Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/71/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: Mgr. L. N., nar. XX.XX.XXXX, Q., L. XXXX/XX, a PaedDr. J. N., nar. XX.XX.XXXX, K., B. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -114 zo dňa 28. marca 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. zo sumy 1.500,- Sk/49,79 eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne počnúc od 01.09.2012, pričom výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 28.03.2013 vo výške 561,47 eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň súd vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. -36 zo dňa 30.05.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra, č. k. -59 zo dňa 04.12.2003 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. O trovách konania súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii , , , až 5, , ods. 1 a ods. 1 vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý L. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov a od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. -36 zo dňa 30.5.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra, č. k. -59 zo dňa 4.12.2003, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov. Maloletý L. je od posledného rozhodnutia starší o 9,5 rokov, kým v čase pôvodného rozhodnutia mal 10 mesiacov, nachádzal sa v celodennej osobnej starostlivosti matky, toho času má 10 rokov, medzičasom prešiel materskou školou, nastúpil na prvý stupeň základnej školy, od septembra 2012 navštevuje 4. ročník základnej školy, trpí syndrómom ADHD, je v starostlivosti neurológa, psychológa, ortopéda, teda výdavky na krytie jeho odôvodnených potrieb vzrástli v súvislosti s jeho vekom, fyzickým rastom, nástupom do základnej školy a zdravotným stavom vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na jeho strane, ako oprávneného, ktorú skutočnosť súd zohľadnil. Na strane rodičov od posledného rozhodnutia o výživnom nastala zmena pomerov tým, že sa u matky zvýšil príjem a to zo zamestnania o cca. 267,- eur (v čase pôvodného rozhodovania 232,36 eur, toho času 500,14 eur

za obdobie 10/2011 do 9/2012, č.l. 35 a 61), žije v spoločnej domácnosti s priateľom a maloletým L., príjem do rodiny matky bez výživného od otca dieťaťa predstavuje 878,68 eur, t. j. na 1 osobu 292,89 eur, zohľadnením výživného od otca dieťaťa 1.008,68 eur, t. j. na osobu 336,22 eur; u otca sa zvýšil príjem o cca. 274,- eur (v čase pôvodného rozhodovania 175,93 eur, toho času 450,08 eur za obdobie 2/2012 až 1/2013, č.l. 107 a 108), do 15.8.2012 žil v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou, príjem do jeho rodiny bol spolu vo výške 1.307,18 eur, t.j. na 1 osobu 261,50 eur, toho času žije v spoločnej domácnosti s matkou, príjem do jeho rodiny bez úhrady výživného prestavuje spolu 1.045,68 eur, t. j. na 1 osobu 522,84 eur, zohľadnením výživného 915,68 eur, t. j. 457,84 eur. Obaja rodičia hradia výdavky na domácnosť a náklady v súvislosti s uspokojovaním svojich ďalších osobných potrieb. Vzhľadom na takto vykonané a vyhodnotené dokazovanie súd mal za to, že návrh vo veci zvýšenia výživného bol podaný dôvodne, preto s ohľadom na preukázanú objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné zo strany otca s prihliadnutím na jeho príjem, možnosti, schopnosti, resp. príjem jeho domácnosti zo sumy 1.500,- Sk/49,79 eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, počnúc od 1.9.2012, kedy maloletý nastúpil do 4. ročníka základnej školy, keďže takto ustálené výživné za primerané, zodpovedajúce kritériám Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, keď zohľadnil, že matka, ktorá sa o maloletého stará výlučne sama, kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, zároveň zohľadnil najmä skutočnosť, že výživné nebolo upravované za obdobie takmer desať rokov, počas ktorého otec nevyužil efektívne svoje vzdelanie, resp. kvalifikáciu, dlhodobo poberal len opatrovateľský príspevok, a aj následne po rozšírení svojej kvalifikácie nástupom do zamestnania po zvýšení jeho príjmu nad rámec súdom určeného výživného maloletému okrem drobných darčekov neprispieval. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom obdobie od 1.9.2012 do 28.3.2013 vo výške 561,47 eur (130 mínus 49,79 = 80,21 x 7 mesiacov, t. j. , ), tento mu súd v súlade s ustanovením povolil vzhľadom na výšku dlhu zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd s poukazom na to, že ide o výživné na maloleté dieťa určil tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ods. l písm. a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa, aby odvolací súd preveril dôvodnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu a pokiaľ bude zvyšovať výživné za primerané považuje výživné vo výške 70,- eur mesačne. Odvolateľ má pochybnosti o správnosti právnych úvah súdu pokiaľ ide o výšku výživného. Uznáva, že potreby maloletého určite vzrástli od doby ako bol naposledy určované výživné a rast potrieb sa musí prejaviť v raste výživného. Výživné má byť platené z príjmov, ktoré dosahuje otec a ostatné príjmy členov rodiny majú len orientačný a podporný význam a nie určujúci pre výšku výživného. Odvolateľ deklaroval, že robí kroky k tomu, aby sa jeho ekonomická situácia neustále vylepšovala. Zvýšené výživné považuje za neprimerane vysoké, pretože súd zvýšil výživné 2,5 krát násobok pôvodne určeného výživného, pričom potreby maloletého nenarástli o 150% v čase keď bolo určené pôvodné výživné a preto odvolateľ je názoru, že rozsudok je nespravodlivý. Žiada aj zmenu výpočtu zročného výživného. Otec deklaroval, že pokiaľ nerozhodne odvolací súd bude platiť zvýšené výživné vo výške 130,- eur mesačne, čo neznamená, že rozhodnutie považuje za správne a v prípade, že dôjde k zmene rozsudku započíta zaplatené výživné vo výške určenej prvostupňovým súdom do budúcnosti.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že potreby maloletého od narodenia vzrástli nielen o 150%, pretože maloletý od deviatich mesiacov života do dnešných desiatich rokov dostáva len 49,79 eur nemenne, pričom ukončil prvý stupeň základnej školy. O zvýšenie výživného nežiadala skôr, pretože otec stále nepracoval. Poukázala na to, že jej príjem je 500,- eur + 20,- eur rodinné prídavky a 50,- eur výživné, pričom na tomto príjme sa podieľajú dve osoby a u otca je to príjem 500,- eur a podieľa sa na tomto príjme sám.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), v zákonom ustanovenej lehote - včas ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( ), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, postupom tak, že oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu ( ) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca maloletého, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania na Okresnom súde Galanta bol návrh matky na zvýšenie výživného uplatnený na súde 27.07.2012 spis. zn. , ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 1.500,- Sk/49,79 eur na sumu 200,- eur mesačne počnúc od 01.08.2008.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa o zvýšenie výživného.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov a že žiadne skutočnosti, ktoré by boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho odkazuje.

K odvolacím argumentom otca, ktorý považuje zvýšené výživné za neprimerane vysoké je potrebné uviesť, že prvostupňový súd postupoval správne, vychádzal zo zisteného aktuálneho príjmu otca, ktorý predstavuje 450,08 eur a podľa zaužívanej súdnej praxe výživné sa určuje v rozsahu 25 až 30% z príjmu povinného rodiča, pričom otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a 25% z príjmu predstavuje 112,5 eur a 30% je 135,- eur, teda súdom určená výška zvýšeného výživného zodpovedá takto určenému rozsahu. Potreby maloletého dieťaťa nepochybne vzrástli, maloletý je starší o 10 rokov, ukončil 1. stupeň základnej školy, má aj ďalšie výdavky spojené so zdravotným stavom. Otcom navrhovaná výška zvýšeného výživného 70,- eur mesačne je veľmi nízka a nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Pokiaľ prvostupňový súd v rozhodnutí uvádzal aj príjem ďalších členov žijúcich v spoločnej domácnosti s otcom, tak takýto postup súdu pri zistení skutkového stavu odvolací súd hodnotí ako správny, avšak výlučne pri zvýšení výživného súd vychádzal z príjmu otca. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, otec okrem platenia výživného sa iným spôsobom nepodieľa na zabezpečení potrieb maloletého.

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti, vo výroku o zvýšení výživného ako aj v súvisiacom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom a to postupom podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s , nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu.

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.