Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-188-2013.pdf
PDF · 83.17 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/188/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky R. L., X.. XX.XX.XXXX, L. R.F. XXX proti odporcovi E. L., X.. XX.X.XXXX, L. R. XXX v konaní o určenie výživného na rozvedenú manželku takto
rozhodol:
I. Návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky z a m i e t a .
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Navrhovateľke a odporcovi p r i z n á v a oslobodenie od súdneho poplatku za návrh a za odvolanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala v konaní 8P/133/2012 návrh na rozvod manželstva a zároveň aj návrh na určenie výživného pre rozvedenú manželku, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 4C/188/2013. V tomto návrhu uviedla, že býva v jednoizbovom byte v Č. v podnájme, 220 € platí byt aj s energiami, 30 € telefón, 20 € hygiena, 21,98 € pôžička VÚB, ktorú si vzala na zariadenie bytu po rozvode, 10 € kozmetika, krémy, 200 € vyvážená strava, a to ešte šetrí, 20 € údržba bytu, ďalej ošatenie, obuv. V čase podania návrhu bola nezamestnaná, poberateľka čiastočného invalidného dôchodku vo výške 159,20 €. V čase rozhodnutia bola zamestnaná v G. ako predavačka s trojmesačnou skúšobnou dobou s príjmom 1,99 € / 1 hodina, s týždenným pracovným časom 40 hodín, v čistom príjem 280 € zárobok a 159 € čiastočný invalidný dôchodok. Predchádzajúcim zamestnaním bola expedícia, kde zarábala 150 € mesačne. Pracovný pomer bol rozviazaný podľa tvrdenia navrhovateľky z dôvodu, že tam potrebovali muža. Okrem toho uviedla, že na lieky dáva mesačne 15 €, ochorenie v súvislosti s prieduškami a z dôvodu, že ju manžel psychicky týral, žili v nezhode a z tohto psychiatrického dôvodu má aj invalidný dôchodok. S mužom žili v spoločnom dome. S mužom ostala žiť dcéra E., X.. X.X.XXXX, 25-ročná, zamestnaná, vysokoškolsky vzdelaná, ale aj H., X.. XX.X.XXXX, ktorá študuje tretím rokom na Y. Š. Y. X. archeológiu. Matka výživné neplatí. Uviedla, že výživné spláca tým, že otcovi dáva rodinné prídavky na dieťa, občas jej zaplatí kredit na mobil, dá jej darček na narodeniny a keď má čas, tak sa s ňou stretne, pozve ju. Navrhovateľka žije v byte sama, občas tam príde brat. Priateľa má, ale podľa jej tvrdenia s ním vzťah nadviazala až po rozvode manželstva. Príspevok na výživu rozvedenej manželky žiadala vo výške 400 € mesačne od právoplatnosti rozvodu, teda od 25.6.2013. Príjem odporcu dokladovala pripojenými faktúrami, faktúrou č. 7/2012 na čl. 4 spisu, kde bola vyfaktúrovaná práca zo strany odporcu vo výške 48 600,- Kč, faktúrou 2/2012 na čl. 5, kde bol vyfaktúrovaný príjem vo výške 42 000,- Kč. Tieto dôkazy sudkyňa vyhodnotila tak, že ide o zaplatenie ceny diela vzhľadom k tomu, že odporca je živnostník a celkový príjem odporcu bolo možné zistiť len celkovým súčtom príjmov, odpočítaním všetkých výdavkov, a teda vytvoreným daňovým základom.
Súd konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Mal zato, že odporcovi zásielka čl. 18 spisu bola doručená náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 OSP: „Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.“ Zásielka čl. 18 spisu s termínom pojednávania, procesnými poučeniami vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP, návrhom a zápisnicou boli odporcovi doručené náhradným spôsobom. Zásielka čl. 18 sa vrátila súdu s reláciou poštového doručovateľa „zásielku neprevzal v odbernej lehote.“ Dátum vrátenia súd považoval za dátum doručenia, lehota podľa § 115 ods. 2 OSP dodržaná.
