Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-4Sa-9-2022.pdf
PDF · 109.13 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-4Sa/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Rastislav Lenart, advokát so sídlom v Košiciach, Pollova 32, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2022 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 01.06.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 06.06.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2022 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať právo na náhradu trov konania.
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) zo dňa 14.06.2021 vo veci starobného dôchodku žalobkyne.
administratívne konanie
3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 14.06.2021 (ďalej aj rozhodnutie I. správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 82, § 293dx a § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon č. 461/2003 Z.z.) od 01.01.2020 zvýšila žalobkyni starobný dôchodok na sumu 353,20 eur mesačne. Dôvodila tým, že k 01.01.2020 žalobkyňa získala 14 713 dní obdobia dôchodkového poistenia. S poukazom na § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa získala 40 rokov a 113 dní. Suma minimálneho dôchodku za 40 rokov obdobia dôchodkového poistenia je 378,50 eur mesačne. Od 01.01.2020 žalobkyni patrí starobný dôchodok po zvýšení podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 328,60 eur mesačne. Ďalej žalobkyni od uvedeného dátumu patrí dôchodok vyplácaný z cudziny v sume 25,30 eur mesačne. Úhrnná suma týchto dôchodkov je 353,90 eur mesačne, a táto je nižšia ako suma minimálneho dôchodku (t.j. 378,50 eur mesačne), preto bola suma starobného dôchodku žalobkyne zvýšená o 24,60 eur mesačne tak, aby úhrnná suma dôchodkov dosiahla sumu minimálneho
dôchodku. Suma starobného dôchodku po zvýšení podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. je preto 353,20 eur mesačne.
4. Rozhodnutím č. 525 826 1080 0 - II. zo dňa 14.06.2021 (ďalej aj rozhodnutie II. správneho orgánu prvého stupňa) Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 82b a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla o tom, že žalobkyni od 01.04.2020 patrí starobný dôchodok v sume 337,10 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. od 01.01.2021 patrí žalobkyni starobný dôchodok v sume 338 eur mesačne. Nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni od 01.01.2021 zanikol. V odôvodnení uviedla, že od 01.04.2020 žalobkyňa získala ďalšie obdobie dôchodkového poistenia v cudzine a zároveň sa zmenila úhrnná suma vyplácaných dôchodkov na Slovensku. Preto bol znovu posúdený nárok na zvýšenie dôchodku žalobkyne na sumu minimálneho dôchodku. Žalobkyňa od 01.01.2020 do 31.03.2020 získala na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku 90 dní, celkovo získala 14 803 dní obdobia dôchodkového poistenia. Od 01.04.2020 patrí žalobkyni starobný dôchodok, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z., v sume 328,60 eur mesačne. Ďalej jej od uvedeného dátumu patrí dôchodok vyplácaný z cudziny v sume 41,45 eur mesačne. Úhrnná suma týchto dôchodkov je 370,05 eur mesačne a je nižšia ako suma minimálneho dôchodku 378,50 eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola preto žalobkyni upravená o 8,45 eur mesačne tak, aby úhrnná suma dôchodkov dosiahla sumu minimálneho dôchodku. Suma starobného dôchodku po úprave podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. je 337,10 eur mesačne. Ďalej žalovaný uviedol, že suma starobného dôchodku, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sa podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila od 01.01.2021 o 9,40 eur mesačne na 338,00 eur mesačne a dôchodok vyplácaný z cudziny je v sume 42,90 eur mesačne. Úhrnná suma týchto dôchodkov je 380,90 eur mesačne, a teda je od 01.01.2021 vyššia ako suma minimálneho dôchodku (t.j. 378,50 eur mesačne), preto žalobkyni zanikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z.
