Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/130/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľa: D.. T. O., C.., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. D.. XXXX, X., Č. J., štátny občan Č. J., v zastúpení JUDr. Věra Šediváková, advokát, Palackého 578, Pardubice, Česká republika, proti odporcovi: V. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. Q. X. X, B., Slovenská J., štátny občan Q. J., v zastúpení splnomocnenca : T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. X., B., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa s eventuálnym petitom na zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh na zrušenie výživného zamieta.

Súd návrh na zníženie výživného zamieta.

Súd náhradu trov konania odporcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

V právnej veci účastníkov konania s medzinárodným prvkom vzhľadom na bydlisko účastníkov konania v rôznych členských štátoch európskeho spoločenstva / EÚ/ sa návrhom na začatie konania v spojených veciach, doručeným na Okresný súd Bratislava III dňa 30.11.2012 navrhovateľ domáhal proti odporcovi :

1/nárok - zrušenia povinnosti platiť výživné vo výške 600,- eur v pravidelne sa opakujúcich mesačných plneniach titulom zániku jeho vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu / § 62 ods. 1 Zákona o rodine /, naposledy určenú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k: - 150 zo dňa 06.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č. k: -244 zo dňa 02.06.2011 z dôvodu , že odporca je schopný sa živiť sám vlastným príjmom z modelingu a uhrádzať si všetky náklady vlastnej výživy aj keď naďalej ako študent denného vysokoškolského štúdia II. stupňa.

V prípade, že súd dospeje k právnemu záveru, že zákonná povinnosť výživy navrhovateľa ako rodiča voči odporcovi vo sfére hmotného práva podľa § 62 ods. 1

- 2 -

Zákona o rodine naďalej trvá a táto deklarácia sa premietne v zamietavom výroku rozsudku voči primárnemu žalobnému petitu, navrhovateľ zároveň v návrhu na začatie konania uplatnením eventuálneho petitu žiadal proti odporcovi:

2/ nárok - zníženie výživného, naposledy určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k: - 150 zo dňa 06.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č. k: -244 zo dňa 02.06.2011 zo sumy 600,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu z dôvodu , že odporca si môže vlastným príjmom z modelingu uhrádzať v prevažnej miere všetky náklady vlastnej výživy aj keď naďalej ako študent denného vysokoškolského štúdia II. stupňa.

Skutkovo návrh vo veci samej vo vzťahu k eventuálnym žalobným petitom navrhovateľ odôvodnil tvrdením, že jeho zákonná vyživovacia povinnosť rodiča voči odporcovi ako plnoletému dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom Okresného

súdu Bratislava III, č. k. - 150, zo dňa 06.10.2010 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 244 zo dňa 02.06.2011, ktorým rozsudkom bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa, v tom čase v procesnom postavení odporcu, voči odporcovi, v tom čase v procesnom postavení navrhovateľa, určená na sumu 600,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2009.

V rozhodnej dobe tejto úpravy vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutkového stavu, že odporca ako nezaopatrené plnoleté dieťa navrhovateľa je v príčinnej súvislosti s prípravou pre výkon budúceho povolania nezaopatreným dieťaťom s objektívnou prekážkou, pre ktorú nie je schopný sa živiť sám tým, že študuje dennou formou na vysokej škole v B., nemá žiadne vlastné príjmy a je nemajetný.

Podľa skutkových tvrdení navrhovateľa od tejto doby došlo na strane odporcu k zmene jeho osobného statusu ako nezaopatreného dieťaťa. Navrhovateľ na základe informácií získaných prostredníctvom internetu zistil, že odporca pracuje ako model pre rôzne modelingové agentúry, napr. Next Company Modelagency so sídlom vo V.. Mal za to, že z informácií takto získaných vyplýva, že sa tejto práci venuje dlhodobo, minimálne od roku 2007. Navrhovateľ poukázal na ponuku agentúry, s ktorou osobne komunikoval a z ktorej ponuky vyplýva, že v prípade objednávky odporcu ako modela, je jeho odmena minimálne 1 000,- eur za deň práce + 20% réžia pre jeho sprostredkovateľskú agentúru, pričom náklady na jeho bývanie a stravu sú mimo tejto odmeny a znáša ich objednávateľ. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nie je nezaopatreným dieťaťom bez príjmu, keďže má príjmy z modelingovej činnosti. Na základe uvedených skutočností mal navrhovateľ za to, že jeho návrh na zrušenie, resp. zníženie súdom určeného výživného voči odporcovi je dôvodný a žiadal, aby mu súd vyhovel.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal, aby ho súd v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Na svoju obranu uviedol, že je síce registrovaný na internetovej stránke modelingových agentúr, avšak modelingom si nezarába ani neprirába, túto činnosť nevykonáva od polovice roku 2010, nakoľko bol prijatý na

