Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-19P/266/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci starostlivosti o maloletú V. B., Z.. XX.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov T. A., Z.. X.X.XXXX, B. A., H.Á. X T. P. B., Z.. X.X.XXXX, B. Z. XXX, P., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. V. Z.. XX.X.XXXX zo sumy 66,38 eur na sumu 120,- eur mesačne počnúc dňom 6.8.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. -18 zo dňa 22.11.2002.

Dlžné výživné za obdobie od 6.8.2012 do 31.8.2012 spolu v sume 688,41 eur súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka návrhom podaným dňa 26.10.2012 žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú V. zo strany otca zo sumy 66,38 eur na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 1.8.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Svoj návrh odôvodnila tým že vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie č.k. -18 zo dňa 22.11.2002, kedy otca súd zaviazal platiť výživné na mal. V. vo výške 2.000,- Sk, t.j. 66,38 eur mesačne. Pretože od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene na strane maloletej - v septembri nastupuje do 5. ročníka základnej školy - zvýšili sa náklady spojené s jej výživou a výchovou, ktoré matka nedokáže pokryť zo svojho príjmu. Uviedla, že spolu s manželom vychovávajú 5 ročného syna A., ktorý navštevuje materskú školu. Mesačný príjem manžela je okolo 600,- eur. Matka je od roku 2009 SZČO a od marca 2013 je práceneschopná. Jej mesačný príjem je 160,- eur nemocenské, 66,36 eur výživné a 45,- eur detské prídavky. Otec sa o maloletú vôbec nezaujíma, nenavštevuje ju a ani ona jeho. Podaním zo dňa 13.3.2013 matka doplnila svoj návrh na zvýšenie výživného tak, že žiadala o zvýšenie výživného na sumu 330,- eur mesačne z toho dôvodu, že od 12.3.2012 je práceneschopná, pričom z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti firma X. G. Q..J..H.. vypovedala pracovnú zmluvu. Kvôli zlému zdravotnému stavu nie je schopná sa zamestnať.

Otec s návrhom matky nesúhlasil, preto že jeho súčasné zárobkové a majetkové možnosti neumožnia platiť vyššie výživné ako je doteraz určené.

Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 7.1.2013 vyplýva, že navrhuje upraviť výšku výživného primerane odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na finančné možnosti a schopnosti otca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav vecí:

Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. -18 zo dňa 12.2.2002 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, kedy bolo určené výživné na mal. V. vo výške 2000,- Sk mesačne zo strany otca. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že v čase rozhodovania súdu bol otec súkromným podnikateľom, pričom jeho priemerný mesačný príjem činil okolo 15.000,- Sk, mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi P. v sume 1.250,- Sk/mes., býval v 2-izbovom byte, kde za bývanie uhrádzal 2.100,- Sk a matka bola na materskej dovolenke, poberala príspevok v sume 2.740,- Sk a rodičovský príspevok 680,- Sk, bývala s dieťaťom v 1,2-izbovom byte. Maloletá V. mala toho času 5 mesiacov.