Z pripojeného rozvodového spisu 8P/133/2012, ktorý súd oboznámil na pojednávaní, mal súd preukázané, že rozsudkom č. konania 8P/133/2012-31 zo dňa 26.4.2013, právoplatným dňa 25.6.2013, došlo k rozvodu manželstva.
Tým mal súd preukázanú prvú podmienku podľa § 72 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, že o príspevok na rozvedeného manžela môže požiadať rozvedený manžel. Navrhovateľka je rozvedenou manželkou a má právo požiadať o poskytnutie príspevku na výživu rozvedenej manželky.
Z ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine vyplývajú ďalšie podmienky, ktoré navrhovateľka musela preukázať v konaní.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Povinnosťou navrhovateľky v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine bolo preukázať, že nie je schopná sama sa živiť. Príspevok na výživu rozvedeného manžela sa neposkytuje automaticky, ale po preukázaní, že nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka tvrdila, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 159 € mesačne. Rozhodnutie nepredložila, nepredložila žiaden dôkaz, či už rozhodnutie o poskytnutí invalidného dôchodku alebo potvrdenie lekára, z ktorého by vyplývalo, že nie je schopná sama sa živiť, že jej v tom bráni zdravotný stav. Takýto záver bol vylúčený aj tým, že t.č. je zamestnaná v G. ako predavačka s príjmom 280 € mesačne v skúšobnej lehote 3 mesiace. Taktiež treba uviesť, že navrhovateľka je narodená 28.12.1967, je v produktívnom veku a nie sú tu dôvody, pre ktoré by sa nemohla sama živiť. Naviac, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obidve deti ostali v starostlivosti otca, aj keď jedno dieťa je dospelé, a teda otec sa o deti stará, matka neplatí výživné a má vytvorený časový priestor na to, aby si zvýšila svoj príjem. Skutočnosť, že je zlá ekonomická situácia v spoločnosti, sa dotýka nielen navrhovateľky, ale aj odporcu.
Otázku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže navrhovateľka riešiť prostredníctvom príspevku na výživu rozvedeného manžela. Navrhovateľka má právo podať návrh na vyporiadanie BSM a tieto otázky nemá právo riešiť v rámci konania o poskytnutie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Tvrdenia týkajúce sa vyporiadania BSM boli v danom prípade právne irelevantné.
Odkázanosť navrhovateľky na výživu iného subjektu, v tomto konkrétnom prípade na výživu rozvedeného manžela, súd nemal preukázanú ani súčtom jej príjmov, z ktorých je zrejmé, že jej príjem zo zamestnania je 280 € + 159 € invalidný dôchodok, spolu 439 €. Navrhovateľka nie je v stave núdze. Okrem toho v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine pokiaľ by jej vzniklo právo na poskytovanie príspevku rozvedenej manželky, išlo by o právo na primeranú výživu, teda nie na rovnakú životnú úroveň, ako má rozvedený manžel - odporca.
