Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-80-2013.pdf
PDF · 75.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/80/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Jána Deáka, v trestnej veci obžalovanej S. J., pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. augusta 2013, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 05.12.2012, sp.zn. 3T 153/2010 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej S. J. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 05.12.2012, sp.zn. 3T 153/2010 bola obžalovaná S. J. uznaná vinnou z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorého skutku sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 06.07.2010 vo večerných hodinách v Motoreste Podháj v obci Vígľaš, okres Detva po tom, čo sa odsúdená T. E., nar. XX.XX.XXXX vo M., pracujúca ako čašníčka v tomto motoreste zmocnila platobnej karty vydanej Všeobecnou úverovou bankou, a.s. s číslom XXXXXXXXXXXXXXXX, vydanej k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený na meno J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, ktorú si menovaný spolu s ďalšími vecami odložil do poličky pri pulte v tomto motoreste a následne po jej zadovážení privolala S. J., s ktorou sa presunuli do mesta Detva k bankomatu Všeobecnej úverovej banky, a.s., nachádzajúcom sa pri pobočke tejto banky na ul. M.R.Štefánika 860, kde sa neúspešne snažili vybrať finančné prostriedky pomocou tejto karty a to dňa 06.07.2010 v časoch 23:15:01 hod., 23:15:50 hod., 23:16:40 hod., dňa 07.07.2010 o 00:13:47 hod., 00:15:08 hod., pričom po tom, ako našli v obale na papieriku PIN kód k tejto karte S. J. a odsúdená T. E. majúc vedomosť o tom, že predmetná karta patrí J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX za použitia takto získaného PIN kódu dňa 07.07.2010 v čase o 00:37:09 hod. vykonali neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 250,- Eur, následný pokus o výber finančnej hotovosti v čase o 00:38:16 hod. vo výške 150,- Eur bol neúspešný pre nedostatok finančných prostriedkov a v čase o 00:38:53 hod. vykonali neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 30,- Eur, pričom takto získané finančné prostriedky vo výške 280- Eur si vzala odsúdená T. E. a použila ich pre svoju potrebu, čím svojím konaním spôsobili poškodenému J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX škodu vo výške 280,- Eur.
Za to jej bol uložený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala prostredníctvom svojej obhajkyni v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná S. J.. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí. Zdôraznila, že okresný súd vyhodnotil jej výpoveď ako účelovú. Rozhodne popiera, že by sa dopustila prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty v zmysle ust. § 219 ods. 1 Tr. zák. Zdôraznila, že nemala vedomosť o vlastníctve platobnej karty, ktorú jej dala svedkyňa T. E.. Pravdou je len to, že na výber finančnej čiastky z platobnej karty jej poskytla vstupný PIN kód práve svedkyňa E.. Ani poškodený X. ju neusvedčil zo spáchania trestnej činnosti. Tento svedok potvrdil jej obranu, že to bola svedkyňa E., ktorá mu ukradla platobnú kartu. Ju nepoznal a vyslovene povedal, že ju ani nepozná. Podľa jej názoru napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie je v rozpore so základnou zásadnou trestného konania, a to zásadou objektívnej pravdy.
Navrhla preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že ju spod obžaloby oslobodí.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.).
Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prvostupňový súd dôkladne v dôvodoch rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a tiež, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a uloženého trestu.
Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal, spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchala obžalovaná a že z jej konania nastal tam uvedený následok. Na takomto základe potom samosudca prvostupňového súdu vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne. Vzhľadom k tomu odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku samosudcu prvostupňového súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Rovnako odvolací súd po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovanej S. J. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejľkovek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu tohto skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený.
K odvolacím námietkam obžalovanej S. J. treba podotknúť, že nejde o nové, doposiaľ neuvádzané jej tvrdenia, ale už v priebehu hlavného pojednávania ide o opakovanú obhajobnú argumentáciu, s ktorou sa v súlade so stavom veci a zákonom vyrovnal samosudca prvostupňového súdu v odôvodnení svojho rozsudku.
V rozhodnutí podrobne rozviedol, prečo a z akých dôvodov zmenenej výpovedi, či už obžalovanej S. J., taktiež aj v počiatočnom štádiu spoluobžalovanej T. E. neskôr v postavení svedka neuveril a z akých dôvodov dospel k záveru, že obžalovaná S. J. sa prečinu neoprávnenéh vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa§ 219 ods. 1 Tr. zák. dopustila.
Obdobne odvolací súd neuveril obhajobe obžalovanej S. J., prednesenej na hlavnom pojednávaní, kde tvrdila, že nemala vedomosť o vlastníctve platobnej karty, ktorú jej dala svedkyňa T. E.. Obžalovaná totiž v prípravnom konaní veľmi podrobne sa ku skutku, ktorý jej kládla obžaloba za vinu vyjadrila, kde doslova uviedla, že bankomatová karta patrila poškodenému J. X., pričom ona sa T. E. spýtala, odkiaľ má túto bankomatovú kartu, na čo jej uvedená odpovedala, že túto kartu si J. X. zabudol v ten deň v motoreste a ona si ju potom zobrala, pričom zistila, že je pri nej aj PIN kód. Ďalej obžalovaná poznamenala, že osobu J. X. pozná z obce Vígľaš. V závere svojej výpovedi uviedla, že keď jednotlivé výbery robila, vedela, že peniaze vyberá z účtu J. X., ktorému patrila bankomatová karta a že tieto výbery sa vykonávajú bez vedomia menovaného. Záverom poznamenala, že jej konanie ju mrzí a ľutuje, čo spravila, urobila tak na podnet T. E., ktorá ju o tom požiadala. Súčasne vyhlásila, že je ochotná spolupodieľať sa na náhrade škody.
V týchto intenciách vypovedala aj v tom čase spoluobvinená T. E.. Doslova uviedla, že S. J. povedala, komu bankomatová karta patrí a ako sa aj k nej dostala. Až následne na to sa pozreli do obalu poškodeného a tu na jednom z dokladov sa nachádzal napísaný štvormiestny PIN kód, na základe ktorého boli uskutočnené výbery z bankomatu.
Ak teda či už obžalovaná S. J. alebo aj T. E. na hlavnom pojednávaní zmenili svoju výpoveď, tak ako súd prvostupňový, aj odvolací ich zmenu považuje za účelovú so snahou vyviniť sa z protiprávneho konania. V tejto súvislosti treba podčiarknuť, že súd v rámci hlavného pojednávania vypočul vyšetrovateľa PZ, Z.. R. A., ktorý rozhodne poprel tú skutočnosť, že by na obžalovanú S. J. a T. E. bol robený psychický nátlak. Vypovedali spontánne, pričom sa nepamätal na to, že by sa v zápisnici objavilo niečo, čo by obžalovaná nepovedala priamo do zápisnice. Na záver výsluchu obžalovaná pred ním uvedenú zápisnicu o výsluchu aj podpísala.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že konanie obžalovanej bolo správne právne kvalifikované ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., pretože spolu v tomto čase už s právoplatne odsúdenou T. E. spoločným konaním neoprávnene si obstarala platobnú kartu na účel použiť ju ako pravú a na taký účel ju prechovávala a použila.
Pri ukladaní trestu obžalovanej prvostupňový súd dôsledne zvažoval všetky zákonom požadované kritéria (§ 34 Tr. zák. a nasl.) a sledoval, aby trest plnil účel individuálnej, ale i generálnej prevencie. Vychádzal pritom aj z poznania, že obžalovaná doposiaľ nebola trestne stíhaná, nebola prejednávaná ani pre priestupok a taktiež ani nebola riešená obecným úradom v mieste jej bydliska. Správne súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, priťažujúca okolnosť zistená nebola. Na základe týchto skutočností potom súd ukladal trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.
Ak obžalovaná v odvolaní poukázala na to, že poškodený ju nepoznal a ani nepozná, v tejto súvislosti treba poznamenať toľko, že táto obrana neobstojí, nakoľko poškodený nebol prítomný, keď došlo ku skutku a preto jej obrana v tomto smere vo vzťahu k spáchanému prečinu je irelevantná.
Správny bol aj výrok súdu, ktorým podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného J. X. odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že obžalovaná z peňazí, ktoré boli z jeho bankomatovej karty vybrané, si nevzala žiadnu sumu, čo potvrdila aj T. E..
Keďže odvolanie obžalovanej dôvodné nebolo, krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. ho ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.