Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-8-2023.pdf
PDF · 76 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému A. B., nar. 28. 10. 1963, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. D., o zaplatenie 77,32 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovaný n e m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 03. 02. 2023 žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 77,32 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že je verejnoprávnou inštitúciou, zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z. z. a je aktívne vecne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, v ktorom sa domáha zaplatenia úhrady za služby poskytované verejnosti. Žalovaný je naopak z uvedeného zákona platiteľom tejto úhrady za služby verejnosti. Žalobca tvrdil, že na základe kontroly v kontrolovanom období od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2022 zistil, že žalovaný nezaplatil úhradu v zmysle citovaného zákona. Na základe uvedeného ho potom výzvou zo dňa 09. 06. 2022 vyzval na zaplatenie omeškanej úhrady. Takáto omeškaná úhrada podľa tvrdenia žalobcu predstavovala sumu 60,32 Eur, ktorá pozostávala z 13. neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období, teda od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2022. Výška takéhoto dlhu je potom súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle zákona.
2. Žalobca tvrdil, že pohľadávka voči žalovanému predstavuje spolu sumu 77,32 Eur, z čoho istina predstavuje sumu 60,32 Eur a pokuta v zmysle zákona vo výške 17,-- Eur. Zároveň predmet tvoria zaplatené poštovné sadzby vo výške 2,10 Eur.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, ktorými súd vykonal dokazovanie, a to výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 09. 06. 2022, z ktorého je zrejmé, že nedoplatok ku dňu 31. 01. 2022 mal predstavovať sumu 62,42 Eur, pričom žalovaný bol vyzvaný, aby túto uhradil do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy.
4. Žalobca ďalej predložil ako dôkaz sumár predpisov a platieb, z ktorého je zrejmé, že v roku 2020 žalovaný uhradil v mesiaci jún sumu 55,68 Eur, v roku 2021 uhradil žalovaný v mesiaci apríl sumu 55,68 Eur a v roku 2022 uhradil žalovaný v mesiaci január sumu 55,68 Eur a v mesiaci apríl sumu 55,68 Eur.
5. Žalobca ďalej predložil prehľad predpisov a platieb, z ktorých vyplýva, že celkove bola predpísaná platba vo výške 670,26 Eur a na platbách bolo zaplatené celkovo 607,84 Eur, rozdiel teda nedoplatok má predstavovať 62,42 Eur.
6. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že s uvedeným platobným rozkazom nesúhlasí, pretože povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vznikla v roku 2011 vo výške 51,04 Eur a v roku 2012 vo výške 9,28 Eur, spolu s poštovným vo výške 2,10 Eur, teda spolu 62,42 Eur. Žalovaný uviedol, že prevzal list žalobcu, na základe ktorého mu bolo oznámené, že má uvedený nedoplatok zaplatiť vo výške 62,42 Eur, pričom on sám žalobcovi oznámil, že dlžná suma je spred jedenástich rokov a vznáša námietku premlčania. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že dlžná suma je evidovaná spred jedenástich rokov, je takáto pohľadávka premlčaná.
7. Na výzvu súdu žalobcovi, aby tento presne špecifikoval, ktoré platby žalovanému započítali, na ktoré jednotlivé mesačné úhrady za služby verejnosti a teda, aby bolo zrejmé, že ktoré mesiace a roky vznikol žalovanému dlh na týchto platbách a sú predmetom konania, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 05. 2023 uviedol, že istina uplatnená v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23. 01. 2023 pozostáva z neuhradených platieb za obdobia 12-teho mesiaca roku 2020 vo výške 4,64 Eur a z neuhradených platieb za obdobie od prvého mesiaca až do dvanásteho mesiaca roku 2022, teda 12 krát 4,64 Eur, spolu 55,68 Eur.
8. Žalovaný osobne na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré poskytol v odpore proti platobnému rozkazu s tým, že dlh teda vznikol v roku 2011 vo výške 51,04 Eur a dlh za rok 2012 vypočítal podľa tabuľky z prehľadu platieb, ktorý mal byť vyčíslený vo výške 9,28 Eur a poštovné. Žalovaný uviedol, že za roky 2019, 2020, 2021, 2022 a dokonca aj za rok 2023 zaplatil v celosti tieto poplatky a zaplatil aj za rok 2018 napriek tomu, že už takýto nárok by bol taktiež premlčaný. Pokiaľ teda on sám uvedené platby za tieto roky zaplatil, nárok žalobcu neuznáva a pokiaľ by aj taký dlh existoval tak, ako ho vyčíslil v odpore, podáva námietku premlčania.
9. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ úhrady(ďalej len „platiteľ“) je a/ fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome.
10. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
11. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac.
12. Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona, úhradu možno zaplatiť jednorázovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo za kalendárny rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.
13. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania, vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že žalobca je oprávneným na vymáhanie úhrad služieb verejnosti, ktoré sú ním poskytované v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z., pričom žalovaný je platiteľom úhrady za takéto služby verejnosti, čo v konaní nijakým spôsobom nepoprel.
15. Žalobca v svojej žalobe a vo výzve súdu tvrdil, že dlh, ktorý je predmetom tohto konania pozostáva z nezaplatených platieb za mesiac december 2020 vo výške 4,64 Eur a za obdobie od januára do decembra roku 2022 vo výške 55,68 Eur, spolu teda 60,32 Eur.
16. Žalovaný naopak tvrdil, že uvedená pohľadávka, pokiaľ by existovala, vznikla v roku 2011 resp. v roku 2012, a preto táto nemôže byť uplatnená, pretože je premlčaná.
17. Súd z prehľadu platieb zistil, že za rok 2020 žalovaný zaplatil sumu 55,68 Eur v mesiaci jún, čo predstavuje celé ročné obdobie za rok 2020 teda aj za december roku 2020. Žalovaný zaplatil takúto ročnú platbu v mesiaci apríl roku 2021 taktiež za celý rok 2021 a za rok 2022 zaplatil takéto ročné sadzby dvakrát a to v mesiaci január sumu 55,68 Eur a v mesiaci apríl sumu 55,68 Eur.
18. Z uvedeného je zrejmé, že potom tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný neuhradil úhradu v mesiaci december za rok 2020 vo výške 4,64 Eur a v mesiacoch január až december roku 2022 vo výške 55,68 Eur sú nepravdivé. Pokiaľ žalobca identifikoval nedoplatok za konkrétne mesiace, teda sa za mesiac december roku 2020 a za mesiace január až december roku 2022 je irelevantný jeho právny názor o tom, ktorý odvíjal od rozhodnutia Krajského súdu v Brne zo dňa 04. 02. 1988. Vzhľadom k tomu, že žalobca teda identifikoval konkrétne mesiace v rokoch, kedy malo dôjsť k dlhu žalovaného a tento sa nezhodoval s jeho tvrdením dlhu, súd preto ani ďalej neposudzoval vznesenú námietku premlčania, keďže sa týkala iného obdobia, aké bolo predmetom tohto konania.
19. Z uvedených dôvodov súd teda konštatuje, že tvrdenie žalobcu o tom, že by platby žalovaného v období, za ktoré bola podaná žaloba neboli zaplatené, nie sú pravdivé, naopak v tomto období za tieto obdobia platby žalovaného uhradené boli, a preto súd žalobu žalobcu musel zamietnuť ako nedôvodnú.
20. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, mal právo na náhradu trov konania, ktorú však nežiadal, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.