- 3 -

vysokú školu v B. , od doby ktorej zanechal všetky aktivity v tejto oblasti a začal sa naplno venovať výlučne štúdiu, ktoré ho naplno zamestnáva. K článku z internetovej stránky „Novinky.cz“, ktorý listinný dôkaz navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu a ktorým preukazoval skutočnosť, že odporca pracuje ako model uviedol, že sa na jeho osobu nevzťahuje a netýka sa ho. Okrem iného poukázal na to, že navrhovateľ sa oňho žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje sa s ním, nad rámec súdom určeného výživného mu žiadnym spôsobom na jeho výživu neprispieva. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo na strane odporcu k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie, resp. zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho osobe. Naďalej študuje na rovnakej vysokej škole a nemá príjem, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že je schopný sa živiť sám , súbežne s výkonom súvislej prípravy na svoje budúce

povolanie. Odporca uviedol, že náklady spojené so štúdiom si v plnom rozsahu hradí z finančných prostriedkov poskytovaných oboma rodičmi platením výživného, nepoberá žiadne štipendium a žiadna

organizácia mu na štúdium neprispieva a jeho náklady sú v rovnakom rozsahu ako tomu bolo v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Jeho hlavným príjmom za posledné obdobie je výživné uhrádzané navrhovateľom. Ojedinelý príjem z brigádnickej činnosti a dobrovoľný príspevok za neplatenú stáž od B. agentúry, ktorú stáž vykonával v E. a ktorá bola zameraná na získanie praktických skúseností v študijnom odbore nie je dôvodom na vyhovenie návrhu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal za to, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho osobe naďalej trvá, neznížila sa výkonom brigádnickej činnosti na strane odporcu, ktorú činnosť odporca nemôže s ohľadom na štúdium rozširovať a je sporadická. Žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, náhradu trov konania si neuplatnil, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala primárne vyhovieť návrhu na zrušenie výživného, eventuálne na rovnakom skutkovom a právnom základe navrhla zníženie uloženej povinnosti výživy navrhovateľa voči odporcovi s prihliadnutím na okolnosť, že odporca má s ohľadom na rozvrh svojho štúdia možnosť privyrobiť si formou brigádnickej činnosti aktívne modelingom, kde odmena za jeden deň práce predstavuje čiastku 1 000,- eur, jednalo by sa o tak vysoký príjem, že by nebolo potrebné žiadne plnenie zo strany navrhovateľa titulom vyživovacej povinnosti rodičov.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že dôkazy predložené navrhovateľom síce zobrazujú odporcu prostredníctvom modelingových agentúr, avšak žiadnym spôsobom nepreukazujú skutočnosť, že došlo ku kontraktom, z ktorých by mal odporca príjem a to taký, ktorý by odôvodňoval zrušenie či zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Odporca študuje formou denného štúdia v 1. ročníku magisterského štúdia obchodu na vysokej škole v B., je nemajetný bez príjmov, naďalej je nezaopatrením dieťaťom tým, že ani po nadobudnutí pracovnoprávnej spôsobilosti nie je schopný pre objektívnu prekážku štúdia sa živiť sám. Právo odporcu na výživné od navrhovateľa ako jeho rodiča nie je v rozpore s dobrými mravmi, odporca neprekročil určenú dobu trvania vysokoškolského štúdia,

- 4 -

dosahuje dobré študijné výsledky a svojim správaním sa voči navrhovateľovi absentuje aj právny dôvod na ich nepriznanie.

Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa na návrh účastníkov konania, predovšetkým prečítaním listín pripojených k návrhu a vyjadreniu, vrátane listín, predložených účastníkmi konania na pojednávaní., predovšetkým s článkom PROTIŠEDI.CZ zo dňa 04.03.2011, ktorý uverejňuje rozhovor s V. F. ako modelom agentúry Next, s článkom Novinky.cz zo dňa 14.03.2010, e- mailovými ponukami agentúr zobrazujúce o.i. odporcu v ponuke firmy Next Company, e-mailovou ponukou medzi agentúrou Next Company a navrhovateľom na objednávku modelingových služieb odporcu zo dňa 19.02.2013, úradným záznamom o podanom vysvetlení zo dňa 04.04.2012 pred orgánmi činnými v trestnom konaní, anketou o móde a štýle s modelom V. F. zo dňa 24.02.2013, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 21.02.2013, potvrdeniami Daňového úradu Bratislava zo dňa 07.02.2013, 08.02.2013, potvrdením o návšteve školy odporcu , rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č. k. - 244, zo dňa 02.06.2011, listinnými dôkazmi zobrazujúcimi odporcu v ponuke modelingovej agentúry a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi.

Súd ďalej vykonal aj bez návrhu účastníkov dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonanie tohto dôkazu v sporovom konaní bolo nevyhnutne potrebným pre rozhodnutie súdu vo veci samej, bez porušenia zásady rovností ich zbraní a dôkazného bremena zaťažujúceho primárne navrhovateľa.

Súd ďalej osvojením si skutkového stavu na základe zhodných tvrdení účastníkov konania k právne významným skutočnostiam v prejednávanej veci primárne čo do základu uplatneného nároku titulom zániku zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi ako nezaopatrenému plnoletému

dieťaťu s doposiaľ určenou povinnosťou platiť výživné na odporcu v pravidelne sa opakujúcich plneniach po 600,- eur mesačne rozsudkom, č. k. - 150, zo dňa 06.10.2010 v spojení s Krajským súdom Bratislava, č. k. - 244, zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2011 bez potreby vykonania dokazovania vychádzal zo zhodných prednesov a tvrdení účastníkov ako aj zo skutkového vymedzenia návrhu, ktorým je súd viazaný, že od tejto doby :

1/ nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu ako výživou oprávnenej plnoletej osoby v rozsahu:

- zániku práva na plnenie takto určenej vyživovacej povinnosti navrhovateľa výlučne z dôvodu rozporu konania odporcu s dobrými mravmi, napr. zo subjektívnych dôvodov prekročenie dĺžky obvyklého štúdia pre neuspokojivé študijné výsledky, resp. správania sa voči navrhovateľovi.

V tomto smere konajúci súd neprihliadal na pretrvávajúcu existenciu dlhodobého a hlbokého rozvratu vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania, v celom rozsahu vychádzal zo skutkového zistenia vymedzeného už v odôvodnení právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu / strana 5-6/ pričom ďalej zistil, že aj po uplynutí doby od doručenia tohto rozsudku odvolacieho súdu / t.j. min. od jeho právoplatnosti/ rovnako navrhovateľ

- 5 -

ako rodič zotrval na svojom nemennom postoji, dôkazom čoho bolo pre konajúci súd právne významné skutkové zistenie z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 08.08.2013, že fyzicky sa s odporcom od svojho narodenia nestretávajú, ako biologického rodiča ho vidí po 1X vo svojom živote.

2/ nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu ako výživou oprávnenej osoby nárastom jeho odôvodnených potrieb a nedošlo ani ku vzniku inej vyživovacej povinnosti voči jeho osobe

Medzi účastníkmi konania bola za konania spornou len právne významná skutočnosť, či odporca ako plnoleté dieťa navrhovateľa má naďalej status nezaopatrenosti a teda odkázanosti na výživu od rodičov a teda či výlučne vlastným výkonom práce / aj brigádnickej/ dosahuje na čas od právoplatnosti posledného rozsudku o výživnom príjem vo výške, ktorým buď došlo zo zákona k zániku tejto vyživovacej povinnosti a teda jej zánik odôvodňuje zrušenie povinnosti navrhovateľa platiť ďalej výživné odporcovi, prípadne či výška dosiahnutého príjmu nezmenila na strane odporcu status nezaopatrenosti plnoletého dieťaťa , ale ako možný zdroj vlastných príjmov odporcu odôvodňuje zníženie určenej výšky výživného zo strany navrhovateľa ako povinnej osoby.

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. - 150 zo dňa 06.10.2010 v spojení s Krajským súdom Bratislava, č. k. - 244 zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2011 tunajší súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi na sumu 600,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2009. V tom období bol odporca študentom I. stupňa vysokoškolského štúdia v B. A. na totožnej školy ako je tomu v súčasnosti a mal dovŕšený vek 23 rokov. Nemal žiaden vlastný príjem, bol nemajetný a slobodný.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 19.12.2012 mal súd za preukázané, že odporca je v akademickom roku 2012/2013 študentom prvého ročníka magisterského štúdia obchodu Vysokej školy Groupe ICHEC . ISC Q. - E. - D. B., B. A., ktorý akademický rok končí dňa 14.09.2013. V akademickom roku 2013/2014 ukončí 2 ročné magisterské štúdium skúškami a obhajobou diplomovej práce. Prednášky sa konajú 5x v týždni a ich počet zodpovedá cca 28 hodinám týždenne.

Z potvrdení predložených odporcom súd zistil, že za obdobie od 11/2012 ku dňu rozhodnutia vo veci samej mal odporca nasledovné príjmy: 10.04.2013 príjem 2 400,- eur ako výživné a sumu 100,- eur od DRNSPP KLUB ako príspevok na certifikát na magisterské štúdium od neziskovej organizácie; 10.01.2013 príjem 1 800,- eur ako výživné; 06.07.2013 sumu 224,23 eur ako príjem z brigády za mesiac 05/07, kedy brigádnicky vykonával prácu za mzdu ako predavač a skladník v obchode; 28.02.2013 prevzal mzdu 53,82 eur ako príjem za brigádu; 26.02.2013 prevzal mzdu 530,- eur, kde išlo rovnako o brigádu v konzultačnej firme, v ktorej

- 6 -

pracoval v mesiaci február; dňa 25.02.2013 mu bola poukázaná suma 1 750,- eur od belgickej agentúry ako dobrovoľný príspevok za neplatenú stáž, ktorý vykonával v mesiacoch marec a apríl roku 2013 v E..

Z potvrdení Daňového úradu Bratislava mal súd za preukázané, že odporca si za zdaňovacie obdobie roka 2009 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby; za zdaňovacie obdobie roka 2010 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, podľa ktorého základ dane predstavoval čiastku 1 354,43 eur; za zdaňovacie obdobie rokov 2011 a 2012 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.

Na článok - anketa o móde a štýle uverejnený dňa 04.03.2011, v ktorej odpovedá model V. F., súd vzhľadom na dátum právoplatnosti pôvodného rozsudku tunajšieho súdu, č. k. - 150, zo dňa 06.10.2010 v spojení s Krajským súdom Bratislava, č. k. - 244, zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2011 neprihliadal, rovnako aj na obrázok nachádzajúci sa na č. l. 8, kde je i článok Noviny.cz zo dňa 14.03.2010 súd taktiež neprihliadal, ide o dôkazy, ktoré boli vyhotovené v čase pred nadobudnutím právoplatnosti pôvodného rozsudku o výživnom, pričom v tomto konaní je vylúčená spätná reparácia právoplatného rozsudku.

Podľa zákona o rodine je prípustná zmena právoplatného rozsudku o výživnom výlučne len na zmene okolností, ktoré nastali po právoplatnosti citovaného rozsudku súdu I. II. stupňa, pričom musí ísť o zmenu nie nepodstatnú, zároveň sa musí dotýkať zmeny tých okolností, z ktorých vychádzal pôvodný výrok rozsudku, preto pokiaľ ide o posledný článok aj s prihliadnutím k námietke odporcu, že snímok nezobrazuje jeho, ale modela E. F. a teda nemá podľa úvahy súdu tento listinný dôkaz žiaden vecný vzťah s predmetom tohto konania, súd na tento dôkaz neprihliadal.

