Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoPom-1-2023.pdf
PDF · 97.56 KB
Case nature
Subarea
13CoPom/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - D. E. F., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XX/X, G. a otec - H. C., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom bytom I., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 Civilného mimosporového poriadku, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II z 10.06.2023 č.k. 11PPOm/3/2023-9, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú A. B. C., narodenú XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti na jeden mesiac a zároveň navrhoval, aby bol nariadený výkon tohto neodkladného opatrenia podľa § 376 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.).
2. V konaní mal za osvedčené, že otec má aktuálne upravený styk s maloletou rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/116/2016-105 zo dňa 29.06.2017 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.04.2018 č. k. 11CoP/599/2017-176, a to každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 16:30 hod. do nasledujúcej nedele do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:30 hod. s výnimkou školských prázdnin, kedy sa otec mohol stretávať s dcérou každý rok od 07.07. od 09:00 hod. do 14.07. do 18:00 hod. od 07.08. od 09:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod. a v 32 a 34. týždni kalendárneho roka od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod.
3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/33/2020 – 2307 zo dňa 23.01.2023, ktorý dosiaľ nie je právoplatný, bol zamietnutý návrh matky na zákaz styku otca s maloletou, bola zmenená úprava styku otca s maloletou určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/116/2016-105 zo dňa 29.06.2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa 24.04.2018 tak, že styk otca s maloletou sa neupravuje. Zároveň bol v celom rozsahu zamietnutý návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej.
4. Súd zistil, že na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 17P/2/2023 už prebieha konanie o návrhu otca nariadenie neodkladného opatrenia, a to na obdobnom skutkovom základe ako v tomto konaní, ktorý návrh bol zákonným sudcom podľa obsahu vyhodnotený ako všeobecný návrh na neodkladnú úpravu, o ktorom sa rozhoduje vo všeobecnej zákonnej lehote 30 dní. Podobné návrhy na nariadenie neodkladných opatrení pritom otec podával opakovane.
5. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 1 C.m.p., § 324 ods. 1 C.s.p., § 325 ods. 1 C.s.p., § 326 ods. 1 C.s.p., § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p., § 329 ods. 2 C.s.p., § 360 ods. 1 C.m.p., § 365 ods. 1 až 8 C.m.p., ktoré aj náležite citoval a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 C.m.p. V danom prípade neboli zo strany otca žiadnym spôsobom preukázané tvrdenia o akútnom ohrození dieťaťa, a to zanedbávanie starostlivosti o maloletú zo strany matky, či dokonca jej týranie matkou, a teda ani to, že by maloletej hrozila bezprostredná ujma, vyžadujúca práve aplikáciu ustanovenia § 365 C.m.p.
6. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/599/2017 zo dňa 24.04.2018 bol upravený jeho styk s maloletou A. B.. Odvoláva sa na ním „dlhodobo a konzistentne uvádzané skutočnosti, priloženú analýzu a dôkazy o domácom násilí matky na mal. dcére (formami násilia podľa § 208 TZ, napr. strašenie, stresovanie, ponižovanie ako aj takmer všetkými aktívnymi a pasívnymi formami psychického domáceho násilia podľa odbornej a záväznej ÚPSVaR príručky o syndróme CAN)“ a dcérkin vážne narušený a ohrozený psychický stav, rodinný život, duševné zdravie a priaznivý psychický, emocionálny a sociálny vývin s tým, že na podklade platnej legislatívy SR, EÚ a Dohovoru o právach dieťaťa žiada súd o rozhodovanie „v najlepšom záujme týraného dieťaťa“ a rešpektovanie „ prezumpcie statusu detskej obete domáceho násilia“ ako aj rešpektovanie statusu „obzvlášť zraniteľnej obete“ trestného činu domáceho násilia. Ďalej dôvodí tým, že domácim násilím narcistickej rodičky na dieťati s dlhodobým cieleným rozvratom jeho správania, verbálnych prejavov, kognitívnych funkcií či schopností, psychiky, citov a rodinných vzťahov dieťaťa je „jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený“ a je tak nutná detraumatizácia z matkou spôsobených tráum jeho dcéry, ktorá inak ako dodržiavaním právoplatných súdnych rozhodnutí a separáciou dcérky od neempatickej násilnej narcistickej matky nie je dosiahnuteľná. Otec zahrnul do návrhu ako aj k návrhu priložil správy matke z posledných týždňov, poukazujúc pritom na to, že sa mu opakovane nedarí realizovať styk s maloletou, ktorá je pre neho de facto nezvestnou, pretože matka na jeho prosby o spojenie s dcérou buď nijako nereagovala alebo len zvrhlými a zvrátenými sms- kami odmietajúc akúkoľvek súčinnosť či pozitívny vplyv matky na dcéru. Z dôvodu správania sa matky maloletej sa mu nepodarilo ani zagratulovať dcérke J. XX-XXX K., ktoré mala dňa XX.XX.XXXX. Podľa jeho právneho názoru matka týmto bezcitným násilným bránením dcére v prijímaní darov – majetkov od otca napĺňa skutkovú podstatu § 208 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, týra dcéru ako jej súdom zverenú a blízku osobu. Týmto úmyselným správaním matka vážne a úmyselne a cielene ohrozuje rodinný život, duševné zdravie a priaznivý psychický, emocionálny či sociálny vývin dcérky.
7. V danom prípade súd konštatoval, že návrh a ani jeho príloha (prepis komunikácie s matkou) neobsahujú žiaden taký dôkaz, ktorý by osvedčil tvrdenia otca o domácom násilí a akútnom ohrození maloletej. Súdu nie je zrejmé, či podal pre trestný čin týrania trestné oznámenie a ak nie, tak z akého dôvodu. Samotná skutočnosť, že otec nemohol zagratulovať dcére k narodeninám dňa XX.XX.XXXX, vonkoncom nezodpovedá hypotéze právnej normy podľa § 365 C.m.p. Z komunikácie otca s matkou je zrejmé len to, že medzi rodičmi je konflikt, ktorý súvisí so starostlivosťou o maloletú, ako aj to, že maloletá aktuálne otca odmieta. Z otcom predložených prepisov komunikácie s matkou však nie je zrejmá príčina tohto stavu. Vzhľadom na uvedené je teda potrebné konštatovať, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že ním popisovaná situácia má príčinu v správaní sa matky. Predovšetkým však otec nepreukázal, že by bolo práve matkou bezprostredne ohrozované fyzické alebo psychické zdravie maloletej, a teda nepresvedčil súd, že práve ním navrhované neodkladné opatrenie existujúce problémy vyrieši. Keďže nebolo preukázané, že záujem maloletej vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov práve otcom navrhovaným spôsobom, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 C.m.p. v celom rozsahu zamietol.
8. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej s návrhom na jeho zmenu vyhovením jeho návrhu, viniac súd prvej inštancie, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h), súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
9. Otec maloletej uvádza, že zákonnou sudkyňou vo veci predmetného neodkladného opatrenia podľa § 365 C.m.p. je L. M. C.. Z obsahu odvolania otca vyplýva jeho nespokojnosť s doterajšími postupmi a rozhodovaním sudkyne L. M. C. a iných sudcov. Tieto postupy a konania opisuje. Maloletá je podľa otca matkou od marca 2020 dlhodobo týraná rôznymi formami domáceho násilia a nútená, manipulovaná, stresovaná, huckaná k strachu a nenávisti k otcovi, čo otec hlásil aj preukázal mnohokrát v tomto konaní aj v súvisiacich konaniach. Otec má za to, že súdy a konkrétni sudcovia, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava nepostupujú v záujme maloletej, keď konajú s prieťahmi, nezákonne koordinujú svoje postupy a legalizujú psychické týranie a vážne ohrozenie rodinného života, duševného zdravia a priaznivého psychického, fyzického, emocionálneho, či sociálneho vývinu maloletej jej matkou. Tým znemožňujú maloletej volať o pomoc, brániť sa, dožadovať sa ľudských a aj svojich práv dieťaťa podľa Dohovoru o právach dieťaťa, znemožňujú maloletej vyjadriť jej „skutočne slobodný názor dieťaťa“ a odopierajú prezumpovať maloletej status detskej obete domáceho násilia ako aj status obzvlášť zraniteľnej obete trestného činu. Maloletá ventiluje obrovský psychický tlak plynúci z násilia a huckania patologickej matky napríklad tak, že otcovi vulgárne nadávala, mlátila ho, a na popud matky ho s rozbehom kopala či udierala do hlavy, tela, snažila sa mu vypichnúť oči, utekala pred ním, vravela mu „zabijem ťa!“
10. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 C.m.p. je podľa otca nevyhnutné vyhovieť a umožniť mu tak po 40 mesiacoch traumatizovania, týrania, manipulácií a bezcitného narušovania psychického zdravia a vývinu dieťaťa nevyhnutnú detraumatizáciu z matkou spôsobených tráum maloletej, ktorá inak ako dodržiavaním právoplatných súdnych rozhodnutí a separáciou maloletej od neempatickej násilnej narcistickej matky, nie je dosiahnuteľná. Žiada o zistenie skutočne slobodného názoru maloletej, o psychologické vyšetrenie maloletej po minimálne 2 týždňoch v jeho starostlivosti nezávislým psychológom, psychiatrom. Ďalej žiada o výkon takéhoto rozhodnutia zákonným sudcom, sudkyňou. Ako prílohu návrhu predložil správy matke z posledných týždňov, z ktorých vyplýva odmietanie stretnutí otca s maloletou a neplnenie informačnej povinnosti matkou. Matku láskyplne a zmierlivo vyzýval na spoločnú narodeninovú oslavu dcérkiných narodenín, aby jej mohol zagratulovať k narodeninám, dať jej darčeky, čo mu bolo znemožnené. Matka ho eliminuje zo života maloletej, má absolútnu moc nad maloletou, patologicky si priväzuje maloletú na seba, aktívnymi formami sa podieľa na psychickom týraní maloletej.
11. Otec veril, že najlepším riešením je mimosúdna dohoda rodičov, viackrát navrhoval zmier, urobenie čiary za minulosťou a citlivé vysvetlenie a prenesenie sa cez uplynulé dezolátne 3 roky pred dcérou bez toho aby bola narušená integrita dcéry k narcistickej a násilnej matke. S poukazom na vážne ohrozenie rodinného života, duševného zdravia a priaznivého psychického, hodnotového, emociálneho a sociálneho vývinu maloletej dcéry a s poukazom na plynutie času a skutočnosť, že degradácia vzťahu rodič - dieťa je s odstupom času už len ťažko napraviteľná, je nepochybné, že v tomto prípade je naplnená podmienka neodkladnosti a potrebnej ingerencie súdu.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) C.m.p.) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65, § 66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 2 ods. 1 C.m.p., § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.
13. Ako prvoradé je potrebné zdôrazniť, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
14. Právna úprava neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého dieťaťa podľa § 365 C.m.p. sa aplikuje v prípade, ak sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, ak dieťaťu nemá kto poskytnúť starostlivosť alebo si to vyžaduje okamžitá ochrana jeho života, zdravia a priaznivého vývoja, teda ak ide o dieťa zanedbané, týrané a podobne, ak je tu dôvodná hrozba alebo narušenie. V tomto ustanovení je teda zvýraznená osobitosť a urgentnosť prípadov, v ktorých súd musí konať okamžite a nie je vylúčené konať aj na základe akéhokoľvek podnetu. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.
15. Odvolací súd v predmetnej veci odvolacie námietky otca maloletej vyhodnotil ako neopodstatnené. Súd prvej inštancie pri posúdení návrhu otca postupoval správne, keď dospel k záveru, že otec neosvedčil dôvody nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 365 C.m.p. Ani doplnené dôkazy zo strany otca v odvolacom konaní nezakladajú dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dočasným zverením maloletej do jeho starostlivosti po dobu jedného mesiaca z dôvodu, že život, zdravie alebo priaznivý vývin maloletej je vážne ohrozený alebo narušený.
16. O zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodla sudkyňa L. M. C., ktorú aj otec maloletej označil za zákonnú sudkyňu v danej veci podľa Rozvrhu práce Mestského súdu Bratislava II. Z obsahu odvolania otca vyplýva jeho nespokojnosť s doterajšími postupmi, respektíve správaním a rozhodovaním sudkyne L. M. C. a iných sudcov. Tu je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní odvolací súd rozhoduje o splnení, resp. nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 C.m.p., a teda či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď takýto návrh otca zamietol a či nedošlo k naplneniu niektorého z odvolacích dôvodov. Otec citoval jednotlivé odvolacie dôvody, pričom absentuje jednotlivé zdôvodnenie porušení, ktoré majú zakladať nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.
17. Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že otec namieta nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Aj v odvolacom konaní otec apeluje na súd, že dlhodobou nečinnosťou súdov a ignoráciou správania matky došlo k závažnému narušeniu psychického, telesného i emocionálneho vývinu maloletej, ktorý vyžaduje okamžitý zásah. Matka mu bráni v styku s maloletou, voči otcovi si neplní informačnú povinnosť a aktívnymi formami psychicky týra maloletú. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že z komunikácie otca s matkou je zrejmé, že medzi rodičmi je konflikt, ktorý súvisí so starostlivosťou o maloletú, ako aj to, že maloletá aktuálne otca odmieta. Na dôkaz svojich tvrdení o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 365 C.m.p. však otec maloletej v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz odôvodňujúci potrebu bezodkladne zmeniť výchovné prostredie. Otec tiež žiada, aby súd vypočul maloletú a nariadil psychologické, respektíve psychiatrické vyšetrenie maloletej po dvoch týždňoch v starostlivosti otca.
18. S poukazom na charakter daného konania, ktorým je rýchla a účinná ochrana práv maloletých detí, a v ktorom konaní sa dokazovanie nevykonáva, súd nemá dostatočný časový priestor na vykonanie dôkazov tak, ako to požaduje otec. Na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 17P/2/2023 už prebieha konanie o návrhu otca nariadenie neodkladného opatrenia, a to na obdobnom skutkovom základe ako v tomto konaní, ktorý návrh bol sudcom podľa obsahu vyhodnotený ako všeobecný návrh na neodkladnú úpravu, o ktorom sa rozhoduje vo všeobecnej zákonnej lehote 30 dní. V predmetnom konaní súd prvej inštancie zváži potrebu šetrenia pomerov na strane maloletej a oboch rodičov, vrátane vypočutia maloletej bez prítomnosti zákonných zástupcov, za účasti kolízneho opatrovníka. O psychologickom, respektíve psychiatrickom poradenstve, ktoré sa má realizovať u maloletej po dvoch týždňoch v starostlivosti otca nemôže súd rozhodovať, keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vyhotovenia uznesenia. Taktiež, nie je možné nariadiť výkon neodkladného opatrenia v prípade, že návrh na jeho nariadenie je zamietnutý.
19. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).