Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Ek/1281/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XXX/XX, XXX XX H., v mene ktorého koná zákonný zástupca: E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XXX/XX, XXX XX H., zast. JUDr. Zuzana Tomášová, advokátka so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 123 692, proti povinnému: H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. A. XX, XXX XX C. A., zast. JUDr. Darina Kučerová, advokátka so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 51 721 589, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslava Poláková, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 643, 907 01 Myjava, IČO: 42 144 558, pod sp. zn. 335EX 316/22, o sťažnosti oprávneného proti výroku III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.03.2023, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í výrok III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.03.2023 tak, že žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania spojených s návrhom na zastavenie exekúcie.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním o sťažnosti vo výške 51,86 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.05.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1 153,33 eur a bežného výživného vo výške 100 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XPc/X/XXXX zo dňa 17.12.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.01.2021.

2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2022, ECLI: ECLI:SK:OSBB:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Miroslava Poláková, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 643, 907 01 Myjava, IČO: 42 144 558, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

3. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle ustanovenia ) o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) sa povinný domáhal zastavenia exekúcie, keď cit: ,,V právnej veci nášho klienta povinného H. T. mu dňa 16.06.2022 bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie s tým, že je povinný dlžné výživné vo výške 1.153,33 € od 06.04.2020 do 31.05.2022 zaplatiť oprávnenému, zároveň je povinný uhrádzať od 01.06.2022 bežné výživné vo výške 100,- €, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 101,60 € a trovy exekúcie vo výške 198,60 €. V prílohe Vám predkladám doklady, z ktorých je zrejmé, že povinný v roku 2021 uhradil výživné vo výške 1.120,- €, a síce 17.03.2021, 30.04.2021, 20.05.2021, 07.07.2021, 29.07.2021, 07.09.2021, 27.10.2021, 18.12.2021 vždy mesačne po 140,- €. Dôkaz: šeky v počte 8 ks. V roku 2022 povinný uhradil výživné 14.01.2022 a 30.05.2022 spolu 280 EUR. Dôkaz: šeky. Z rozsudku XPc/X/XXXX bol povinný zaviazaný uhradiť zameškané výživné vo výške 713,33 €, od februára 2021 do decembra 1.100,- € (11-krát 100,- €) a v roku 2022 od januára do mája 2022 vrátane 500,- €, teda mal na výživnom oprávnenému poukázať 2.313,33 €. Povinný uhradil preukázateľne sumu 1.400,- €, teda dlh na výživnom je 913,33 €. Z uvedených dôvodov žiadam exekúciu nad sumu 913,33 € zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené a preukázané potom trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní sú za jeden úkon 25,72 € + režijný paušál 11,63 €, t. j. za dva úkony 74,71 € + 14,94 € DPH, trovy spolu predstavujú 89,65 €. Zároveň je potrebné upraviť aj trovy v exekučnom konaní.“.

4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.03.2023, súd konajúc vyšším súdnym úradníkom, zastavil vedenie exekúcie voči povinnej osobe v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 250 eur (výrok I.), keď oprávnený uviedol v podanom návrhu výšku zameškaného výživného ku dňu začatia predmetného exekučného konania v nesprávnej výške. V poradí druhovou výrokovou vetou súd exekúciu v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo väzbe na prvú výrokovú vetu zastavil, a to v sume 11,95 eur. Súčasne, poslednou (treťou) výrokovou vetou priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 89,65 eur, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

5. Proti výroku III. uznesenia vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že cit: ,,Za uvedené obdobie stalo sa, že neprehľadnosťou v úhrade výživného, matka požiadala o 250,- eur výplatu vyššiu, ako vznikol dlh. Je však podstatným, že otec a povinný si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas a zameškané výživné ku dňu podania návrhu predstavovalo sumu 903,33 eur. Je potrebné poukázať, že matka bola svojim návrhom úspešná vo vyššej miere, ako bol úspech povinného a taktiež matka vo vzťahu k opakovanému výživnému bola úspešná úplne, pretože naďalej pokračuje exekúcia vo veci bežného výživného. Jej neúspech včasti bol vo vzťahu k navýšeniu dlhu vo výške 250,- eur, teda nie 1 153,33 eur, ale 903,33 eur. Rozhodnutie súdu, ktorým povinnému súd priznal právo na náhradu trov exekúcie vo výške 89,65 eur, je nezákonné, nedôvodné a poškodzujúce oprávnený subjekt, nakoľko trovy právneho zastúpenia mali byť podľa nášho názoru s poukazom na predmet veci a pomer úspechu a neúspechu vo veci, priznané oprávnenej a nie povinnému. Z uvedených dôvodov sa domáhame a žiadame, aby súd zrušil výrok o priznaní náhrady trov exekúcie povinnému a o náhrade trov exekúcie bolo opätovne rozhodnuté s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu s tým, že súd prizná náhradu trov exekúcie oprávnenému, ktorú bude povinný zaviazaný uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“.

6. Povinný vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že cit: ,,Dňa 17.05.2023 mi bola doručená sťažnosť oprávnenej, ktorá namieta napadnuté uznesenie zo dňa 28.03.2023 zrejme proti výroku III. Vo svojej sťažnosti nepopiera, že ja, otec - povinný som uhradil výživné vo vyššej čiastke, a síce o 250,- €, hoci tvrdím, že som mal zaplatené všetko výživné v plnej čiastke, no nemal som o tom doklady tak, ako matka tieto vôbec nepredložila. V prípade, že by všetky predložila, tak by sa preukázalo, že mám výživné uhradené v plnej výške. Keďže som úhrady nevedel preukázať, tak som sa bránil len dokladmi, ktoré som si uchoval a som presvedčený o tom, že matka ako zástupca maloletého návrh voči mne podala len z dôvodu, že na mňa podala trestné oznámenie a toto sa preukázalo ako nepravdivé. Zastávam názor, že súd správne rozhodol a preto v napadnutej časti žiadam, aby bolo rozhodnutie vo všetkých výrokoch ako vecne správne potvrdené. Vyšší súdny úradník zdôvodnil, čím sa pri rozhodnutí riadil, na základe čoho exekúciu zastavil, ako nie len v časti istiny, tak aj v časti trov exekúcie. Oprávnená mala možnosť vyjadriť sa, túto lehotu nevyužila a vôbec sa k mnou predloženého môjmu návrhu nevyjadrila. Predkladám výpis z účtu, kde si svoju povinnosť platiť výživné plním riadne a včas viac ako 10 mesiacov, dlh určený súdom som tiež v lehote určenej exekútorom vyrovnal, žiadal som matku, aby mi oznámila číslo účtu, na ktoré budem výživné poukazovať, navrhol som exekúciu zastaviť, doposiaľ mi matka maloletého neoznámila ani číslo účtu a dokonca naďalej trvá na vedení exekúcie. Žiadam preto, aby napadnuté rozhodnutie sudca ako vecne správne a zákonné potvrdil. Zároveň žiadam exekútora o zastavenie exekúcie podľa § 61n 1h, ods. 5 EP, nakoľko povinnosť platiť výživne si plním riadne a včas viac ako 3 mesiace, na základe trvalého príkazu výživné poukazujem riadne a včas v plnej výške, doposiaľ mám obstavený účet a nemôžem s mojimi všetkými finančnými prostriedkami nakladať. Tiež si uplatňujem trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.“.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

14. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

15. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

16. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

17. Sudca v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami po preskúmaní spisového materiálu a napadnutého výroku III. rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka konštatuje, že sťažnosť oprávneného bola podaná včas a je dôvodná. Sudca v tejto súvislosti prvotne poukazuje na textové znenie samotného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, z obsahu ktorého však nevyplýva žiadne uplatnenie trov exekúcie povinného v súlade s ustanovením § 199a ods. 2 a § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a contrario, ktoré normuje nárok povinného na tie trovy, ktoré účelne vynaložil v konaní o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku. Inými slovami vyšší súdny úradník nad rámec podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výroku III. napadnutého uznesenia rozhodoval o trovách účastníkov konania, nakoľko k ich uplatneniu žiadnym spôsobom nedošlo. Súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že právnym základom trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je ustanovenie § 199d Exekučného poriadku, ktoré konštituuje nárok nielen oprávneného, ale aj povinného na náhradu trov v exekučnom konaní. Z obsahového znenia predmetného ustanovenia však nevyplýva reťazenie tohto nároku spočívajúce v situácii, kedy v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný oprávnený či povinný má bez ďalšieho nárok na náhradu tých trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Práve naopak, podstatnou črtou predmetného ustanovenia je rigidné vymedzenie rozsahu trov, na ktoré má povinný voči oprávnenému v exekučnom konaní nárok v prípade, ak si ich uplatní. Nie je možné sa stotožniť so záverom konajúceho vyššieho súdneho úradníka, kedy o nároku na náhradu týchto trov rozhoduje súd automaticky, aj bez návrhu, nakoľko otázka trov konania je dostatočne a primárne upravená v samotnom Exekučnom poriadku, ktorý na rozdiel od , obsahuje odlišnú právnu úpravu tejto problematiky. Exekučný poriadok vyššiemu súdnemu úradníkovi neukladá ex offo povinnosť rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Zároveň platí, že exekučný súd nemá vo svojom postavení zákonnú povinnosť rozhodovať o takom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi konania riadne a včas uplatnený. Pokiaľ teda povinný mienil uplatniť si nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, potom tak mal urobiť v čase, keď súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodoval. Sudca tiež uvádza, že Exekučný poriadok neukladá povinnosť uplatniť si trovy konania, práve naopak ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (podľa ustanovenia § 199b Exekučného poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania, a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže. 18. Povinný si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd (tak ako už bolo uvedené) toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii povinného aký nárok voči oprávnenému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku povinného, ktorý nebol zo strany samotného povinného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže povinný nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd povinnému trovy konania súvisiace s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal.

19. Vzhľadom k uvedenému sudca napadnutý výrok III. uznesenia vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 28.03.2023 podľa zmenil, a to tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania spojených s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal, keď oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril, a súčasne kedy si povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania neuplatnil.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Oprávnený aj povinný si v rámci podanej sťažnosti uplatnili nárok na náhradu trov konania. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka v napadnutej časti), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po zmene uznesenia dôvodné, a to za sťažnosť oprávneného spolu vo výške 51,86 eur (1x odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v intenciách výšky zameškaného výživného ku dňu začatia exekučného konania, t. j. počítajúc zo sumy 1 153,33 eur, teda za daný úkon suma 30,70 eur + 1x režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur + 20% DPH vo výške 8,64 eur). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).