Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15CoP-49-2023.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/49/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - D. E. B., F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. X, XXX XX H., bydlisko I. XX, XXX XX H., zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD., advokátkou, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396, a otec - J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XX, XXX XX H., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.10.2022, č.k. 37P/180/2022-15, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 05.10.2022, č.k. 37P/180/2022-15, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 140 eur mesačne a na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 140 eur mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia, k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej (výrok I.), vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere, dospel k záveru o jeho dôvodnosti. Danosť potreby bezodkladne upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom neodkladným opatrením, mal za osvedčenú tvrdením matky, že otec na výdavkoch maloletých detí neparticipuje. Uviedol, že návrhu matky čo do výšky výživného na maloleté deti (7 rokov) vyhovel čiastočne, poukazujúc na účel inštitútu určenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP. Dôvodil, že neodkladné opatrenie má v prípade uloženia vyživovacej povinnosti zaistiť, aby výživa maloletého dieťaťa nebola ohrozená. Uviedol, že výšku výživného predbežne určil s ohľadom na odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na ich výdavky a zdravotný stav, ako aj s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. b), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2, § 331 ods. 1, zák. č. 160/15 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej CSP), § 2 ods. 1, § 366, zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), § 28, § 62, § 65 ods.1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
3. Proti tomuto rozhodnutiu, prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podala podľa § 365 písm. b/, f/, CSP, § 62 ods. 1 CMP odvolanie matka, navrhujúc uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne, nezákonné, v rozpore so zisteným skutočným stavom, ktorý súd prvej inštancie zistil neúplne. Uznesenie neobsahuje relevantné odôvodnenie, čo z neho robí arbitrárne rozhodnutie. Súd prvej inštancie jej tak nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces. Uviedla, že v návrhu podrobne opísala svoje súčasné majetkové pomery, ako aj príjmové pomery otca a vyčíslila náklady na potreby detí. Zopakovala, je otcom „odstrihnutá” od spoločného účtu už od roku 2020, a tento jej uhradil len nevyhnutné výdavky súvisiace s rodinným domom a niektoré výdavky detí. Od apríla 2022 jej však na maloleté deti neprispieva, poslal výživné dňa 11.06.2022, 27.06.2022, 05.09.2022 a v októbri 2022 po 250 eur na každé z nich. Pritom nemá istotu, či otec aj naďalej bude uvedenú sumu posielať, navyše otcom zasielaná suma nepostačuje ani na nevyhnutné výdavky detí (na stravu, lieky, školné, školské pomôcky, družinu, krúžky, vrátane pomernej časti výdavkov na bývanie). Zopakovala, že sa s deťmi z dôvodu začiatku školského roku 2022/2023 vrátila z Kréty (zo spoločnej vily) na Slovensko a otec zostal v Grécku, kde podniká. Jeho príjem je nadštandardný, v priemere od 750 eur do 1.500 eur denne, deťom pritom neposkytuje akékoľvek plnenia, hoci má vedomosť o ich životnom štandarde. Starostlivosť o deti tak zabezpečuje bez pomoci otca a financuje všetky výdavky na domácnosť a deti z finančných prostriedkov, ktoré jej zostali z predaja jej bytu na G. ulici, jej osobných vecí a z príspevkov od rodičov. V súčasnosti žiadny príjem nemá, keď vzhľadom na starostlivosť o deti nemá možnosť sa zamestnať. Konajúci súd citoval zákonné ustanovenia, jej návrh považoval za dôvodný avšak určenú výšku výživného odôvodnil iba konštatovaním, že zodpovedá vzhľadom na potreby detí výživnému v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie však nesprávne vyhodnotil skutočný stav veci a ňou predložené dôkazy a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nešpecifikoval, ktoré odôvodnené potreby maloletých detí by mali byť pokryté výškou stanoveného výživného. Nesúhlasila s určenou sumou, ktorá nie je pri príjmových pomeroch otca, aktivitách detí a ich zdravotnom stave postačujúca.
4. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nemožno potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
7. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
8. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej (v tomto prípade by išlo o konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu). Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.
12. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol obsah návrhu matky vo veci samej, čoho sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, dôvody návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zhrnul v poslednej vete ods. 2 odôvodnenia uznesenia, citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad (ods. 3 až 20), poukázal na účel neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP (ods. 21 až 23). Rozhodnutie odôvodnil tým, že danosť potreby bezodkladne upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom neodkladným opatrením mal za osvedčenú tvrdením matky, že otec na výživu maloletých detí neprispieva. Určenú výšku výživného bez akejkoľvek konkretizácie odôvodnil odkazom na odôvodnené potreby maloletých detí, ich výdavky a zdravotný stav a možnosti a schopnosti otca.
14. Odvolací súd v prejednávanej veci vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia uznesenia dospel k záveru, že matkou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, je dôvodný. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť, či a s akým výsledkom v súlade s ust. § 366 CMP konajúci súd vyhodnocoval matkou uvádzané skutkové okolnosti dôvodné pre prijatie rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Nie je zrejmé, z ktorých matkou predložených dôkazov, listín vychádzal a ktoré vyhodnocoval (obsah spisu sp. zn. 37P/180/2022 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, okrem návrhu matky ani neobsahuje matkou uvádzané listinné prílohy, na ktoré poukazuje). Z uznesenia nevyplýva, ktoré skutkové okolnosti matkou tvrdené súd prvej inštancie považoval za osvedčené a na základe akej úvahy dospel k záveru o dôvodnosti návrhu, keďže z jeho obsahu vyplýva aj to, že v čase jeho podania otec matke na výživu maloletých detí prispieval. Nie je zrejmé ako dospel k určeniu výšky výživného, ktoré napokon určil v nižšej sume, ako bolo zo strany otca (po 250 eur na každé z detí) v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie plnené. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej nevyplýva z ktorých konkrétnych matkou uvádzaných nákladov na potreby maloletých detí vychádzal, ktoré z nich a v akom rozsahu považoval za osvedčené a aj dôvodné pre určenie stanovenej výšky výživného v nevyhnutnej miere. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akých možností a schopností otca vychádzal a čo v tomto smere považoval za osvedčené (keď bez akejkoľvek konkretizácie iba uviedol, že prihliadol na možnosti a schopnosti otca). Nevyhodnotil nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov v matkou navrhovanom smere z pohľadu jej sociálnej a finančnej situácie. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nie je možné ustáliť, ako súd prvej inštancie na zákonné kritériá určovania výživného v nevyhnutnej miere (§ 325 ods.1 CSP, § 366 CMP) prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia. Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami dôsledne, resp. vôbec nezaoberal (neuviedol vlastné skutkové zistenia a mieru ich osvedčenia), nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou, že nárok považuje za daný a dočasne určené výživné za primerané, jeho závery nie sú udržateľné. V dôsledku nedostatočného odôvodnenia uznesenia nie je možné odvolacie námietky matky vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu ani dôsledne a riadne vyhodnotiť.
15. Za popísanej situácie odvolací súd ustálil, že v súdnej veci došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods.2 CSP, nakoľko v ňom absentujú všetky dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil) a tento nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyhodnotí obsah návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnotí a zdôvodní všetky matkou osvedčené skutkové okolnosti dôvodné pre rozhodnutie o priznanie výživného na maloleté deti neodkladným opatrením. Uvedie, v čom ustálil neodkladnosť potreby určenia výživného v nevyhnutnej miere, keďže z obsahu návrhu matky vyplýva, že otec v čase podania návrhu na výživu maloletých detí prispieval. Pokiaľ ustáli dôvodnosť priznania nároku aj v novom rozhodnutí, uvedie, ktoré z matkou prezentovaných a aj osvedčených nákladov maloletých detí považuje z pohľadu účelu neodkladného opatrenia za nevyhnutné. Označí dôkazy a skutkové okolností z ktorých vychádzal a ktoré z nich považoval za osvedčené. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o určení výživného v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP. V uznesení uvedie stručný a jasný výklad o tom, akými úvahami sa pri posudzovaní návrhu matky riadil, vysvetlí ako posúdil ňou uvádzané podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty.
17. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Odvolací súd upozorňuje, že v danom prípade ide o samostatné konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je súd povinný rozhodnúť o trovách tohto konania (uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 39P/163/2022-99 zo dňa 06.10.2022, ktorým vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie). Pokiaľ neodkladné opatrenie nariadi a určí dobu trvania neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, presne označí o aké konanie ide.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).