Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/10/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcov: 1/. JESZMA Kft., 1014 Budapest, Fortuna utca 23.1.em.a., Maďarsko, IČO: Cg. 01-09-343813, 2/. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XX., XXXX F., G., 3/. H. I. A., nar. XX.XX.XXXX, J. E. XX.X.H., XXXX K. XX, G., 4/. Lite Power Global Network s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/B, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 46 269 851, žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária LEGITY s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 063 040, proti žalovanému: ZTS Výskumno-vývojový ústav Košice, a.s. /v skratke: ZTS VVÚ KOŠICE a.s./, Južná trieda 95, 041 24 Košice, IČO: 31 651 585, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 3. mája 2023, č. k.: - 183, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice II z 3. mája 2023, č. k.: - 183.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania o zabezpečovacom opatrení.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov zo 4.4.2023 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému trovy konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcovia sa domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcov na nehnuteľnostiach žalovaného vedených na LV č. XXXXX, k. ú. B. G. na zabezpečenie ich splatných pohľadávok.

3. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že platobná schopnosť a celková finančná kondícia žalovaného odôvodňuje ich legitímnu obavu, že exekúcia ich pohľadávok voči žalovanému bude ohrozená, dokonca úplne zmarená. Poukázali na zverejnené údaje o žalovanom na internete, podľa ktorých vyplýva, že žalovaný dlhodobo nie je schopný plniť svoje splatné záväzky. Žalovaný je vedený ako daňový dlžník, dlžník na sociálnom poistení, má nedoplatky na preddavkoch na zdravotné poistenie a dlhy voči štátu. Voči žalovanému je vedených množstvo exekučných konaní. Žalovaný bol vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, ktoré boli v rámci opakovanej dražby č. 02012023 konanej dňa 20.3.2023 vydražené. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný v dôsledku svojich neuhradených záväzkov prichádza o svoj nehnuteľný majetok a reálne hrozí, že exekúcia pohľadávok žalobcov bude ohrozená.

4. Súd prvej inštancie v odseku 7. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, ktoré listinné dôkazy predložili žalobcovia spolu s návrhom.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , ,

6. Poukázal súd prvej inštancie, že zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok, vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

7. Pokiaľ ide o nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, toto musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhov (bez ohľadu na to, v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že považoval nárok žalobcov za osvedčený do tej miery, do akej je to potrebné pre poskytnutie ochrany vo forme zabezpečovacieho opatrenia.

9. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobcovia neosvedčili existenciu obavy zmarenia budúcej (prípadnej) exekúcie, a teda potrebu neodkladnej úpravy zo strany súdu. Samotné konštatovanie a preukázanie, že žalovaný má aj ďalšie záväzky, nielen voči žalobcom je na zriadenie sudcovského záložného práva nepostačujúce. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo významné zistenie o tom, že žalovaný aktívne koná tak, že jeho správanie smeruje k ohrozeniu budúcej exekúcie (napr. predaj majetku), ale aj o okolnostiach nemajúcich základ v jeho aktívnom konaní, napr. o existencii viacerých záložných práv, čo reálne odôvodňuje obavu, že pohľadávka nezabezpečená zabezpečovacím opatrením nebude uspokojená, s prihliadnutím na . Aktívne konanie žalovaného smerujúce k zbavovaniu sa majetku, žalobcami nebolo ani len tvrdené.

10. Uviedol súd prvej inštancie, že nemohol ako podklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prevziať obavu žalobcov vychádzajúcu z existencie viacerých záväzkov žalovaného. Chýba totiž prvok neodkladnosti a naliehavosti. Poukázal na ustálenú súdnu prax, že obava z ohrozenia exekúcie bude odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (postačuje reálna hrozba takýchto úkonov). Povedané inak, žalovaný (v prejednávanej veci) nevykonáva žiadne úkony nasvedčujúce tomu, že by sa svojho majetku išiel akýmkoľvek spôsobom „zbaviť“ v snahe zmariť budúcu exekúciu. Argumentácia žalobcov v podstate znamená, že súdna ochrana vo forme zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia by mohla byť poskytnutá v každom spore (bez ďalšieho), kde by žalovaný mal dlhy; čo ale nie je zmyslom a účelom tohto procesného inštitútu.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho okamžitý zásah by bol bez zákonného podkladu, preto návrh žalobcov na jeho nariadenie zamietol. Vymáhanie peňažných záväzkov je štandardnou kauzou riadnych súdnych konaní a v tomto prípade nebol dôvod na osobitný procesný postup.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia odvolanie a navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Odvolanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / /; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / /; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

14. Žalobcovia v odvolaní namietali, že sa súd prvej inštancie v napádanom uznesení dostatočne nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami potrebnými pre rozhodnutie vo veci. Poukázali, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil záver, že žalobcovia neosvedčili existenciu obavy zo zmarenia budúcej exekúcie, no neuviedol, na základe ktorých z predložených dôkazov k uvedenému záveru dospel. Žalobcovia osvedčili existenciu viacerých záložných práv na prakticky jedinom bonitnom majetku žalovaného predložením LV č. XXXXX a žiadali o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené záložné právo v poradí, za už existujúcimi záložnými právami. Touto skutočnosťou ako aj tým, že žalobcovia preukázali konkrétnu obavu z ohrozenia budúcej exekúcie sa súd prvej inštancie v uznesení vôbec nezaoberal. Existenciu niekoľkých záložných práv evidovaných na LV č. XXXXX je nutné posudzovať aj vo vzťahu k celkovej finančnej situácii žalovaného a k jeho nepriaznivej platobnej schopnosti. Napadnuté uznesenie preto trpí aj vadou jeho nedostatočného odôvodnenia, je arbitrárne, nepreskúmateľné a nespravodlivé. Súd prvej inštancie zároveň úplne opomenul vykonať dokazovanie predloženým LV č. XXXXX, z ktorého vyplýva, že na nehnuteľnostiach žalovaného je zaregistrovaných viacero záložných práv, čo odôvodňuje obavu, že pohľadávky žalobcov nezabezpečené záložným právom nebudú riadne (a zrejme bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ani čiastočne) uspokojené. Vykonaním uvedeného dôkazu by nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru o neosvedčení obavy z výkonu budúcej exekúcie, ale práve naopak. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz rozhodujúci pre jeho skutkové zistenia, logicky dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Existenciu viacerých záložných práv na jedinom nehnuteľnom majetku žalovaného je pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia potrebné posudzovať aj v kontexte ostatných žalobcami predložených dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobcovia osvedčili, že žalovaný je v nepriaznivej finančnej situácii, nie je schopný uhrádzať svoje splatné záväzky, má množstvo záväzkov, je voči nemu vedených niekoľko desiatok exekučných konaní a reálne mu hrozí konkurz. Neexistuje teda žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávky žalobcov uspokojiť. Skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie sú vzhľadom na uvedené nesprávne a arbitrárne. Žalobcovia ďalej poukázali, že z Notárskeho centrálneho registra dražieb vyplýva, že dňa 6.4.2023 bolo zaregistrované Oznámenie o dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, s výnimkou parciel č. XXX/XX, L. XX, L. XXX, L. XXX H. L. XXX. Cena nehnuteľností, ktorá je predmetom tejto dražby bola znaleckým posudkom určená na 1.690.000,- eur. Nie je však možné s istotou predpokladať, že za uvedenú cenu sa nehnuteľnosť aj vydraží. Ak by aj ostal nejaký zvyšok prostriedkov získaných dražbou, po uspokojení prednostných záložných veriteľov žalovaného, s poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a počet exekučných konaní vedených voči žalovanému je dôvodné predpokladať, že všetky peňažné prostriedky budú zablokované súdnym exekútorom na bankových účtoch žalovaného. Žalobcovia osvedčili a preukázali reálnu obavu zo zmarenia budúcej exekúcie ich pohľadávok. Preto sú naplnené všetky zákonné predpoklady (osvedčenie a trvanie pohľadávok žalobcov a naliehavá a odôvodnená existencia obavy zo zmarenia budúcej exekúcie) na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

15. Žalovaný sa k napádanému uzneseniu súdu prvej inštancie, odvolaniu žalobcov a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len „“). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobcovia neosvedčili existenciu obavy zmarenia budúcej (prípadnej) exekúcie, teda potrebu neodkladnej úpravy zo strany súdu.

18. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcom, ktorí v odvolaní navyše neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý

správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil.

19. To, že sa žalobcovia s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi nestotožnili, keď odlišne posudzujú skutkovú a právnu stránku vzťahov medzi sporovými stranami, neznamená, že odôvodnenie nie je dostatočné, jasné a presvedčivé. Požiadavka žalobcov, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie reagovalo na všetky jeho výhrady a argumenty v spore, netvorí jeho zákonnú náležitosť. Odôvodnenie rozhodnutí v prípade zabezpečovacích opatrení má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z dočasnosti tohto prostriedku súdnej ochrany, rýchlosti - neodkladnosti rozhodovania súdu o návrhu, a to aj bez vypočutia sporových strán a bez preukazovania skutkového stavu, keď sa vychádza z okolností, ktoré sú dostatočne osvedčené. Ide o zistenia a závery predbežné, ktoré netvoria prekážku pre možné odlišné skutkové a právne závery súdu po vykonanom dokazovaní v prípadnom konaní vo veci samej.

20. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobcovia vlastne nesúhlasia s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobcovia mali na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa ich predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle

21. Nemožno preto konštatovať, že by uznesenie súdu prvej inštancie neobsahovalo zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

22. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcov a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

24. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

26. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

27. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

28. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

29. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

32. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

33. Podľa , a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

34. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie nároku a existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je zároveň nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

35. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti, zaťažuje v tomto prípade žalobcov ako navrhovateľov.

36. Námietka žalobcov, že súd prvej inštancie opomenul vykonať dokazovanie LV č. XXXXX nie je dôvodná, keďže skúmanie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť jeho nariadenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Súd nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa sama vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

37. Žalobcovia síce osvedčili existenciu nároku v konaní, no odvolací súd uvádza, že prípadná existencia samotného dlhu žalovaného nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Samotná obava žalobcov môže byť len ich subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcov vyvolalo, nie je možné považovať podmienku ohrozenia exekúcie za splnenú.

38. Ani odvolací súd nemal za preukázané, že by žalovaný takéto konanie uskutočňoval. Existenciu viacero dlhov žalovaného, na základe ktorých sa vedie voči žalovanému viacero exekučných konaní, prípadne realizáciu dobrovoľnej dražby nemožno považovať za konanie, ktorým by žalovaný účelovo znižoval svoj majetok, resp. hodnotu svojho majetku. Žalobcovia zároveň neuviedli rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď neuviedli v čom vidia ohrozenie exekúcie, keď iba poukázali na to, že žalovaný nemá žiaden bonitný nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcov. Podľa , obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

39. Podľa , začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie;

už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje, e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

40. Ak žalobcovia odôvodňovali obavu z ohrozenia budúceho výkonu tým, že po dražbe nehnuteľností žalovaného, zapísaných na LV č. XXXXX, dôjde k uspokojeniu iba prednostných záložných veriteľov žalovaného, prípadne peňažné prostriedky ako výťažok z dražby budú zablokované súdnym exekútorom odvolací súd poukazuje, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 27.2.2023, sp. zn. , ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 3.3.2023 sa začalo konkurzné konanie voči žalovanému. Procesné a hmotnoprávne účinky začatia konkurzného konania pritom majú zabezpečiť, aby nedochádzalo k zmenšovaniu majetku dlžníka a k individuálnemu uspokojeniu veriteľov.

41. S poukazom na uvedenú skutočnosť nemožno mať podľa odvolacieho súdu za osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o obavu, že exekúcia bude ohrozená, odvolací súd poznamenáva, že jedným z účinkov začatia konkurzného konania tiež je, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Taktiež nemožno na majetok patriaci dlžníkovi pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva. Žalovaný už bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia konkurzným súdom dočasne „chránený“ až do vyhlásenia konkurzu, resp. do iného spôsobu ukončenia konkurzného konania, účinkami začatia konkurzného konania podľa . Samotná exekúcia nemôže byť ohrozená, pretože aktuálne ju nie je možné ani začať, resp. v nej pokračovať, čo predstavuje zákonný dôsledok začatia konkurzného konania.

42. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní poukazovali na ďalšie dôkazy, ktoré v čase podania návrhu na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia neexistovali a to oznámenie o dražbe nehnuteľností evidovaných na LV. č. XXXXX, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.4.2023, odvolací súd udáva, že tieto dôkazy boli známe pred rozhodnutím súdu prvej inštancie zo dňa 3.5.2023. Nič nebránilo žalobcom tieto uviesť následne po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Napokon tieto dôkazy museli byť žalobcom známe, keďže navrhovateľom označenej dražby bol práve žalobca v 1/. rade. Preto odvolací súd všetky tieto tvrdenia žalobcov a označené dôkazy považoval za novoty v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia , pretože ich mohli žalobcovia uplatniť v konaní na súde prvej inštancie. Žalobcovia nepreukázali, že ich bez svojej viny uplatniť v konaní na súde prvej inštancie nemohli. Preto odvolací súd na tieto novoty nemohol v odvolacom konaní prihliadať.

43. Odvolací súd poukazuje na znenie , v zmysle ktorého je pre rozhodovanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Tento okamih rozhodujúceho stavu ku dňu vydania rozhodnutia okresného súdu sa týka aj rozhodovania odvolacieho súdu o zabezpečovacom opatrení.

44. S prihliadnutím na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie absentuje, preto podľa potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia o trovách konania.

45. Konštatované (procesný úspech žalovaného) zároveň znamená zhojenie prípadných následkov (nevyjadrenia sa) spočívajúcich v nedoručení výzvy na vyjadrenie žalovanému.

46. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).