Na pojednávaní dňa 30.4.2013 matka uviedla, že trvá na svojom návrhu na zvýšenie výživného, pričom žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 66,38 eur na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu, teda od 6.8.2012 do budúcna. Uviedla, že za podstatnú zmenu, pre ktorú by výživné malo byť zvýšené považuje tú skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie je ešte z roku 2002, kedy malo dieťa približne pol roka a v súčasnosti má dcéra už 11 a pol roka, navštevuje 5. ročník ZŠ, od septembra bude žiačkou 6. ročníka a s tým sú určite výrazne zvýšené výdaje na jej starostlivosť. V čase pôvodného rozhodovania bolo dieťa v jej osobnej starostlivosti, v súvislosti s jeho zdravotným stavom nemala zvýšené žiadne výdaje, ani mimoškolské aktivity dieťa žiadne nemalo, čo sa zmenilo. V súčasnosti je maloletá žiačkou základnej školy, má aj mimoškolské aktivity, veľmi rada by sa venovala gymnastike, atletike, s gymnastikou začala ešte len teraz, čiže zatiaľ neuhrádzala poplatky, do budúcna sa to pravdepodobne zmení. Na atletike je poplatok 30,- eur za polrok. Okrem toho bolo potrebné na tieto aktivity zakúpiť cvičky za sumu 15,- eur a úbor jej dala škola. Okrem toho sa zúčastňuje v rámci mimoškolských aktivít aj rôznych súťaží. Na atletiku chodieva na K. R., kde cestuje, avšak teraz jej zabezpečila mesačný lístok MHD, ktorý používa aj pri doprave na krúžok, MHD stojí 10,- eur. Taktiež navštevuje krúžok Šmolkovia, kde mesačný poplatok činí 9,- eur. Okrem toho sa s týmto krúžkom zúčastňuje aj rôznych výletov, približne 1x za mesiac, kde je potrebné jej poskytnúť ešte približne 10-15,- eur. Taktiež v škole študuje anglický aj francúzsky jazyk, na začiatku školského roka sú s týmto spojené výdaje, keďže je potrebné zakupovať slovník, učebnice, zošity cvičné a podobne, spolu približne 30,- eur na angličtinu a 30,- eur na francúzštinu. Okrem toho aj na iné predmety bolo potrebné prispieť - matematika, slovenský jazyk, prírodoveda, na rôzne cvičebnice, kde na začiatku školského roka teda vynaložila približne 50-55,- eur. Rovnako jednorazová platba na začiatku školského roka na ZRPŠ a iné školské poplatky činili 24,- eur. Matka uviedla, že v čase pôvodného rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a rodinné prídavky, neskôr sa situácia zmenila v čase o podania návrhu bola SZČO, pracovala na základe živnosti, avšak za rok 2011 mala nulové daňové priznanie, neskôr sa situácia skomplikovala tým, že mala úraz a od marca 2012 do marca 2013 bola dlhodobo PN, kedy jej jediným príjmom bola nemocenská dávka vo výške 180,- eur mesačne, plus rodinné prídavky na dve deti okolo 46,- eur a výživné zo strany otca. Aj táto situácia sa zmenila, keďže od 13.3.2013 je už nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, keďže živnosť ukončila 12.3.2013, teraz nemá žiaden príjem, nepoberá ani nemocenské ani sociálne dávky. Poberá iba rodinné prídavky a spomínané výživné. Má okrem V. vyživovaciu povinnosť k synovi A. nar. X.X.XXXX, ktorý pochádza z jej súčasného manželstva. K zmene došlo aj v tom, že uzatvorila manželstvo so svojim súčasným manželom Ľ. A. a to dňa 29.7.2006. Manžel je zamestnaný s čistým mesačným zárobkom cca 600,- eur, nemá žiaden iný zdroj príjmu ani žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem A., ktorý pochádza z manželstva. Spolu bývajú v rodinnom dome, ktorý však nie je v ich vlastníctve, ale vo vlastníctve svokry, býva tam ona, manžel a deti. Z titulu bývania je potrebné uhrádzať mesačne 187,- eur za média, odpad štvrťročne 39,- eur. Matka je vlastníčkou bytu v F., je to 2-izbový byt, ktorý si zobrala na hypotéku, kde

splácam úver 182,- eur, v tomto byte bývajú známy, sú v podnájme, avšak v zmysle dohody uhrádzajú iba platby, ktoré sa rovnajú výške nájmu a inkasa, matka z toho nemám žiaden zisk. Ďalej matka uviedla, že pracovala pre spoločnosť X. G., kde pracovala na základe živnosti, mali uzatvorenú dohodu, ktorá bola ukončená 12.4.2012, potom ako mala úraz, keďže už nebola spôsobilá pre nich túto činnosť vykonávať. Pri ukončení dohody jej nebola vyplatená žiadna čiastka, či už formou odstupného alebo žiadnou inou formou. Do určitej miery má zvýšené výdaje so starostlivosťou o dcéru, aj z dôvodu, že 5 rokov má stanovenú diagnózu v súvislosti s pankreasom, v dôsledku čoho musí dodržiavať jednak diétu, zakupuje jej určité vitamínové doplnky.

