Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-4P/3/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. U. L., nar. XX.XX.XXXX, dieťa J. W., bytom U. T. XXX, a otca G. L., bytom J. Š. XXX/X, T., dieťa zastúpené v konaní Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletého T. U. zo sumy 70,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 09.01.2012.

II. Upravuje sa styk otca s maloletým T. U. tak, že otec má právo stretávať sa s dieťaťom každú prvú a druhú sobotu v mesiaci od 08.00-17.00 hod. Matka je povinná v stanovený čas maloletého pripraviť a odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletého, a otec je povinný v stanovený čas maloletého odovzdať matke v mieste bydliska maloletého.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -33 zo dňa 28.06.2010 v časti výšky výživného maloletého T. U. a v časti úpravy styku.

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.01.2012 do 31.07.2013 vo výške 561,29 Eur, je otec povinný splácať v pravidelných mesačných

splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným, k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 09.01.2012, žiadala matka maloletého zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 70,- Eur na sumu 120,-Eur mesačne. Súčasne žiadala, aby súd upravil styk otca s mal. T. tak, že bude oprávnený stretávať sa so synom prvú a druhú sobotu v mesiaci v čase od 08.00 do 17.00 hod. V dôvodoch návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 26.08.2010, bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70,- Eur mesačne. Otec neplatil stanovené výživné riadne a včas, za obdobie od januára 2010 do októbra 2010 bol maloletý bez výživného a až od novembra 2010 do augusta 2011 jej bolo vyplácané náhradné výživné. Maloletý v poslednom období trpí častými respiračnými ochoreniami, je v evidencii alergiológa, imunológa, a tiež neurológa pre disgrafiu. Uviedla, že otec sa s dieťaťom

stretáva nepravidelne, nevie z akých prostriedkov žije, ale peniaze má. Naposledy jej zaslal výživné v apríli 2013, odvtedy opäť na dieťa neprispieva.

Otec maloletého bol vypočutý v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v J. B. P., dňa 28.06.2012. Do zápisnice uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko výživné, ktoré mu bolo stanovené súdom platil a zaplatil viac než mal určené. V úprave styku uviedol, že má záujem starať sa o svojho syna a žiadal súd, aby mu umožnil styk s maloletým každý víkend od piatku do nedele. Otec odmietol odpovedať na otázky súdu, ktoré sa týkali jeho majetkových pomerov, jeho vzdelania, zamestnania, dosahovaného priemerného mesačného príjmu, tiež dokedy je vo výkone trestu odňatia slobody, či je vo výkone zaradený do pracovného procesu, či má nejaké ďalšie vyživovacie povinnosti, ak áno, tak k akým deťom. Ak dôvod uviedol, že uvedené skutočnosti si má súd zistiť sám. Otec maloletého sa pojednávaní opakovane nezúčastňoval, nepreberal zásielky v odbernej lehote a napriek tomu, že ho matka o termínoch pojednávania informovala, tieto ignoroval. Súd potom vec prejednal a rozhodol v zmysle v jeho neprítomnosti.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 100,- Eur mesačne a jeho styk upraviť v zmysle návrhu matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu , potvrdením o poberaní náhradného výživného, o poberaní prídavkov na dieťa, so správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, s potvrdeniami o príjme matky a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. - 33 zo dňa 28.06.2010, súd zveril maloletého T. U. do osobnej starostlivosti matky, ktorá dieťa zastupuje a spravuje jeho majetok.

Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 70,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2010. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z veku a potrieb maloletého a z príjmových možností a schopností oboch rodičov.

Maloletý T. U. v tom čase navštevoval materskú školu. Matka maloletého mala v čase rozhodnutia priemerný mesačný čistý zárobok 382,- Eur. Otec dieťaťa bol nezamestnaný, nebol však vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie a nepoberal žiadne dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Jeho jediným zdrojom príjmu bola brigádnická činnosť, podľa vlastného vyjadrenia nebol zamestnaný od roku 1999. Styk otca s maloletým bol upravený bez obmedzenia na základe dohody rodičov. Maloletý od septembra 2011 je žiakom prvého ročníka základnej školy, v júni 2013 ukončil druhý ročník.