Listiny predložené navrhovateľom na pojednávaní dňa 21.02.2013 , zobrazujú odporcu v ponuke firmy Next Company bez preukázania dátumu jeho zobrazenia, pričom podľa vyjadrení splnomocnenej zástupkyne odporcu sa jedná o niekoľko rokov staré fotografie odporcu, zhruba z obdobia, keď navštevoval strednú školu.

Z e-mailovej komunikácie firmy Next Company a navrhovateľom na objednávku modelingovej služby odporcom zo dňa 19.02.2013, súd zistil, že ho táto agentúra naďalej ponúka ako modela s tým, že jeho odmena je 1 000 eur + 20% réžia pre sprostredkovateľskú agentúru, ubytovanie + strava, z ktorej komunikácie súd zistil, že nejde o záväznú objednávku, pričom k uskutočneniu objednávky nedošlo.

Z blogu modelingovej agentúry Model mentality archív za rok 2008/2009 súd zistil, že zobrazujú odporcu ku dňu 27.02.2008, z ktorého dôvodu na tieto listinné dôkazy rovnako neprihliadol.

- 7 -

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

- 8 -

Podľa § 77 odsek 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmyslom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine je garantované právo ochrany dieťaťa či už maloletého alebo plnoletého. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine v závislosti na veku a vyspelosti dieťaťa. Vyživovacia povinnosť vzniká v rámci vyživovacieho vzťahu, ktorý existuje podľa zákona medzi rodičmi a dieťaťom ako subjektmi rodinnoprávneho vzťahu. Vyživovacie vzťahy sú svojou povahou vzťahmi majetkovými, ale závislosťou na osobne právnych vzťahoch v rodine sú vzťahmi len rodinnoprávnymi. Práva a povinnosti z nich vyplývajúce majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú len subjektom rodinnoprávnych vzťahov. Nie sú preto zmluvne prevoditeľné na iné osoby. Neprichádza tu do úvahy ani postúpenie pohľadávky, ani prevzatie dlhu, čo je u bežných majetkových vzťahoch možné. Vyživovacie vzťahy vznikajú a zanikajú priamo zo zákona, akonáhle sú splnené zákonom stanovené podmienky ich vzniku, resp. zániku. Predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného. Zákon chápe pojem výživného pomerne široko a jeho obsah možno vyjadriť tak, že tu nejde len o výživu v úzkom slova zmysle, ale i uspokojovanie ostatných osobných potrieb človeka. Objektívna <http://www.najpravo.sk/judikatura/rodinne-pravo/vyzivovacia-povinnost/medzi-rodicmi-a- detmi/schopnost-dietata-same-sa-zivit-objektivna-nemoznost-dietata-zivit-sa-samostatne.html> nemožnosť dieťaťa sa živiť samé je podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu štúdia nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by výkonom krátkodobých práce už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov., (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). <http://www.najpravo.sk/judikatura/rodinne-pravo/vyzivovacia-povinnost/medzi-rodicmi-a- detmi/schopnost-dietata-same-sa-zivit-objektivna-nemoznost-dietata-zivit-sa-samostatne.html>V tomto smere súd opakovane poukazuje na judikátmi ustálenú súdnu prax, že ojedinelý príjem dieťaťa neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov. (R 76/1968).

- 9 -

Rovnako však platí, že ani plnoleté dieťa zaradené do riadnej a súvislej prípravy pre výkon budúceho povolania štúdiom dennou formou nemá nezávisle od svojich individuálnych schopností a možností a tobôž nie ani s prihliadnutím k rozvrhu školských prednášok alebo cvičení žiadnu právnu povinnosť zabezpečovať si čo i len čiastočné uspokojovanie vlastných potrieb výkonom osobnej práce za mzdu resp. odmenu a to ani krátkodobým výkonom práce súbežne s dennou formou štúdia , absolvovaného dieťaťom v obvyklej dĺžke tohto štúdia od dovŕšenia pracovnoprávnej spôsobilosti až do ukončenia štúdia.

Rovnako platí zákonná úprava, že pri zmene rozsudku podľa veta prvá Zákona o rodine aj v spojení s už nemožno preskúmavať správnosť pôvodného výroku rozsudku, súd konajúci o zmene / zrušenie, zníženie / je povinný sa zaoberať len otázkou, či od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov.

V prejednávanej veci bol pre súd právne záväzným rozsudok tunajšieho súdu, č. k. - 150, zo dňa 06.10.2010 v spojení s Krajským súdom Bratislava, č. k. - 244, zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2011, vrátane tých rozhodujúcich okolností , z ktorých súd vychádzal pri jej určení a vymedzených v odôvodnení citovaných rozsudkov.

V zmysle citovanej pôvodnej úpravy výživného z odôvodnenia rozhodnutí súdu I. a II. stupňa vyplýva záver, že za rozhodujúcu okolnosť určili podstatnú zmenu pomerov na strane odporcu od 1.9.2009 nárastom nákladov jeho vlastnej výživy ako študenta prvého ročníka vysokoškolského štúdia I. stupňa na ICHEC B. Management School v B. A. s ročným poplatkom na štúdium 850,- eur, ubytovanie 270,- eur mesačne, náklady na učebnice+ odbornú literatúru 650,- eur ročne, strava mesačne 350,- eur, ročne cestovné MHD 105,- eur. K ich úhrade nemal odporca žiaden príjem, resp. výnos z majetku, nevlastnil nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyšších hodnôt, odporcov príjem z modelingu súd II. stupňa ustálil ako ojedinelý príjem, neovplyvňujúci vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, vrátane výšky výživného otca v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa, ktorý ako vecne správny potvrdil.

Za konania vo veci nemal súd za spornú skutočnosť a ani odporca vo svojom vyjadrení k návrhu nesporoval, že od právoplatnosti citovaného rozsudku nedošlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane nárastom odôvodnených potrieb a nákladov vlastnej výživy nielen s prihliadnutím k veku, štúdiu, záujmom, záľubám a mimoškolským aktivitám odporcu , ale aj ex offo s prihliadnutím na vývoj životných nákladov za celé obdobie 2 rokov, ktoré uplynuli od právoplatnosti posledného rozhodnutia o výživnom, tak, ako to pre súd vyplýva zo znenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine.

Súd je vždy povinný posudzovať ex offo existenciu všetkých zmien pomerov, pričom však všeobecne platí, že musí ísť o zmeny pomerov závažnejšieho charakteru tých okolností, ktoré boli podkladom pôvodného rozhodnutia súdu.

Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom ako aj ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej primárne o

- 10 -

zrušenie a následne o zníženie výživného mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca ako plnoletý ani po ukončení bakalárskeho štúdia nie je schopný sa živiť sám, nemá vlastný majetok / hnuteľný - nehnuteľný/ ani iné majetkové či nemajetkové práva, z výnosov ktorých by bol schopný celkom resp. čiastočne uhrádzať náklady vlastnej výživy, na strane odporcu je naďalej aj od poslednej úpravy výživného nezmenený rozsah jeho dôvodných nákladov vlastnej výživy, od podania návrhu trvá objektívna prekážka, pre ktorú nie je schopný sa živiť sám tým, že pokračuje v súvislej príprave pre výkon budúceho povolania štúdiom dennou formou na totožnej škole v B. A. ako študent I.ročníka magisterského štúdia / II. stupeň vysokoškolského štúdia/ , a teda ani k zmene miesta a výkonu tohto štúdia od poslednej úpravy na strane plnoletého odporcu nedošlo.

Rovnako je potrebné vziať v úvahu tvrdenie odporcu, že ani uplynutím obdobia 2 rokov od poslednej úpravy výživného ku dňu podania návrhu nedošlo k nárastu nákladov jeho výživy, pričom zároveň podľa úvahy súdu nemožno dĺžku tejto doby bez zistenia stanoviska odporcu túto ignorovať ako zmenu nepodstatnú s prihliadnutím k vývoju životných nákladov za celé obdobie od právoplatnosti rozsudku ku dňu meritórneho rozhodnutia vo veci.

Ako však už bolo vyššie uvedené, súd v tomto konaní nie je oprávnený reparovať právoplatne určenú mieru účasti odporcu ako rodiča na úhrade nákladov

výživy voči plnoletému synovi, ktorý naďalej aj po vykonanom dokazovaní spĺňa status nezaopatreného dieťaťa. V tomto konaní zo žiadneho z vykonaných dôkazov, vrátane výpovede odporcu nebolo preukázané skutkové tvrdenie navrhovateľa, že odporca súbežne so štúdiom vykonával odo dňa podania návrhu čo i len jednorázovo nie to pravidelne mesačne resp. inak sústavne za odmenu modeling, z ktorej činnosti mal príjem minimálne 1 000,- eur za deň práce + 20% réžia pre jeho sprostredkovateľskú agentúru. V tomto rozsahu skutkové tvrdenia navrhovateľa, opierajúce sa o výňatky z internetových ponúk tretích osôb ako sprostredkovateľov - agentúr sa v prevažnej miere týkali obdobia pred právoplatnosťou rozsudku o výživnom , odporca vo svojej výpovedi náležite

zrozumiteľne a pre súd bez najmenších pochybností odôvodnil vo svojej výpovedi ich súčasnú skutkovú neopodstatnenosť, vysvetlil súdu príčiny, pre ktoré túto činnosť už ďalej nevykonáva od roku 2011, 2012 a nasl., v tomto smere pravdivosť výpovede odporcu možno podporne posúdiť aj z výpovede navrhovateľa, ktorý sám nemá žiadnu vedomosť o skutočnej výške príjmov odporcu z ním označenej činnosti, svoje tvrdenia opieral len o potenciálnu možnosť takéhoto zárobku na strane odporcu vzhľadom na akceptáciu jeho ponuky výlučne len modelingovou agentúrou, pričom zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, že by sám odporca predmetnú ponuku ako model skutočne prijal a túto činnosť za odmenu aj vykonal. V tomto smere dôkaznej povinnosti zaťažujúcej navrhovateľa bol navrhovateľ nečinným, ani proti ďalšiemu podpornému dôkazu zo strany Daňového úradu Bratislava, že odporca od roku 2011 a nasl. nie je vedený ako platca dane z príjmov fyzickej osoby , žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane odporcu ako osoby oprávnenej výživou k žiadnej zmene majetkových pomerov podstatného charakteru, vrátane

- 11 -

nárastu krátkodobých príjmov, ktorá zmena by vyvolala zo zákona zánik statusu nezaopatrenosti odporcu ako plnoletého dieťaťa a viedla by zo zákona k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako rodiča, resp. vzhľadom na dôkazne preukázanú výšku krátkodobých príjmov odporcu, ktoré ani čo do rozsahu ani čo do výšky vyplatenej mzdy, resp. odmeny, resp. nie sú spôsobilé uhradiť naďalej pravidelne sa opakujúce náklady vlastnej výživy odporcu ako študenta, preto súd na tomto skutkovom základe a právnom posúdení veci v zmysle citovanej zákonnej úpravy zamietol návrh navrhovateľa s eventuálnym petitom v celom rozsahu tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca výslovne na pojednávaní dňa 08.08.2013 proti navrhovateľovi náhradu trov neuplatnil, z ktorého dôvodu mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov ustanovenia tohto zákona sa použijú len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa článku I. záverečného protokolu Zmluvy medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach / Oznámenie MZ SR č. / na konanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná

právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko v čase začatia konania. / veta prvá/.

Podľa článku 1, bod. 1 písm. b) a podľa bodu 3, písm. e) Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností., pričom toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

Podľa článku 5, bod. 2 , Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , osobu z bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného podľa bydliska alebo obvyklého pobytu výživou oprávnenej osoby / prvá časť vety/.

- 12 -

Záverom súd poznamenáva, že v prejednávanej veci s medzinárodným prvkom prihliadal aj na alternatívne kritérium svojej právomoci, prípustnej podľa bodu 12 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 v spojení s článkom 24 vo veci, kde nie je daná výlučna príslušnosť podľa článku 22 a odporca s miestom pobytu aj na území B. A. nenamietal absenciu právomoci konajúceho súdu Slovenskej republiky.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním ( ). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( OSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia je neprípustné.(202 ods. 4 ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. ( )