Z účastníckej výpovede otca na pojednávaní dňa 30.4.2013 vyplýva, že je toho času zamestnancom spoločnosti L. Q..J..H.., F. X, A., s ktorou spoločnosťou má uzatvorenú pracovnú zmluvu ako trvalý pracovný pomer na funkciu nákupca, avšak reálne už približne dva roky pre túto firmu nepracuje, ani nemá uhrádzanú mzdu, keď dojednaná mzda bola 470,- eur v hrubom, približne 360,- eur v čistom, avšak približne spomínané dva roky mu táto nie je vyplácaná, pričom sa on aj snažil ukončiť pracovný pomer s týmto zamestnávateľom, avšak tento zamestnávateľ nereagoval, dá sa povedať, že majiteľ firmy sa stratil a preto tieto záležitosti nemá doriešené. Uviedol, že sa snaží svoje náklady, ktoré musí vynakladať hradiť z iných zdrojov, keďže je zároveň spoločníkom spoločnosti F. Q..J..H.., ktorá sa zaoberá obchodovaním s drevom, kde je jediným spoločníkom aj konateľom, táto spoločnosť má však nulové daňové priznanie, avšak pokiaľ sa mu podarí urobiť nejaký obchod, z toho si uhrádza výdaje v súvislosti s bývaním. Býva v 2-izbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, kde je potrebné uhradiť 140,- eur. Na byte je však exekúcia zo sociálnej poisťovne a daňového úradu, kde mal nedoplatky. Okrem toho má živnosť, na základe ktorej však nevykonáva žiadnu činnosť už viac rokov, nepodáva ani daňové priznanie, iba oboznámenie, že nevykonáva žiadnu činnosť. Toho času už nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti okrem mal. V., pretože aj vyživovaciu povinnosť voči synovi P. už v súčasnosti nemá, už je spôsobilý sám sa živiť. Čo sa týka ďalších výdajov ako napr. na stravu, hygienu uviedol že s týmto mu pomáha jeho matka, u ktorej sa stravuje. Doposiaľ mu pomáhala výrazne aj bývalá priateľka, ktorá mu dlhé obdobie vypomáhala, avšak práve už dva mesiace sú pohádaní aj z týchto dôvodov.

Otec vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 6.8.2013 uviedol, že s priateľkou sa už rozišiel, zároveň uviedol, že príjmy mu v poslednom období plynuli iba z firmy F. Q..J..H.., pre ktorú vykonával prácu nákupcu a predajcu v maloobchode a veľkoobchode a kde je spoločníkom a konateľom, avšak zároveň uviedol, že táto firma je celé tri roky stratová. Na otázku z akého dôvodu firmu nezrušil a zároveň z akého dôvodu neskončil svoje podnikanie z titulu živnosti (teda neodovzdal živnosť) otec uviedol, že to nie je jeho povinnosťou, pričom nevie sa nikde inde zamestnať a do budúcna má úmysel živnosť zrušiť. Uviedol, že v minulosti mu pomáhala s úhradou jeho potrieb priateľka, teraz mu pomáha syn, ktorý je zamestnaný v R..Q.. Q., býva so svojou matkou a rodičia, ktorí bývajú samostatne v rodinnom dome v P. a sú starobnými dôchodcami. Výšku príjmov syna a rodičov otec nevedel uviesť. Na otázku akým spôsobom riešil záležitosti z posledným zamestnávateľom, teda spol. L., resp. prečo tieto záležitosti neriešil, otec uviedol, že aj keď s touto spol. nemá ukončený pracovný pomer a nemá žiadnu mzdu, neriešil to písomnou formou, ani súdnou cestou, či cestou trestného oznámenia. Ďalej otec uvádzal, že sa snažil si nájsť prácu, no nevedel predložiť žiadne doklady osvedčujúce, že si prácu hľadal, pretože nepodával písomné žiadosti, vždy to riešil iba ústne alebo prostredníctvom priateľov.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 25.3.2013 vyplýva, že matka je zaradená odo dňa 12.3.2013 do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z výpisu zo živnostenského registra, ako aj z výpovede otca vyplýva, že tento je SZČO, podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom P. B., L., D. XXXXXXXX vo viacerých predmetoch podnikania, ktoré podnikanie na základe živnosti doposiaľ ukončené nebolo.

Z výpisu z obchodného registra spol. F. Q..J..H.., D. XXXXXXXX vyplýva, že konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti je P. B..

Z daňového priznania spoločnosti F. Q..J..H.. za rok 2012, kde je otec konateľom vyplýva, že výnosy činia 10.062,61 eur, výdavky 24.823,94 eur a výsledok je - 14.761,33 eur.

Z oznámenia otca pre daňový úrad zo dňa 14.3.2013 vyplýva, že podnikateľský subjekt P. B. nemal v roku 2012 žiadne príjmy podľa z.č. o dani z príjmov.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 16.5.2013 vyplýva, že P. B. je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere vo firme L. Q..J..H.., X. X, A. od 15.1.2009 doposiaľ.

Zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 21.5.2013 vyplýva, že P. B. je držiteľom a vlastníkom nasledujúcich motorových vozidiel: A. K. XXX, nákladné vozidlo, A. O. V. XXXXF Q. XX F., A., P. U. C. osobné motorové vozidlo, A. K. K. K. XXX V. XX XXX nákladné vozidlo, A. Š. G. E. M. XXX, osobné motorové vozidlo.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danom prípade matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť určenú otcovi naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie č.k. -18 zo dňa 12.2.2002, preto súd v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami poukazuje na tú skutočnosť, že zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu o výške vyživovacej povinnosti je v súlade s citovaným ustanovením Zákona o rodine je možné iba v prípade, že na strane niektorého zo zúčastnených subjektov, t.j. dieťaťa, povinného rodiča, prípadne rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného právoplatným rozhodnutím súdu. Takouto zmenou pomerov však nie je akákoľvek zmena,

ale iba zmena okolnosti rozhodujúcich pre určenie výživného, ktorá je závažnejšieho charakteru, v dôsledku čoho sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

V tomto konkrétnom prípade súd súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca na mal. V. bola naposledy určená rozhodnutím súdu zo dňa 22.11.2002 a v čase rozhodovania súdu mal. V. mala 5 mesiacov. Súd teda v prvom rade uvádza, že za zmenu pomerov je možné považovať aj vyššie odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ku ktorým môže dôjsť postupne v dôsledku vyššieho veku (v takomto prípade je zvyčajne potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba). Súd uvádza, že výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný duševný a telesný vývoj dieťaťa a slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle, ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolenia, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Odôvodnené potreby mal. dieťaťa sú závislé od jeho veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. V danom prípade jednoznačne uplynula dlhšia doba a je jednoznačne preukázané, že došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. V., ktorá v čase pôvodného rozhodovania mala 5 mesiacov a v súčasnosti nastupuje do 5. ročníka základnej školy v dôsledku čoho sa výrazne zvýšili jej odôvodnené potreby tak, ako to uvádzala vo výpovedi matka (kde popísala jednotlivé aktivity dieťaťa). Z uvedeného jednoznačne vyplýva potreba na novo upraviť vyživovaciu povinnosť stanovenú v pôvodnom rozhodnutí, t.j. vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť tak, ako to požadovala matka vo svojom návrhu.

