Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-75-2013.pdf
PDF · 88.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny N. V. N., dieťa rodičov: M. M., trvale bytom S. N. XXX, t. č. S., W., C. X a T. K., trvale bytom N. A. XXX, t. č. S. N. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. marca 2013, č. k. 3P/179/2012-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 5P/279/2010-99 zo dňa 05.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2011, bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej V., ktorá sa narodila mimo manželstva a jej rodičia nežili v spoločnej domácnosti. Dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a súčasne bola schválená rodičovská dohoda ohľadne výživného, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s dieťaťom nebol upravený. Maloleté dieťa malo v tom čase 4 roky, so svojou matkou a jej priateľom žilo v W.. Otec pracoval v zahraničí a mal príjem 1.365 eur mesačne. Maloletá má v súčasnosti 6 rokov a naďalej so svojou matkou žije v W.. Chodí do materskej školy, za ktorú matka platí 700,- Kč mesačne. Matka žije s priateľom, s ktorým sa jej dňa 28.11.2011 narodilo ďalšie dieťa N., v prenajatom byte, za ktorý mesačne platia 11.000,- Kč. Je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 3.800,- Kč mesačne. Jej priateľ je živnostník. Otec maloletej v decembri 2011 ukončil zamestnanie v Írsku, kde pracoval v čase rozhodovania súdu o výživnom. Od 25.01.2012 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberal podporu v nezamestnanosti do júla minulého roku. Po skončení doby poberania podpory nemal žiaden príjem. Uviedol, že si dávku v hmotnej núdzi nevybavil, pretože si myslel, že si nájde prácu. Žil z úspor. Dňa 28.01.2013 sa zamestnal vo firme Z. S. a.s., kde pracoval do 23.02.2013. Dohodnutý mal príjem 405,24 eur mesačne, s pohyblivou zložkou maximálne do 105 eur, s možnosťou poskytnutia odmeny. Vychádzajúc z jeho príjmu za január a február, jeho predpokladaný čistý príjem bol cca 426 eur mesačne. Od 01.03.2012 sa otec zamestnal v N. B. a.s. s dohodnutou mzdou 500 eur brutto. Do zamestnania dochádza do N. V. N.. hromadnou dopravou, jeho náklady na cestovné sú mesačne 36 eur. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je zamestnaná, s jej maloletou dcérou, v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov priateľky. Otec vlastnil rozostavaný rodinný dom, ktorý v roku 2011 predal za 52.000 eur. Ako sám uviedol, takto získané finančné prostriedky investoval do prestavby rodinného domu rodičov priateľky. Na financovanie prestavby si jeho priateľka vzala v roku 2011 a 2012 dva úvery s dohodnutou výškou splátok 180 eur mesačne a 183,10 eur mesačne. Ako vyplýva z výpovede otca, druhý z týchto úverov spláca on. Otec vlastní osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia. Z výpovedí rodičov súd zistil, že otec od decembra
minulého roku platí výživné na maloletú len v sume 30 eur mesačne, s dcérou sa nestretáva, styk s ňou nemá upravený. Naposledy videl dcéru v lete minulého roku. Podľa článku 3 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného. Aj keď matka s maloletým dieťaťom má miesto obvyklého pobytu v Českej republike, obvyklý pobyt otca povinného výživou je na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu je daná právomoc tunajšieho súdu na konanie o zníženie výživného. Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007, určuje podľa tohto protokolu. Podľa článku 3, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného postupoval vzhľadom na dlhodobý obvyklý pobyt maloletého dieťaťa spolu s matkou na území Českej republiky podľa práva Českej republiky. Podľa § 99 ods. 1, ods. 2 zákona č. 94/1963 Sb. o rodině ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre neplnoleté deti. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu tohto výživného za minulú dobu, spotrebované výživné sa nevracia. Ak nejde o výživné pre neplnoleté deti, môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu iba na návrh. Podľa § 96 ods. 1 veta druhá zákona č. 94/1963 Sb. o rodině pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma súd, či sa povinný nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania či zárobkovej činnosti alebo majetkového prospechu, poprípade či nepodstupuje neprimerané majetkové riziká. Citovaným ustanoveniam práva Českej republiky zodpovedá aj v podstate totožná slovenská právna úprava podľa § 62 ods. 1, 78 ods. 1 a 75 ods. 1 veta druhá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, ktorý odôvodnil tým, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na zníženie výživného nie je podaný dôvodne. Dieťa je od poslednej úpravy výživného o takmer dva roky staršie, navštevuje materskú školu a od septembra pôjde na základnú školu. Náklady na výživu dieťaťa sa zvyšujú, zvýšili sa výdavky na jej stravu, ošatenie, teda bežné každodenné potreby, ale aj v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia. Pomery sa zmenili aj na strane matky dieťaťa, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť. Zmena nastala aj na strane otca, ktorého príjem sa znížil, keďže skončil platovo výhodnejšie zamestnanie v zahraničí a určitú dobu bol nezamestnaný, niekoľko mesiacov aj bez príjmu. Od januára tohto roku pracuje, má podstatne nižší príjem, ako v čase poslednej úpravy výživného. Jeho príjem je však aj v súčasnej dobe taký, že je z neho schopný platiť určené výživné a podieľať sa teda vyššou sumou aj na zvýšených nákladoch na výživu dieťa. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec po skončení zamestnania mal finančné úspory a finančné prostriedky v nemalej sume získal aj predajom rozostavaného rodinného domu. Aj keď tvrdil, že takto získanými finančnými prostriedkami už nedisponuje a tieto vložil do prestavby rodinného domu matky svojej priateľky, súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a až následne má právo využiť finančné prostriedky na uspokojovanie iných svojich potrieb. Navrhovateľ mal teda s takto získanými finančnými prostriedkami počítať na plnenie si vyživovacej povinnosti k svojmu maloletému dieťaťu, keď naviac vedel, že po skončení zamestnania v zahraničí bude mať problém nájsť si také zamestnanie, z ktorého by dosiahol príjem, aký mal v čase určovania výživného. Ani splácanie úveru, ktorý si vzala jeho priateľka, nie je jeho povinnosťou. Ak je otec schopný vložiť veľké finančné prostriedky, ktoré vlastnil po predaji domu, do cudzej nehnuteľnosti a splácať ešte aj úver na jej prestavbu vo výške takmer 1/3 jeho hrubého mesačného príjmu, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť aj doteraz určené výživné na svoje dieťa, a teda plniť si svoju základnú rodičovskú povinnosť, vyživovať dieťa. Pri rozhodovaní o znížení vyživovacej povinnosti otca bol pre súd prvoradý záujem dieťaťa. Z týchto dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na viaceré skutočnosti, ako aj na to, že sa nevzdal finančne výhodnejšieho zamestnania v zahraničí bezdôvodne. Mal vážne dôvody, pre ktoré musel túto prácu ukončiť, predovšetkým zdravotné dôvody, bol v zahraničí bez blízkych a najmä dcérky, ktorú nemohol navštevovať, a toto všetko nezvládal psychicky. Vrátil sa preto späť na Slovensko a vzhľadom na to, že nemal kde bývať, bol nútený predať rozostavaný dom. Nechcel bývať v jednoizbovom byte, preto sa s priateľkou a jej rodičmi dohodli, že ak prerobia ich dom, môže s nimi bývať. Prestavba si vyžiadala všetky jeho finančné prostriedky, a museli si na dokončenie zobrať ešte 2 úvery, z ktorých jeden spláca on. Aj
počas doby nezamestnanosti žil z úspor a naďalej platil výživné vo výške 150 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov, rapídne mu klesol príjem a jeho súčasné pomery mu neumožňujú platiť výživné 150 eur mesačne, keď platí úver 180 eur mesačne, inkaso vo výške 80 eur mesačne a musí mu zostať na jeho základné potreby a cestovanie do práce. Mal za to, že okresný súd na podklade dôkazov mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na zníženie výživného, a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Matka dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca. Dôvody, ktoré otec uviedol v odvolaní, sú rovnaké, aké uvádzal pred súdom prvého stupňa. Myslí len na svoje blaho. Kontakt s dcérou mu odpieraný nie je, ale dcéra s ním nechce byť, keď sa jej ozve po 3 roku, potom po pol roku a občas zavolá. Počas dovolenky na Slovenku nestrávil so svojou dcérou ani deň, nechcel jej spoločnosť a chodil všade bez nej. Bol schopný minúť všetky peniaze a ju nechať aj s dcérou bez finančných prostriedkov. Pri predaji rodinného domu v sume 52 000 eur dostala dcéra od otca 50 eur, aby si niečo kúpila.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti a k námietkam otca dodáva nasledovné:
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností /§120 ods. 1, 2 O.s.p./ a pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca maloletej, matky maloletej a samotnej maloletej postupoval v zmysle rozhodného práva, ktorým bol v danej veci zákon č. 94/1963 Zb. o rodině, platný v Českej republike, a ktorý v podstate zodpovedá aj zákonu č. 36/2004 Z. z. o rodine, platnom v Slovenskej republike. Súdom prvého stupňa zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého ako osoby povinnej a oprávnené potreby maloletej V. ako osoby oprávnenej sú dostatočným podkladom pre záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je opodstatnený. Odvolacie námietky otca odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné. Posledná úprava výživného na maloletú V. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k.5P/279/2010-99 zo dňa 05.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2011, na základe ktorého sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Maloletá mala v tom čase 4 roky, so svojou matkou a jej priateľom žila v W.. Otec pracoval v zahraničí a mal príjem 1.365 eur mesačne. Maloletá má v súčasnosti 6 rokov a naďalej so svojou matkou žije v W.. Chodí do materskej školy, za ktorú matka platí 700,- Kč mesačne. Matka žije s priateľom, s ktorým sa jej dňa 28.11.2011 narodilo ďalšie dieťa N., v prenajatom byte, za ktorý mesačne platia 11.000,- Kč. Je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 3.800,- Kč mesačne. Jej priateľ je živnostník. Otec maloletej v decembri 2011 ukončil zamestnanie v Írsku, kde pracoval v čase rozhodovania súdu o výživnom. Od 25.01.2012 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberal podporu v nezamestnanosti do júla minulého roku. Po skončení doby poberania podpory nemal žiaden príjem. Uviedol, že si dávku v hmotnej núdzi nevybavil, pretože si myslel, že si nájde prácu. Žil z úspor. Dňa 28.01.2013 sa zamestnal vo firme Z. S. a.s., kde pracoval do 23.02.2013. Dohodnutý mal príjem 405,24 eur mesačne, s pohyblivou zložkou maximálne do 105 eur, s možnosťou poskytnutia odmeny. Vychádzajúc z jeho príjmu za január a február jeho predpokladaný čistý príjem bol cca 426 eur mesačne. Od 01.03.2012 sa otec zamestnal v N. B. a.s. s dohodnutou mzdou 500 eur brutto. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je zamestnaná, s jej maloletou dcérou, v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov priateľky. Otec vlastnil rozostavaný rodinný dom, ktorý v roku 2011 predal za 52.000 eur. Ako sám uviedol, takto získané finančné prostriedky investoval do
prestavby rodinného domu rodičov priateľky. Na financovanie prestavby si jeho priateľka vzala v roku 2011 a 2012 dva úvery s dohodnutou výškou splátok 180 eur mesačne a 183,10 eur mesačne. Ako vyplýva z výpovede otca, druhý z týchto úverov spláca on.
Pri porovnaní s týmito pomermi otca, maloletého dieťaťa a matky s pomermi oproti poslednej úprave výživného aj odvolací súd konštatuje, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovali zníženie výživného na maloletú V.. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil súčasné pomery otca a odvolací súd nemá dôvod tieto pomery otca vyhodnotiť inak, nakoľko korešpondujú s obsahom spisu a citovanými zákonnými ustanoveniami. I keď otec maloletej v súčasnosti dosahuje nižší príjem, je nesporné, že po skončení zamestnania v cudzine mal finančné úspory a finančné prostriedky v nemalej sume získal aj predajom rozostavaného rodinného domu. Skutočnosť, že otec svoje finančné prostriedky investoval do prestavby domu rodičov svojej priateľky a zaťažil sa aj úverom, možno hodnotiť len ako výdavky, ktoré súd nemôže vziať do úvahy pri posudzovaní výživného na maloleté dieťa. Správne potom súd prvého stupňa konštatoval, že ak je otec schopný vložiť svoje finančné prostriedky do cudzej nehnuteľnosti a splácať ešte aj úver na jej prestavbu vo výške takmer 1/3 jeho hrubého mesačného príjmu, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť aj doteraz určené výživné na svoje dieťa, a teda plniť si svoju základnú rodičovskú povinnosť, vyživovať dieťa.
Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .