Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-319-2013.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/319/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. H., nar. X.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov: E. H., nar. X.X.XXXX, bývajúcej na Q. ulici č. XXXX/XX v Q., zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o. so sídlom na Kováčskej ulici č. 21 v Košiciach a R. H., nar. X.X.XXXX, bývajúceho na X. ulici č. XX v Q., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 12.7.2013 č.k. 45P/133/2013-49 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom otca pre maloleté dieťa tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. H., nar. X.XX.XXXX 200,- eur mesačne vždy do 15 dní v mesiaci vopred matke maloletej až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
P o t v r d z u j e vo výroku, ktorým súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletú E. H., V.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, otca R. H., V.. X.X.XXXX, zaviazal prispievať na výživu maloletej E. výživným 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Rozhodol tak na základe návrhu matky doručeného súdu 11.7.2013, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, zveril jej maloletú do osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 1 400,- eur mesačne vopred vždy k 10. dňu v mesiaci matke maloletej a zakázal styk otca s maloletou E. s odôvodnením, že medzi ňou a otcom maloletej pretrvávajú už dlhšie časové obdobie vážne rozpory spôsobené tým, že otec maloletej vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, pričom pod ich vplyvom sa stáva agresívnym a svoj voľný čas väčšinou trávi mimo spoločnosti manželky a dcéry. Takéto správanie otca matka v záujme maloletého dieťaťa znášala až do 1.6.2013, kedy zistila, že otec maloletej sa zaoberá vyhľadávaním a prezeraním internetových stránok prezentujúcich tzv. „tvrdé porno“ a detskú pornografiu. Z uvedeného dôvodu sa odsťahovala zo spoločného bytu k svojim rodičom. Následne po týždni sa vrátila späť, kedy nadobudla z vyjadrenia maloletej podozrenie, že maloletá mohla byť otcom sexuálne zneužívaná, preto vymenila zámky na byte, v ktorom má s maloletou dcérou trvalý pobyt a otca požiadala, aby opustil spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti otec podal na matku trestné oznámenie. Z dôvodu podozrenia na sexuálne zneužívanie, maloletá podstúpila vyšetrenie v ambulancii klinickej psychológie pre deti a dospelých v neštátnom zdravotníckom zariadení u R.. K. K., ktorá je detským klinickým psychológom, psychoterapeutom a znalcom v odvetví klinická psychológia, pričom predmetné vyšetrenie potvrdilo prítomnosť závažných znepokojivých prejavov dieťaťa s tým, že pre konečné potvrdenie alebo vylúčenie sexuálneho agresora je potrebné vykonať ešte komplexné znalecké skúmanie. Vzhľadom k tomu, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti neprispieva na výživu maloletého dieťaťa a matka je študentkou 4. ročníka Y. fakulty F. univerzity v Q. a nemá príjem,
žiadala, aby konajúci súd určil výživné 1 400,- eur mesačne, čo zodpovedá zákonným ustanoveniam Zákona o rodine v súvislosti s príjmom otca.
Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil podľa ustanovenia § 75 ods. 4, 5, § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. a § 62 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného dôvodný, keďže rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, matka zabezpečuje sama starostlivosť o dieťa, preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, určil výživné otcovi 30 % zo sumy životného minima s odôvodnením, že táto vyživovacia povinnosť je daná priamo zákonom a jej zrušenie pripadá do úvahy až nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Konštatoval, že takto určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletej je v jej záujme, aby až do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej, nemohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia, fyzického či psychického vývoja a mohli byť zabezpečené jej základné životné potreby. Súčasne zdôraznil, že konečná výška výživného bude podľa návrhu matky určená po riadne vykonanom dokazovaní v konečnom rozhodnutí, kde súd zohľadní schopnosti, majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov a tiež potreby maloletej. Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v časti zákazu styku otca s maloletou zamietol s odôvodnením, že súčasťou rodičovských práv a povinností je aj styk rodiča s maloletým dieťaťom a v danom prípade nebola preukázaná naliehavosť a potreba okamžitého zásahu zo strany súdu v časti zákazu styku otca s maloletou, keďže z návrhu, ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že sa otec násilným, alebo iným spôsobom domáha styku s maloletou, prípadne jej inak ubližuje, alebo že by sa maloletá otca bála a odmietala s ním kontakt. Taktiež z predloženého psychologického vyšetrenia takáto obava nevyplynula, matka túto skutočnosť nepreukázala a neboli pripojené ani žiadne také listinné dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že otec maloletej ubližuje. Súčasne zdôraznil, že obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine je opatrením, ktoré výrazne zasahuje do práv a povinností rodiča, preto ho možno vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu veci, nielen na základe tvrdení jedného z rodičov.