Nakoľko o rozhodovaní pri zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne a pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd okrem odôvodnených potrieb oprávneného musí zohľadňovať aj možnosti a schopnosti povinného, súd v tomto prípade zameral dokazovanie aj na zistenie súčasných zárobkových a majetkových pomerov otca. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že aj v čase pôvodného rozhodovania aj v súčasnosti bol otec SZČO, pričom v čase pôvodného rozhodovania z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec uvádzal, že ako SZČO v spol. L. (t.j. ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia) mal príjem cca 15.000,- Sk a v súčasnosti otec uvádzal, že na základe živnostenského oprávnenia ako podnikateľský subjekt nevykazuje žiadne príjmy a daňovému úradu iba oznamuje, že mu žiadne príjmy nevznikli. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ takto dlhodobo v dôsledku objektívnych skutočností otec nemá príjmy plynúce z podnikania na základe živnosti bolo jeho povinnosťou takéto podnikanie ukončiť a snažiť sa zabezpečiť svoje príjmy iným spôsobom, či už z podnikania v rámci spol., kde je konateľom a spoločníkom alebo zamestnaním sa v trvalom pracovnom pomere. V tomto konkrétnom prípade otec sa aj reálne zamestnal v trvalom pracovnom pomere u zamestnávateľa L.-C. Q..J..H.., u ktorého je otec v Sociálnej poisťovni (tak, ako to vyplýva zo správy sociálnej poisťovne) stále evidovaný ako zamestnanec, avšak súdu sa nepodarilo zabezpečiť od tohto zamestnávateľa doklad osvedčujúci výšku jeho príjmov v poslednom období a otec sám poukazoval na tú skutočnosť, že tento zamestnávateľ prestal vykonávať svoju činnosť, no oficiálne nedošlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že bolo povinnosťou otca danú záležitosť riešiť v rámci jeho možností a v súčasnosti platnej právnej úpravy, t.j. ukončiť pracovný pomer výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru a svojich nárokov sa domáhať či už prostredníctvom súdu alebo iným spôsobom tak, aby už nebol vedený ako zamestnanec u takéhoto zamestnávateľa ktorý mu neposkytuje mzdu a aby sa opäť v prípade potreby mohol evidovať na úrade práce, prípadne poberať dávky. V neposlednom rade súd vo vzťahu k výkonu podnikateľskej činnosti otca v spol. F. Q..J..H.., kde je konateľom a spoločníkom poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ podnikanie v tejto spoločnosti je dlhodobo stratové rovnako to mal otec riešiť podobne ako pri svojom podnikaní za základe živnostenského oprávnenia a spoločnosť zrušiť.

Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec aj keď tvrdil, že si hľadá zamestnanie, nevedel o tom predložiť žiadne doklady osvedčujúce žeby sa o zamestnanie v trvalom pracovnom pomere u nejakého zamestnávateľa zaujímal. Súd teda v súlade s citovaným ust § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca tak, že mal za to, že bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšie zamestnania, resp. zárobku, či majetkového prospechu, ktorý by mohol dosiahnuť pokiaľ by konal tak, ako je to vyššie popísané. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že otec býva v byte v osobnom vlastníctve, kde sám uviedol, že na tomto byte nemá žiadne nedoplatky (nájom, inkaso) a uvádzal, že napriek tomu, že nemá žiadne príjmy, tieto jeho výdavky mu pomáhala uhrádzať v minulosti jeho priateľka, v súčasnosti mu s týmto vypomáha syn a rodičia, ktoré tvrdenia však

nevedel preukázať súdu, a preto súd dospel k záveru, že otec je sám spôsobilý si zabezpečiť príjmy, ktoré pokrývajú tieto jeho výdavky. Rovnako súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec je vlastníkom, prípadne držiteľom viacerých osobných motorových vozidiel, čo tiež odôvodňuje záver súdu, že otec disponuje určitými majetkovými hodnotami.

Súd pri takýchto úvahách vychádzal aj zo základnej zásady, že výživné na mal. dieťa má pred prednosť pred inými výdajmi povinného rodiča, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, keďže pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti v zmysle ktorej životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny, preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a naopak. Tu v súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že zohľadnil práve takýto životný štandard otca, ktorý si buď zabezpečoval on sám alebo mu ho podľa jeho vyjadrení mali zabezpečovať priateľka, syn, rodičia ....

Ako ďalšie súd zohľadnil to, že v čase pôvodného rozhodovania mal otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi P., ktorú už v súčasnosti nemá, keďže syn je už schopný sám sa živiť.

Súd zároveň dopĺňa, že zohľadnil aj súčasné pomery matky, ktorá bola dlhodobo PN (dávky 180,- eur) a v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce bez poskytovania dávok, pričom jej vznikla aj ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi A. oproti predchádzajúcemu obdobiu.

V súlade s uvedenými úvahami súd určil vyživovaciu povinnosť otca tak, ako je to uvedené v prvom výroku rozsudku, t.j. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- eur/mes. od 6.8.2012 (od podania návrhu).

Súd zároveň určil povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné za obdobie od 6.8.2012 do 31.8.2012 (do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodoval) spolu v sume 688,41 eur, ktoré povolil uhradiť v splátkach po 30,- eur popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné je vypočítané ako rozdiel medzi pôvodne určenou výškou 66,38 eur a novostanovenou výšku 120,- eur (120-66,38 eur = 53,60 eur) krát 12 mesiacov a 26 dní.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).