Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (48)Rozsudok_6C-159-2012.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/159/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s. r. o., Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti odporcovi Ľ.Í. M., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. T., Q. XXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, Martin, v konaní o zaplatenie 52,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 48,71 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 19. 09. 2012, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 52,44 eur spolu s úrokom z omeškania 20 % ročne od 05. 08. 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Po poučení zo strany súdu podaním, doručeným súdu dňa 22. 11. 2012, navrhovateľ upravil návrh tak, že žiadal priznať istinu 52,44 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20 % ročne od 05. 08. 2009 do zaplatenia a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že pri vyhotovovaní pôvodného návrhu došlo k chybe v písaní, keď nesprávne bol sankčný úrok vo výške 20 % ročne označený za úrok z omeškania. Nárok na sankčný úrok odvodzoval navrhovateľ zo svojich všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov.
Navrhovateľ žiadal, aby súd vo veci rozhodol platobným rozkazom. Vzhľadom na obsah zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretej účastníkmi dňa 11. 06. 2008 (ďalej len „zmluva“) a listinné dôkazy v predložených navrhovateľom súd zistil, že vo veci nie je možné vydať platobný rozkaz, a preto nariadil pojednávanie. Na pojednávanie boli účastníci riadne a včas predvolaní s tým, že svoju neprítomnosť ospravedlnili. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. preto súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov; prihliadol pritom na obsah spisu a listinné dôkazy.
Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že dňa 11. 06. 2008 uzatvoril navrhovateľ (v tom čase bolo jeho obchodné meno Dexia banka Slovensko, a. s.) s odporcom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu číslo 9423353001 s tým, že bol dojednaný spôsob poplatkovania „Balík Výhoda 50“. Súčasne bola odporcovi poskytnutá platobná karta Maestro s denným limitom 10 000,-Sk. V bode 4 zmluvy bolo vyslovene uvedené, že sa nedojednáva poskytovanie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte (ďalej len Zmluva).
Z obsahu Zmluvy nevyplýva, že účet bol odporcovi zriadený pre podnikteľké účely, a potom na posudzovanie nároku navrhovateľa súd musel postupovať primárne podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka by bolo možné použiť iba v prípade, ak by táto úprava bola výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Z predložených výpisov z účtu odporcu vyplýva, že od otvorenia účtu odporca vykonával bežné finančné operácie do 31. 12. 2008. K tomuto dňu prvýkrát bol vyčíslený debetný zostatok na účte 2,02 eur (60,79 Sk) - z výpisu z účtu vyplýva, že tento zostatok vznikol v dôsledku toho, že po poslednom vklade v hotovosti 4 000,-Sk dňa 06. 12. 2008, boli na ťarchu účtu započítané rôzne poplatky (Balík sl. Výhoda 50, SMS debetné obraty, SMS kreditné obraty, SMS platby, poplatok za účtovnú položku a poplatok za transakciu). Od 01. 01. 2009 už odporca nevykonával žiadne transakcie s tým, že navrhovateľ započítaval na ťarchu účtu poplatky „Balík sl. Výhoda 50“ vo výške 3,29 eur mesačne, úroky a v mesiacoch apríl 2009 a máj 2009 si na ťarchu účtu započítal poplatok za upozornenie na debet (5,- eur a 15,-eur). Listom zo dňa 27. 07. 2009 navrhovateľ odstúpil od zmluvy s tým, že účinky odstúpenia mali nastať jeho doručením. Navrhovateľ nedisponoval dokladom o doručení odstúpenia od zmluvy, a potom bolo potrebné vychádzať z jeho všeobecných obchodných podmienok, kde v čl. VII, časť B, bod 5 bolo stanovené, že písomnosti a oznámenia banky sa považujú za doručené, ak sú zasielané poštou, na druhý pracovný deň odo dňa odoslania. Za predpokladu, že k odoslaniu listu zo dňa 27. 07. 2009 došlo nasledujúcim dňom, t. j. dňa 28. 07. 2009, účinky odstúpenia od zmluvy nastali dňom 30. 07. 2009. K tomuto dňu podľa výpisu z účtu odporcu bol zostatok mínus 48,71 eur. Súd preto v tejto časti návrhu vyhovel a priznal navrhovateľovi čiastku 48,71 eur. Tento nedoplatok vznikol v dôsledku toho, že dovtedy nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, aj keď odporca od januára 2009 nevykonával už žiadne finančné operácie.
Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať čiastku 52,44 eur, jedná sa o zostatok na účte vykázaný ku dňu 04. 08. 2009, pričom navrhovateľ nepredložil dôkazy z ktorých by bolo možno vyvodiť záver, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňom 04. 08. 2009. Pokiaľ preto navrhovateľ žiadal priznať istinu vo vyššej čiastke ako 48,71 eur, návrh bol zamietnutý.
Navrhovateľ okrem istiny žiadal priznať aj sankčný úrok 20 % ročne od 05. 08. 2009 do zaplatenia z uplatnenej sumy 52,44 eur. Nárok na sankčný úrok odvodzoval navrhovateľ zrejme z čl. III, časť A, bod 23 svojich všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého ak vznikne na účte debetný zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetným úrokom uvedený v sadzobníku. Navrhovateľ tvrdil, že ním uplatnený úrok 20 % je „sankčnou sadzbou“ a na preukázanie výšky predložil svoj sadzobník poplatkov platný od 01. 07. 2009. Sankčná úroková sadzba 20 % ročne sa však podľa predloženého sadzobníka vzťahuje na depozitné produkty - povolené prečerpanie na osobnom účte, pričom odporca takéto povolené prečerpanie dojednané nemal. Je preto možné, že navrhovateľ tento sankčný úrok účtoval v zmysle časti E sadzobníka - ostatné poplatky, kde bola stanovená sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20 % ročne.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Povinnosť zaplatiť akýkoľvek sankčný poplatok navrhovateľ odvodzoval z vlastných všeobecných obchodných podmienok, ktoré odporca nemal možnosť ovplyvniť pri uzatváraní zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia sa preto nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, a potom tento nárok navrhovateľovi nebolo možné priznať. Súd preto návrh navrhovateľa, pokiaľ sa domáhal priznania sankčného poplatku 20 % ročne, ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil istinu 52,44 eur spolu so sankčným úrokom 20 % ročne od 05. 08. 2009 do zaplatenia. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p.), pričom navrhovateľom uplatnený sankčný úrok ku dňu 08. 08. 2013 by predstavoval 42,09 eur, takže v čase rozhodovania navrhovateľom uplatnený nárok bol 94,53 eur. Súd návrhu vyhovel čiastočne priznaním istiny 48,71 eur. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Súd potom s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., s prihliadnutím na výsledok konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).