Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-160-2013.pdf
PDF · 80.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/160/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO EXPO, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Komenského, IČO: 45 275 173 (právny nástupca spoločnosti XOZORES s. r. o., naposledy so sídlom v Ilave, Hurbanova 986, IČO: 46 122 818, ktorá je právnym nástupcom spoločnosti FINANCREAL s.r.o., naposledy so sídlom v Bratislave, Kopčianska 3756/10, IČO: 36 339 334), proti povinným: 1/ O. M., bytom D. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ L. S., bytom D. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 931,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. januára 2013, č.k. 9Er/2770/2008-16, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a s poukazom na § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 28.11.2008 navrhol vykonať exekúciu voči povinným na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 10792/08 zo dňa 31.10.2008. Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 21.05.2008. Súd prvého stupňa skúmal samotnú zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným, ako veriteľom a povinnými, ako dlžníkom a ručiteľom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinní pri uzatváraní tejto zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by im bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania a z tohto dôvodu sa považujú za spotrebiteľov. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinní nemohli individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, mal súd prvého stupňa za to, že úver bol povinnému 1/ poskytnutý ako spotrebiteľovi. Uviedol, že zmluva medzi oprávneným a povinnými má zároveň charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom a ručiteľom (povinnými) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinní si neplnili riadne svoje povinnosti, vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach úveru („VOPÚ“). Preskúmaním predmetných VOPÚ, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne bodu 20 označeného ako „Rozhodcovská doložka“ vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Uviedol, že v danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže, predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinní vôbec pristúpili. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade, je veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu jednostrannosti určenia riešenia sporov aj s prihliadnutím na § 106 O.s.p. (ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom), ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy, podľa názoru súdu prvého stupňa, spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o trovy exekúcie oprávneného, vzhľadom k tomu, že súd zastavuje exekúciu, ako celok, z dôvodu, že oprávnený vymáha plnenie na základe nespôsobilého exekučného titulu, nemá oprávnený ani právo na náhradu trov exekúcie. Záverom uviedol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhlási za neprípustnú a zastaví predmetnú exekúciu iba v časti, kde uplatnený nárok na úroky z omeškania (0,3% denne) presahuje zákonnú sadzbu tejto sankcie v čase vzniku omeškania. Poukázal na skutočnosť, že povinní z predmetnej zmluvy presne vedeli, akú sumu si požičiavajú, na akú dobu, s akým mesačným úrokom a akú sumu vrátia. Všetky podmienky poskytnutia úveru boli v konkrétnej zmluve dojednané spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne ovplyvnenie zo strany spotrebiteľa (povinných). Dlžníci, ako spotrebitelia, mali reálnu možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky a vylúčiť niektoré dojednania, prípadne vzniesť pripomienky a protinávrhy. Zároveň nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Poukázal na skutočnosť, že zmluvy sa majú dodržiavať a tohto si museli byť vedomí aj dlžníci (povinní) a v prípade porušenia si museli dlžníci byť tiež vedomí sankcií, na ktoré boli pred podpisom zmluvy riadne upozornení a zmluvu si riadne prečítali a porozumeli jej. So Všeobecnými obchodnými podmienkami úveru boli povinní pred podpisom zmluvy riadne oboznámení a tiež tieto vlastnoručne podpísali. Samotný predložený exekučný titul považoval oprávnený za spôsobilý a zákonný exekučný titul. Zastával názor, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Ak mal byť rozhodcovský rozsudok podrobený posúdeniu zo strany všeobecného súdu, malo sa tak stať výlučne na základe žaloby, ktorej predmetom by bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku. Postupom súdu v predmetnej veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Vyslovil názor, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, s rozväzovacou podmienkou a bolo len na vôli povinných, aby sa svojich práv spotrebiteľa domáhali žalobou na všeobecnom súde, čo však nevyužili.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p z týchto dôvodov:
V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.11.2008, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie istiny 931,95 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 10792/08 zo dňa 31.10.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky právoplatnosti mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 18.11.2008 a vykonateľnosť dňa 21.11.2008. Dňa 22.12.2008 súd prvého stupňa udelil vyššie menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Preskúmavaným uznesením zo dňa 23.01.2013 súd prvého stupňa exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s tým, že predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky odvolací súd, ohľadom v návrhu na vykonanie exekúcie označeného oprávneného - spoločnosti FINANCREAL, s.r.o., IČO: 36 339 334 zistil, že uvedená spoločnosť bola zrušená bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou XOZORES s. r. o., so sídlom Fialkové údolie 5, Bratislava, IČO: 46 122 818, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia vo forme notárskej zápisnice č. N 598/2012, Nz 34511/2012 zo dňa 26.09.2012. Spoločnosť FINANCREAL, s.r.o., IČO: 36 339 334 bola následne dňa 09.10.2012 vymazaná z obchodného registra, čím ako subjekt práv a povinností zanikla.
Z výpisu z obchodného registra ďalej vyplýva, že spoločnosť XOZORES s. r. o., IČO: 46 122 818 bola odo dňa 14.03.2013 rozhodnutím príslušného orgánu spoločnosti o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka zrušená a ku dňu 14.06.2013 bola vymazaná z obchodného registra. Právnym nástupcom uvedenej spoločnosti sa stala spoločnosť PRO EXPO, s.r.o., so sídlom Komenského 5
Trenčín, IČO: 45 275 173.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
Na základe uvedených skutočností, odvolací súd konštatuje, že oprávnený tak, ako bol označený v návrhu na vykonanie exekúcie, bol dňa 09.10.2012 vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa dňa 23.01.2013, súd prvého stupňa konal s účastníkom, ktorý už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania je pritom nevyhnutnou podmienkou konania, na ktorej existenciu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Konanie pred súdom prvého stupňa tak bolo postihnuté vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.