi, aby dcéru nenútil k nemu chodiť. Otec maloletej preto prestal za dcérou chodiť, avšak raz za mesiac jej zatelefonuje, a to zvyčajne večer, pričom sa opýta, či je osprchovaná, najedená a či je mama doma. Týmto si urobí čiarku, že sa s dcérou skontaktoval. Rodičia maloletej majú ďalšie dve deti, a to syna C. a P., obaja študujú na vysokej škole, na tieto deti otec rovnako žiadnym spôsobom neprispieva. Pokiaľ došlo k zrušeniu účtu, o ktorom hovorí otec maloletej v návrhu, matka maloletej v čase rozvodového konania zistila, že otec maloletej vybral všetky ich úspory vo výške 20.000,-Eur. Účet bol na jej meno, bála sa, že neustálymi výbermi sa dostane do debetu a bude musieť platiť všetky poplatky a preto zvyšných 600,-Eur vybrala a rozdelila chlapcom. Toto všetko sa odohralo ešte pred rozvodom manželstva. Nemôže súhlasiť preto s tým, aby otec na dieťa neplatil, určené výživné je i tak nízke, žiadnym iným spôsobom sa otec maloletej na výžive a výchove dieťaťa nepodieľa, všetka starostlivosť je len na matke.

Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, poukázal na skutočnosť, že určené výživné je i tak nízke, matka by si mala podať návrh na zvýšenie výživného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, Rozsudku tunajšieho súdu č.k. -103 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 18.07.2012 č.k. -123, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26.07.2013, správou zo dňa 29.07.2013, správou Sociálnej poisťovne a výsluchom matky maloletej. Otec maloletej sa na pojednávanie súdu napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.01.2012 č.k. -103 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 18.07.2012 č.k. -123 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, mal. E. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju má zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi maloletej bolo uložené prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 50,-Eur. Styk mal byť realizovaný na základe dohody rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.08.2012.

Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ ide o pomery na strane maloletej, nedošlo k ich zmene. Maloletá má v súčasnosti 9 rokov, navštevuje základnú školu. Má výdavky primerané svojmu veku, nemá žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom alebo záujmami.

Matka maloletej mala v čase určenia pôvodného výživného príjem vo výške 2.247,-Eur, takýto príjem dosahuje i v súčasnosti. Rovnako ako v čase pôvodného určenia výživného i v súčasnosti má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k synom C. a P.. C. študuje na Karlovej univerzite v Prahe, mesačne mu matka dáva 300,-Eur, z ktorých musí vyžiť, v poslednom období mu platila laserovú operáciu 2krát po

600,-Eur. Syn P. dostáva od matky 200,-Eur, privyrába si brigádne, študuje na univerzite v Brne, domov chodí každý víkend. Pomáha jej v starostlivosti o dcéru v období, keď sa o ňu nemôže postarať sama. Všetci spolu bývajú v trojizbovom byte, ktorý na pôžičku kúpil pôvodne syn, neskôr matke byt daroval a pôžičku spláca ona. Platí mesačne 300,-Eur. Náklady na bývanie sú vo výške cca 200,-Eur mesačne. Matka maloletej vlastní ešte garsónku v Bratislave nadobudnutú pred uzatvorením manželstva, za túto platí mesačne 100,-Eur, dva roky v nej býval otec maloletej, avšak neplatil vôbec nič.

Otec maloletej bol v čase pôvodného určenia výživného nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu. Už i v predchádzajúcom období otec maloletej pracoval u rôznych zamestnávateľov, pričom súd nezistil stále zamestnanie otca maloletej a ani jeho vtedajší príjem. Súd v tom čas vychádzal z výpovede otca maloletej, že matka maloletej zarába peniaze a jeho peniaze sú v rezerve, teda, bolo zrejmé, že otec maloletej príjem má. Ako súd teraz z prehľadu Sociálnej poisťovne zistil, od doby poslednej úpravy výživného bol otec zamestnaný do 31.08.2012 v Slovenská plavba a prístavy, a.s., od 01.09.2012 do 15.10.2012 v P. N., D..O..M.., následne od 01.05.2013 je opäť v tejto spoločnosti zamestnaný. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 16.10.2012 do 30.04.2013, predchádzajúci pracovný pomer skončil z dôvodu uplynutia doby určitej v spoločnosti P. N., D..O..M..