5. Nakoľko sa žalobkyňa s rozhodnutiami I. a II. správneho orgánu prvého stupňa nestotožnila, podala proti nim odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.03.2022 tak, že tieto rozhodnutia I. a II. správneho orgánu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny. K námietke žalobkyne, že jej nebolo do 06.09.2021 zaslané žiadne vyjadrenie ani rozhodnutie vo veci jej žiadosti o zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku žalovaný uviedol, že je nedôvodná. Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 16.09.2020 predĺžila lehotu na vybavenie žiadosti v súlade s § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o ďalších 60 dní, čím sa lehota na vybavenie žiadosti predĺžila o 120 dní odo dňa doručenia žiadosti, od 07.09.2020, nakoľko sa zisťovalo presné obdobie poistenia, ktoré ste získali podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Pretože v uvedenej lehote neboli Sociálnej poisťovni, ústredie nositeľom sociálneho poistenia Rakúskej republiky oznámené doby poistenia získané podľa právnych predpisov Rakúskej republiky a bez uvedeného nebolo možné posúdiť nárok na minimálny dôchodok, Sociálna poisťovňa, ústredie prerušila konanie o žiadosti žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku rozhodnutím č. 525 826 1080 0 zo dňa 21.11.2020.
6. K námietke, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie podrobného odôvodnenia, hlavne uvedenia predpisov Rakúskej republiky, žalovaný najmä uviedol, že podľa potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia Rakúskej republiky o dobách poistenia (formulár E205) zo dňa 23.02.2021 žalobkyňa podľa právnych predpisov Rakúskej republiky získala 29 mesiacov poistenia od 01.05.2009 do 30.09.2011, 3 mesiace poistenia od 01.06. 2012 do 31.08.2012, 11 mesiacov poistenia od 01.112012 do 30.09.2013, 8 mesiacov poistenia od 01.05.2018 do 31.12.2018, 1 mesiac poistenia za mesiac marec 2019, 1 mesiac poistenia za mesiac máj 2019 a 5 mesiacov poistenia od 01.11.2019 do 31.03.2020, úhrnom 58 mesiacov poistenia, ktoré Sociálna poisťovňa zohľadnila na posúdenie nároku na minimálny dôchodok.
7. K námietke týkajúcej sa nehodnotenia starostlivosti o blízku osobu od roku 1998 do 25.08.2004 žalovaný uviedol, že je nedôvodná. Poukázal na to, že obdobie od 01.01.2001 do 25.08.2004, počas ktorého sa žalobkyňa osobne starala o prevažne bezvládnu blízku osobu, sa na dôchodkové účely nehodnotilo. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 100/1988 Zb.). Na dôchodkové účely sa doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, započíta podľa § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb. ako doba zamestnania. Uvedená doba podľa §169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa však hodnotí len v období od 01.01.1976 do 31.12.2000. Obdobie od roku 1998 do 31.12.2000 žalobkyni bolo na dôchodkové účely zhodnotené. O tejto skutočnosti bola informovaná pri priznaní starobného dôchodku a to listom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.04.2014.
súdne konanie
8. Správnou žalobou zo dňa 01.06.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa mala za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že z obsahu napadnuté rozhodnutia nie je zrejmé ako bolo vybavené podanie zo dňa 16.09.2020, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že sa predlžuje lehota na vybavenie jej žiadosti. Zároveň nie je zrejmé aké skutočnosti žalovaný zistil z Rakúskej republiky. Mala za to, že došlo k zjavným prieťahom v konaní a vo vybavovaní jej písomných podaní. Ďalej poukázala na to, že osobne vykonávala starostlivosť od roku 1998 do 25.08.2004 o jej otca E. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého 25.08.2004, avšak z rozhodnutia žalovaného podľa žalobkyne nie je zrejmé, ako sa s tým žalovaný vysporiadal. Ďalej namietala, že o jej dvoch podaných odvolaniach proti dvom rôznym rozhodnutiam nerozhodol žalovaný dvoma rozhodnutiami, ale iba jedným. Záverom uviedla, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedený nesprávny tvar jej rodného čísla.
9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.07.2022 uviedol, že s námietkami žalobkyne sa nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné, pričom opakovane uvádza, že jeho postup pri posúdení nároku na starobný dôchodok žalobkyne bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Konštatoval, že jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkým skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, chronologicky posúdil priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, posúdil opätovne všetky námietky žalobkyne, vznesené v odvolaní, tieto námietky sú obdobné aj v správnej žalobe, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, čo zrozumiteľne vysvetlil a vyčerpávajúco odôvodnil v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Navrhol preto žalobu zamietnuť.