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolanie matky smerovalo proti výroku, ktorým bolo určené výživné otcovi pre maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vyslovila presvedčenie, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov je odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v danej veci tak, že uznesenie okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým zaviazal otca platiť výživné 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol, zmenil v súlade s ustanovením § 220 O.s.p. tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletej E. 1 400,- eur mesačne od 1.7.2013 matke maloletého a zakáže styk otca s maloletou. Matka dodatočne predložila odvolaciemu súdu potvrdenie o podaní oznámenia o sexuálnom zneužívaní na otca maloletej E., vystavené Okresným riaditeľstvom PZ, odbor kriminálnej polície. Z uvedeného potvrdenia je zrejmé, že matka podala oznámenie o sexuálnom zneužívaní na otca maloletej 11.7.2013, na základe čoho Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach dňa 12.7.2013 začalo trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Otec maloletej a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že otec maloletej 24.7.2013 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia na Okresný súd Košice II, ktorým žiadal upraviť styk s maloletou každú prvú, druhú a tretiu nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 8.00 do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 16.00 do 18.00 hod. s tým, že si maloletú prevezme a matke ju odovzdá v mieste trvalého pobytu maloletej. V predmetnom návrhu poprel všetky tvrdenia matky maloletej o sexuálnom zneužívaní dieťaťa, uviedol, že ide výslovne o akt pomsty matky voči nemu, ktorý vyplýva z ich vzájomných nezhôd a predstáv o spoločnom živote. Vyjadril presvedčenie, že maloleté dieťa daným stavom, kedy sa nemôže s otcom stretávať trpí a takisto tento stav psychicky zle znáša aj on ako otec. Na základe návrhu otca Okresný súd Košice II uznesením z 26.7.2013 rozhodol tak, že dočasne upravil styk otca s maloletou E., ktorý je oprávnený sa s maloletou stýkať každú párnu nedeľu v čase od 14.00 do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Predmetné uznesenie v čase rozhodnutia odvolacieho súdu nenadobudlo právoplatnosť.
Podľa ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.). Sleduje sa tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka na nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa spočívajúca v zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného.
Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou určeného výživného, ktorá bola určená 30% zo sumy životného minima, pretože z obsahu spisu a listinných dôkazov, predovšetkým výpisov banky z osobného účtu otca maloletého dieťaťa nepochybne vyplýva, že jeho finančné a majetkové pomery sú dostatočné na to, aby prispieval na výživu maloletej vyšším výživným ako je suma 30% zo sumy životného minima a výživné 200,- eur v danom prípade považoval za výživné v zmysle ustanovenia ako výživné v nevyhnutnej miere v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a), kedy predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Odvolací súd dodáva, že napriek nedostatočne zdokladovanému príjmu otca, v danom prípade je zrejmé, že výživné vo výške 200,- eur mesačne bude schopný platiť bez akejkoľvek existenčnej ujmy a až v rozhodnutí vo veci samej na základe dôsledne vykonaného dokazovania ohľadom príjmových a majetkových pomerov otca a dôvodných potrieb maloletého dieťaťa bude určené výživné podľa príslušných zákonných ustanovení Zákona o rodine. Preto výrok súdu prvého stupňa týkajúci sa určenia výživného v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd potvrdil výrok súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, a to návrh o vyslovenie zákazu styku otca s maloletou. V tejto časti rozhodnutia súdu prvého stupňa sa s odôvodnením konajúceho súdu stotožnil, keďže dospel k záveru, že v danom prípade nebola preukázaná naliehavosť a potreba okamžitého zásahu zo strany súdu v časti zákazu styku s maloletou, keďže z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov nevyplýva, že sa otec maloletej násilím alebo iným spôsobom domáha styku s maloletou, prípadne jej ubližuje, alebo že by sa maloletá otca bála a odmietala s ním kontakt. Ani z dodatočne predloženého potvrdenia v rámci odvolacieho konania Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach nevyplýva skutočnosť, že by dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu maloletej otcom, nakoľko ide len o upovedomenie o začatí trestného stíhania.
Odvolací súd dodáva, že povinnosťou súdu je dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, resp. úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť tak závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť, resp. zakázať kontakt s oprávneným rodičom. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody rodičom, ktorý zákaz styku požaduje, vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek, aj keď oprávnené výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Právo rodiča stretávať sa a udržiavať kontakt s dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti s obidvomi rodičmi. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
Odvolací súd dodáva, že skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, kedy súd zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa, alebo nariadi znalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie, resp. pedopsychiatrie.
Na záver odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 45P/133/2013-71 z 26.7.2013, ktoré v prípade nadobudnutia právoplatnosti dočasne upraví styk otca s dieťaťom, ktorý bude možné realizovať len za prítomnosti matky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.