Podmienkou pre opakované rozhodnutie súdu o výživnom je zmena pomerov. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Pri rozhodovaní o výživnom, teda aj o znížení výživného či zrušení vyživovacej povinnosti, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je možné vyhovieť. Zrušiť vyživovaciu povinnosť otca k dcére nie je možné na podklade tvrdení uvedených v návrhu. Tieto samotné totiž nemôžu byť ani dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti. Ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, je pravdou, že maloletá sa s otcom stretáva iba sporadicky, občas jej otec zatelefonuje. Stretnutia bývajú pred ich bytom. Občas dcéra chodieva k rodičom otca, keď je u otca, otec sa jej nevenuje, nikam ju nezoberie a ona sa potom u neho nudí. Dcéra nechce chodievať k otcovi, nakoľko má neporiadok a ona sa tam zle cíti. Otec za ňou chodieval do školy, zdržiaval ju, aby nešla do triedy a to ju znervózňovalo. Kúpil jej bábiku Barbie, iné veci jej nekupuje. Dobrý vzťah má dcéra k otcovej sestre, ktorá ju bráva k starým rodičom, niekedy ju stráži, ak je matka v práci. Ako vyplýva z tejto správy, maloletá sama nemá záujem sa príliš s otcom stretávať, v čase, keď je u otca neprejavuje otec o ňu veľký záujem a pravdepodobne toto je dôvod, prečo dcéra s otcom čas netrávi a ani tráviť nechce. Z ničoho pritom nevyplýva, že by dcéra bola akýmkoľvek spôsobom matkou v tomto smere ovplyvňovaná. Dá sa predpokladať, že dieťa vo veku 9 rokov veľmi citlivo vníma reakcie svojich rodičov, záujem rodičov oň a dokáže si vytvoriť vlastný názor na to, s kým a kedy chce tráviť svoj voľný čas. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia otca týkajúce sa toho, že matka maloletej vybrala peniaze z účtu vo výške 600,-Eur, k tejto skutočnosti došlo ešte pred pôvodným rozhodnutím o výživnom, v čase, keď manželstvo účastníkov trvalo. Navyše matka maloletej peniaze použila pre vlastné deti, keď ich rozdelila dvom synom.

Súd skúmal i skutočnosti, ktoré otec netvrdil a ktoré by mohli byť dôvodom na prípadné zníženie výživného, avšak dospel k záveru, že tu žiadny dôvod na zníženie výživného nie je. Otec maloletej má vysokoškolské vzdelanie strojárskeho zamerania. Ako vyplýva z prehľadu jeho zamestnaní, v každom zamestnaní je iba chvíľu, od narodenia dcéry vystriedal 14 zamestnaní, pričom v každom pracoval veľmi krátko. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že by otec maloletej nebol schopný nájsť si stabilnejšie zamestnanie s príjmom, z ktorého by mohol vo väčšej miere prispievať na výživu svojej dcéry. I súd konštatuje, že určené výživné vzhľadom k veku dieťaťa je veľmi nízke a z neho nie je možné uspokojovať ani základné potreby dieťaťa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že matka detí dosahuje pomerne slušný príjem. Sama sa však stará o tri deti, z ktorých dve študujú na vysokej škole, náklady spojené s výživou takýchto detí sú vysoké a otca toto žiadnym spôsobom nezaujíma, na výživu detí žiadnym spôsobom dobrovoľne neprispieva. I to svedčí o tom, aký má skutočný záujem o deti a starostlivosť o ne. Celá ťarcha starostlivosti je v súčasnosti iba na matke, otca detí pritom nezaujíma, či má matka detí dostatok prostriedkov na ich výživu. Pritom nie je zohľadnená ani jej osobná starostlivosť o deti. Ak otec detí uvádza, že matka detí nemá ani morálne právo na výživné, súd naopak po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je to práve otec detí, ktorý si neuvedomuje svoju zodpovednosť za výchovu a výživu detí a práve z jeho strany nevidieť dostatok morálnej zodpovednosti. Súd už iba na záver konštatuje, že

otec detí je podľa prehľadu zamestnaní i v súčasnej dobe zamestnaný, súdu nepredložil žiadne dôkazy o výške svojho príjmu, hoci bol k tomu riadne súdom vyzvaný. Určené výživné vo výške 50,-Eur je však schopný platiť i z minimálnej mzdy, ak by takúto dosahoval.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).