Podľa § 72 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Z pripojeného rozvodového spisu 8P/133/2012, z rozsudku a zápisnice o pojednávaní, z návrhu E. L. mal súd zistené, že návrh na rozvod manželstva podal E. L.. Uviedol, že R. L. sa bez uvedenia dôvodu tajne odsťahovala od rodiny v septembri roku 2012. Vyslovil presvedčenie o nevere. Uviedol, že to nie je prvýkrát. Svoje tvrdenia opätovne tvrdil aj na pojednávaní dňa 26.4.2013 čl. 26 rozvodového spisu. Uviedol, že manželka sa jednoducho odsťahovala bez toho, že by niečo manželovi povedala. Bol vtedy v práci. Dozvedel sa, že odišla s taškami, odviezol ju nejaký muž luxusným autom. Bol presvedčený,
že príčinou bola nevera a vedel to aj z výpovedí dcéry. Intímne spolu dlhšie nežili. Keď prišiel z práce, manželka sa k nemu správala s odstupom. V tomto rozvodovom konaní R. L. uviedla, že s rozvodom súhlasí. Pripustila, že sa k nemu správala s odstupom, pretože bol opitý, páchol. Uviedla, že manžel jej nedával peniaze, má z neho strach. Bola psychiatricky liečená, žila v strese. Manžel kúpil trezor a zamykal peniaze. Nemohla to ďalej vydržať, keď si od neho musela pýtať peniaze aj na chlieb. Potom mu vzala peniaze z peňaženky. Doslovne uviedla: „Odišla preto, aby bola sama a aby sa zamestnala a sama si zarobila svoje peniaze.“ Tvrdila, že nešlo o neveru, že to bol priateľ, ktorý jej odviezol veci, avšak na pojednávaní vo veci 4C/188/2013 uviedla, že má priateľa, ale nadviazala s ním známosť až po rozvode manželstva. Tvrdila, že manžel je žiarlivý. E. L. v rozvodovom konaní na jej tvrdenia reagoval tak, že nikdy nebol manželke neverný, peniaze jej dával. Stratila príjem, pretože ju vyhodili z práce. Potom sa odhlásila aj z úradu práce. Potom prišli psychiatrické problémy, asi rok bola práceneschopná, bez nemocenských dávok, pretože si predtým neplatila odvody, až kým dostala invalidný dôchodok. Za celý ten čas 3,5 roka ju živil on. Nezamykal pred ňou peniaze. Trezor doma bol, odporkyňa ho zničila. Navrhovateľka ďalej v rozvodom konaní uviedla, že jej manžel bol 2 roky nezamestnaný, ona vtedy pracovala. Chodil piť a ona to už nemohla finančne utiahnuť. Dala mu 1500 €, aby kúpil auto, založili firmu. Jej manžel poprel požívanie alkoholu, z práce i do práce chodí osobným motorovým vozidlom, občas si zašiel na pivo. Manželka mu ani nikdy nevyčítala požívanie alkoholu.
Tým, že navrhovateľka v rozvodovom konaní nepreukázala skutočnú príčinu odchodu zo spoločnej domácnosti, potom navrhovateľka porušila povinnosť v zmysle § 18, 19 Zákona o rodine žiť spolu. Faktickým odchodom porušila aj ostatné povinnosti manželky v zmysle § 18, 19 Zákona o rodine, vrátane ekonomickej funkcie, teda vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Manželstvo účastníkov je právoplatne rozvedené a navrhovateľka nemôže mať takú predstavu, že naďalej bude fungovať funkcia manželstva povinnosť odporcu ekonomicky zabezpečovať navrhovateľku a jej domácnosť aj po právoplatnom rozvode manželstva. Navrhovateľka s odchodom zo spoločnej domácnosti spôsobila zánik všetkých funkcií manželstva, vrátane funkcie ekonomickej, a potom súd považoval za rozpor s dobrými mravmi, keď sa teraz dožaduje poskytovania ekonomickej pomoci. Súd mal zato, že v nadväznosti na § 75 ods. 2 Zákona o rodine ide o rozpor s dobrými mravmi, okrem dôvodov už uvedených. Navrhovateľka sama uviedla, že sa chcela osamostatniť, sama žiť, sama si zarábať, sama hospodáriť, a to aj zrealizovala. Na túto skutočnosť nemôže doplácať odporca.
V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že zdali sa súdu byť nevierohodné tvrdenia navrhovateľky o tom, že u odporcu žila v strachu, že jej nedával peniaze, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že obidve deti ostali žiť s odporcom a nemajú z neho strach, a taktiež obidve deti vyživuje odporca a navrhovateľka neplatí výživné na študujúcu dospelú dcéru. Tvrdenie, že jej poskytuje prídavky, súd vyhodnotil ako právne irelevantné. Prídavok na dieťa je finančný prostriedok, ktorý poskytuje štát a nie navrhovateľka. Je jej právnou povinnosťou, aj morálnou povinnosťou, tento príspevok štátu dcére odovzdať. Okrem toho má však ako matka aj vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére, ktorú si neplní.
Úspešným účastníkom konania bol odporca, patrila by mu náhrada trov konania. Trovy konania mu nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
V zmysle § 138 ods. 1 OSP súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh i za prípadné odvolanie navrhovateľke i odporcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.