10. Žalobkyňa v replike zo dňa 26.08.2022 najmä uviedla, že nakoľko žalovaný k svojim tvrdeniam a vyjadreniam vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, navrhla aby súd vyžiadal od žalovaného kompletný administratívny spis. Žalobkyňa záverom konštatovala, že trvá na podanej správnej žalobe. 11. Replika žalobkyne bola žalovanému doručená 05.09.2022. Žalovaný nevyužil právo na podanie dupliky. 12. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-4Sa/9/2022. 13. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 30.07.2024. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, ktorý trval na podanej správnej žalobe. Dostavila sa tiež zástupkyňa žalovaného, ktorá sa pridržala svojich písomných vyjadrení k veci a navrhla žalobu zamietnuť. Na pojednávaní boli objasnené doby poistenia žalobkyne v Rakúskej republike, ako i výpočet jej starobného dôchodku od 01.01.2020.
právny názor správneho súdu
14. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu a na pojednávaní konanom dňa
30.07.2024 rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
15. Z administratívneho spisu vyplýva, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2014 bol žalobkyni podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznaný starobný dôchodok od 26.02.2014. Počas poberania starobného dôchodku žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia, za čo jej bol od 01.01.2015, 01.01.2016, 01.01.2017, 01.01.2018 zvýšený starobný dôchodok podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Dňa 07.09.2020 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie doručené Oznámenie údajov na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ktoré správny orgán považoval za žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. O predmetnej žiadosti správny orgán prvého stupňa rozhodol dňa 14.06.2021 rozhodnutím č. 525 826 1080 0 - I. a rozhodnutím č. 525 826 1080 0 – II. Zákonnosť predmetných rozhodnutí bola na podklade odvolania žalobkyne potvrdená preskúmavaným rozhodnutím žalovaného.
16. Podľa § 82b ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma minimálneho dôchodku sa určuje podľa prílohy č. 4a.
17. Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c/ sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a/ poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov, b/ poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c/ suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1.vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2.výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3.starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, 4.pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5.dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d/poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c/ prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.
18. Podľa § 82b ods. 3 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané v cudzine.
19. Podľa § 82b ods. 5 zákona o sociálnom poistení, na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
20. Podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
21. Podľa § 193 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
22. Podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
23. Podľa § 209 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
24. Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
26. Podľa § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb., ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976.
27. Podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.
28. Podľa § 215 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a/ pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.
29. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Námietky žalobkyne v správnej žalobe sú obdobné ako námietky v odvolacom konaní, s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje.
30. Žalobkyňa primárne namietala, že z obsahu napadnuté rozhodnutia nie je zrejmé ako bolo vybavené podanie zo dňa 16.09.2020, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že sa predlžuje lehota na vybavenie jej žiadosti, nakoľko žalovaný zisťoval skutočnosti rozhodujúce na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Ďalej namietala, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ani to, aké skutočnosti žalovaný zistil z Rakúskej republiky.
31. K námietke žalobkyne, že jej nebolo zaslané žiadne vyjadrenie ani rozhodnutie vo veci jej žiadosti súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že na žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy priznaného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ktorá bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená dňa 07.09.2020, správny orgán prvého stupňa odpovedal listom zo dňa 16.09.2020, v ktorom bola žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou, že na účely posúdenia nároku na minimálny dôchodok správny orgán prvého stupňa zisťuje presné obdobie poistenia, ktoré žalobkyňa získala podľa právnych predpisov Rakúskej republiky a z tohto dôvodu predĺžil lehotu na vybavenie žiadosti v súlade s § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o ďalších 60 dní, čím sa lehota na vybavenie žiadosti predĺžila o 120 dní odo dňa doručenia žiadosti. Nakoľko nositeľom sociálneho poistenia Rakúskej republiky neboli v uvedenej
lehote oznámené doby poistenia získané podľa právnych predpisov Rakúskej republiky, správny orgán prvého stupňa prerušil konanie rozhodnutím č. 525 826 1080 0 zo dňa 21. 11.2020, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 03.12.2020, nakoľko bez uvedeného oznámenia nebolo možné posúdiť nárok žalobkyne na minimálny starobný dôchodok. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že lehoty počas prerušenia konania podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení neplynú. Následne, po oznámení vyššie uvedených údajov zo strany Rakúskej republiky bolo vydané rozhodnutie I. a II. správneho orgánu prvého stupňa. Na základe podaného odvolania správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 29.11.2021 v súlade s § 215 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni poskytol informácie o podkladoch, na základe ktorých boli rozhodnutia vydané, vrátane údajov získaných od nositeľa sociálneho poistenia Rakúskej republiky a zároveň jej bola v súlade s uvedeným ustanovením § 215 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. poskytnutá nová lehota na podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené, súd tieto námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné.
