Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-40-2013.pdf
PDF · 77.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému W. O. a spol. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 7. augusta 2013 odvolanie obžalovaného W. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. augusta 2012, sp. zn. 1T/54/2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.
Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný W. O. o d s u d z u j e podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. augusta 2012, sp. zn. 1T/54/2012 boli obžalovaní V. X. a W. O. uznaní za vinných z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň v marci 2010 v obci Z., okres B. v spoločnosti POĽNO VTÁČNIK na Hájskej ulici číslo 927/20 obžalovaný V. X. po predchádzajúcej dohode ako vrátnik otvoril obžalovanému W. O. bránu do objektu družstva, kde spoločne naložili do auta obžalovaného W. O. šesť vriec šrotu, za čo vyplatil obžalovaný W. O. obžalovanému V. X. 30 Eur, následne dňa 11.apríla 2010 vo večerných hodinách po predchádzajúcej dohode otvoril obžalovaný V. X. obžalovanému W. O. bránu do objektu družstva, kde si obžalovaný W. O. naplnil desať vriec hnojiva, ktoré naložil do prívesného vozíka za osobné motorové vozidlo, čím spôsobili spoločnosti POĽNO VTÁČNIK, a.s., Hájska č. 927/20, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO:36295876 škodu 306 Eur.
Obžalovaný W. O. bol za tento trestný čin podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
U obžalovaného V. X. okresný súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený tomuto obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa
9.6.2011, sp. zn. 1T/111/2011, pretože trest uložený týmto skorším rozsudkom považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným V. X. a W. O. uložená povinnosť, aby spoločne a nerozdielne zaplatili poškodenej spoločnosti Poľno Vtáčnik, a. s. Hájska 927/20, Lehota Pod Vtáčnikom škodu vo výške 66 eur.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť len u obžalovaného W. O., pretože tento obžalovaný ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním pre nesprávnosť výrokov o vine, o treste a o náhrade škody. Namietal v ňom, že z dôvodu práceneschopnosti sa nemohol zúčastniť na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom a nemal preto možnosť spochybniť výpovede spoluobžalovaného i svedkov a obhájiť tak jeho tvrdenie z prípravného konania, podľa ktorého skutok nespáchal.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného W. O. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 7. augusta 2013 vykonanom za účasti obžalovaného a prokurátora na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 22. apríla 2013, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku, t. j. výrokov o vine, o treste a o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len vo vzťahu k výroku o treste. Napadnuté výroky rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu sú totiž chybné v dôsledku porušenia ustanovení Trestného zákona (§ 321 ods.1 písm. d/ Tr. por.).
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď obžalovaného W. O., ale predovšetkým o priznávajúce a vo vzťahu k obžalovanému W. O. usvedčujúce výpovede spoluobžalovaného V., ako aj o Ing. W. E., V. B. a o listinné dôkazy, na ktoré poukázal a o ktorých vierohodnosti a zákonnom spôsobe ich vykonania nie sú žiadne pochybnosti. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného W. O., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s už uvedenými výpoveďami obžalovaného V. X., svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež podrobne a presvedčivo odôvodnil, na základe čoho vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného a tento jeho postup bol vecne správny a v súlade s ustanovením § 252 ods. 2 písm. a/, b/, c/ Tr. por. i § 120 ods. 2 Tr. por. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného W. O. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného W. O. ako prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného W. O. nepovažoval za opodstatnené.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nepochybil ani vo výrokoch o nepodmienečnom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, pokiaľ obžalovanému W. O. uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a za použitia § 37 písm. m/ Tr.
zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., teda po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. je aj výrok, ktorým okresný súd uložil obžalovanému W. O. solidárnu povinnosť na náhradu škody vo výške 66 eur.
Napriek tomu však odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste nie je v súlade so zákonom. V období od vyhlásenia napadnutého rozsudku do rozhodnutia odvolacieho súdu došlo totiž k podstatnej zmene týkajúcej sa vzniku účinku osvedčenia podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. vo vzťahu k podmienečnému odsúdeniu obžalovaného W. O. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.9.2008, sp. zn. 3T/139/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.2.2009, sp. zn. 3To/113/2008, na ktoré odsúdenie ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. preto už nemožno prihliadať pri určení druhu trestu a jeho výmery.
Odvolací súd, vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a zistené pochybenie v uvedenom smere sám napravil v prospech obžalovaného W. O.. Obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.(vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností) trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby stanovenej podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v rozpätí až na 2 roky a na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže v tomto smere správne postupoval už okresný súd. Takto stanovený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.