Matka maloletého pracuje v dvoch zamestnaniach, v Nemocnici s poliklinikou T., kde mala za obdobie od 3/2011 do 2/2012 priemerný mesačný čistý príjem vo výške XXX,XX Eura, od 3/2012 do 6/2013 vo výške XXX,XX Eur. U ďalšieho zamestnávateľa Domicile s.r.o., Papraď, Stará Turá, kde pracuje na dohodu o vykonaní práce, za rok 2011 dosahovala mesačný hrubý príjem XXX,- Eur a za obdobie od 7/2012 do 6/2013 vo výške XXX,- Eur. Poberá prídavky na jedno dieťa, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec maloletého bol od 27.01.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ bol prepustený dňa 26.09.2012. Aj v súčasnosti je trestne stíhaný pre trestný čin vydierania v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn.1T/93/2010. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, súd zistil, že je od 27.09.2012 v zozname uchádzačov o zamestnanie.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky citovaného ustanovenia a je možné primerane zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, a to najmä vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného, a s tým spojený prirodzený nárast nákladov na strane maloletého T., ktorý nastúpil na povinnú školskú dochádzku.

Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od ostatnej úpravy dôvodné, vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane maloletého spojených najmä s nástupom na základnú školu, zdravotnými problémami a záujmovou činnosťou.

Na strane matky došlo od ostatnej úpravy k zvýšeniu príjmu, najmä tým, že si našla ďalšie zamestnanie v snahe pokryť všetky výdavky domácnosti a maloletého. Žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla.

Na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov. Naďalej je nezamestnaný, čo je od roku 1999, s tým rozdielom, že sa po poslednom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zaevidoval v zozname uchádzačov o zamestnanie.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ( v danom prípade dieťaťa) ako aj schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ bol otec dobrovoľne nezamestnaný od roku 1999 (zaevidoval sa na úrade práce až po návrate z výkonu trestu v septembri 2012), možno z toho vyvodiť, že jeho aktivity smerujúce k získaniu zamestnania boli a sú minimálne, ak nie žiadne. Opakovane sa dopúšťa páchania trestnej činnosti, zanedbáva najzákladnejšiu rodičovskú povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa.

Otec maloletého so súdom nespolupracoval, odmietol uviesť skutočnosti rozhodné pre posúdenie nároku maloletého na zvýšenie výživného, z ktorých by súd vyvodil jeho ďalšie schopnosti, možnosti a

majetkové pomery. Skutočnosť, že je otec evidovaný ako nezamestnaný automaticky neznamená, že má povinnosť prispievať na dieťa len minimálnym výživným.

Pri rozhodovaní o návrhu otca vychádzal súd z povinnosti chrániť záujem dieťaťa ako slabšieho účastníka konania a vzhľadom na uvedenú charakteristiku otca považoval súd za spravodlivé valorizovať výživné od otca, keďže potreby a výdavky dieťaťa plynutím času podliehajú istým zmenám. Na druhej strane súd nevidí dôvod, prečo by všetky zvýšené výdavky mali ísť len na vrub matky, ktorá si z tohto dôvodu našla druhé zamestnanie.

Ak by súd vyživovaciu povinnosť otca nezvýšil, a návrh matky zamietol, otec by stratil akúkoľvek motiváciu na zabezpečenie si legálneho príjmu.

Súd zvýšil výživné na maloletého o sumu 30,- Eur mesačne. Za obdobie od podania návrhu dňa 09.01.2012 do 31.07.2013 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za 18

mesiacov a 22 dní v celkovej výške 561,29 Eur ( 18 x 30 + alikvotná časť za mesiac 1/2012 vo výške 21,29 Eur), ktorý súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným podľa . V prípade omeškania s čo i len jednou splátkou, výhoda splátok otcovi zaniká a je povinný nedoplatok zaplatiť v celosti.

Súd vyhovel aj návrhu matky na úpravu styku otca s dieťaťom a rozhodol tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každú prvú a druhú sobotu v mesiaci od 08.00-17.00 hod. Otec síce do zápisnice z výsluchu v ÚVTOS navrhoval inú úpravu, svoj návrh však neodôvodnil, netvrdil ani nepreukazoval žiadne skutočnosti, z ktorých by súd vyvodil opodstatnenosť jeho návrhu.

Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a úpravu styku možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca,

§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (, , )

V Novom Meste nad Váhom, dňa 08.08.2013