32. Námietky žalobkyne, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedený nesprávny tvar jej rodného čísla a že o jej dvoch podaných odvolaniach proti dvom rôznym rozhodnutiam nerozhodol žalovaný dvoma rozhodnutiami, ale iba jedným, súd považuje rovnako za nedôvodné. Žalovaný o odvolaní proti rozhodnutiam I. a II. správneho orgánu prvého stupňa rozhodol jedným rozhodnutím, keďže išlo o rozhodnutia týkajúce sa jedného nároku žalobkyne na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, len iných časových období, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami. Súd taktiež poukazuje na to, ako to vyplýva aj z administratívneho spisu, že žalovaný chybu týkajúcu sa rodného čísla žalobkyne opravil v súlade s § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom listom zo dňa 21.07.2022 upovedomil o tejto skutočnosti žalobkyňu.
33. K námietke týkajúcej sa nehodnotenia obdobia starostlivosti o blízku osobu od roku 1998 do 25.08.2004, súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vyjadril k predmetnej námietke na str. 5-6 napadnutého rozhodnutia kde dospel k správnemu záveru, že obdobie od 01.01.2001 do 25.08.2004, počas ktorého sa žalobkyňa osobne starala o prevažne bezvládnu blízku osobu, sa na dôchodkové účely nehodnotí s poukazom § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 9 ods. 1 písm. k/ a § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Uvedená doba sa podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. hodnotí len v období od 01.01.1976 do 31.12.2000, preto obdobie od roku 1998 do 31.12.2000 žalobkyni bolo na dôchodkové účely zhodnotené.
34. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.. 7 So/87/2011 z 31. júla 2012, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.6/2013: „V období od 1. januára 2001 do 1. augusta 2006 štát neplatil poistné za osoby, ktoré sa starali o prevažne alebo úplne bezvládnu blízku osobu. Doba takejto starostlivosti mohla byť hodnotená pre dôchodkové účely ako doba zamestnania len vtedy, ak opatrovanie bolo vykonávané ako samostatná zárobková činnosť a za dobu jeho vykonávania bolo odvedené poistné. Poistné za sporné obdobie však odporkyni odvedené nebolo, preto spornú dobu starostlivosti nemohla odporkyňa na dôchodkové účely navrhovateľke započítať, aj keď súd tiež považuje právnu úpravu, podľa ktorej štát za opatrovanie odkázaných osôb neodvádzal poistné za vecne nesprávnu a sociálne nespravodlivú. Vo svojom konaní a rozhodovaní je však súd (a aj odporkyňa) viazaný zákonom, preto na svoje hodnotenie právnej úpravy ako nespravodlivej nemohol pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne prihliadať. Zo znenia zákona súdy aj odporkyňa museli vychádzať, lebo sú ním viazané a svojím rozhodnutím nemohli nedostatky právnej úpravy nahrádzať.“ V preskúmavanej veci by mohla byť doba starostlivosti o blízku osobu v období od 01.01.2001 do 25.08.2004 žalobkyni hodnotená pre dôchodkové účely len v prípade, ak by za seba odvádzala poistné sama ako samostatne zárobkovo činná osoba. Poistné za sporné obdobie odvedené nebolo, preto spornú dobu starostlivosti nemohol žalovaný na dôchodkové účely žalobkyni započítať.
35. Súd má za to, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa si pre rozhodnutie zadovážili v dostatočnom rozsahu potrebné podklady, skutkový stav veci bol dostatočne zistený, má oporu v administratívnom spise a z neho bol vyvodený aj správny právny záver s ktorým sa stotožňuje aj správny súd.
36. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.