Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-66-2013.pdf
PDF · 71.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/66/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, M., proti odporcovi E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, M., o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. februára 2013, č.k. 5P/138/2012-38, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120 Eur mesačne s účinnosťou od 12.05.2012, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.05.2012 do 28.02.2013 vo výške 190 Eur odporcu zaviazal zaplatiť do 90-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám navrhovateľky. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že navrhovateľka má náklady spojené so štúdiom na vysokej škole a výživou je odkázaná na svojich rodičov. Matka navrhovateľky dosahuje príjem vo výške priemerne 577,75 Eur mesačne a len za nájomný byt, v ktorom býva spolu s navrhovateľkou a jej sestrou platí 244 Eur mesačne. Odporca pracuje ako živnostník, pričom svoj predchádzajúci pracovný pomer ukončil dohodou, vlastní tiež financie z predaja domu z bezpodielového spoluvlastníctva a je predpoklad, že sa môže opäť zamestnať, čím si svoj príjem zvýši. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval za primerané výživné vo výške 120 Eur mesačne.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke na sumu 100 Eur mesačne. Uviedol, že v jeho reálnych možnostiach je prispievať na výživné na navrhovateľku len sumou 100 Eur mesačne, nakoľko Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo dňa 26.07.2012 sp. zn. 3P/71/2012 určil výživné na ďalšiu dcéru R. až vo výške 150 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že jeho príjem vo významnej miere poklesol, je nútený podať návrh na zníženie výživného k dcére R. na 100 Eur mesačne. Za žiadnych okolností nemá možnosť z jeho celkového príjmu 540 Eur prispievať na obe dcéry spolu vo výške 270 Eur a je ochotný prispievať na každú z oboch dcér sumou po 100 Eur mesačne.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že si nemyslí, že by súd nedostatočne zhodnotil otcove príjmy a určil mu výšku
výživného neprimerane vysokú. Poukázala na to, že odporca v roku 2012 získal nemalý príjem z predaja rodinného domu. Nakoľko ukončil pracovný pomer v hoteli H. v H. a ďalej vykonáva svoju živnosť, je predpoklad, že sa jeho príjem opäť zvýši zo živnosti alebo novým pracovným pomerom. Odporcova vyživovacia povinnosť voči nej by mala byť pre neho základná a primárna.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia je vymedzený rozsah vyživovacej povinnosti rodičov tak, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pre správne rozhodnutie v súvislosti s určením výživného je preto vždy nevyhnutné ustáliť odôvodnené potreby osoby oprávnenej, ktorou v danom prípade je navrhovateľka. Vzhľadom na to, že navrhovateľka sa pripravuje na svoje budúce štúdium na vysokej škole, je nepochybné, že je výživou odkázaná na svojich rodičov. Taktiež je všeobecne známe, že náklady dospelého študenta sú značné a aj v danom prípade zrejme prevyšujúce čiastku 120 Eur, ktoré súd prvého stupňa priznal navrhovateľke titulom výživného.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd musí prihliadať na schopnosti a možnosti toho, kto má výživné platiť, a to aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. ak na seba berie neprimerané majetkové riziká.
Okresný súd rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke určil na základe uvedených zákonných kritérií.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca v čase začatia konania bol zamestnaný a pracovný pomer skončil v priebehu konania dňa 27.9.2012 dohodou o skončení pracovného pomeru, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by tak urobil z dôležitého dôvodu. Súd prvého stupňa preto správne na skutočnosť, že odporca ukončil pracovný pomer neprihliadol a po zistení, že odporca je živnostník a dosahuje príjem aj zo živnosti a okrem toho vlastní financie z predaja domu z BSM, správne uzavrel, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu výživné vo výške 120 Eur mesačne na navrhovateľku platiť.
Vychádzajúc z uvedeného, s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky, bolo vydané v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Stanovené výživné vo výške 120 Eur mesačne podľa názoru odvolacieho súdu je primerané.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 120 Eur mesačne s účinnosťou od 12.05.2012, ako aj v nadväzujúcom výroku ktorým bolo vyčíslené zameškané výživné za obdobie od 12.05.2012 do 28.12.2013, ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .