Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-456-2012.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/456/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O. N., J. nám. XXXX/ X, o zaplatenie 715,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.7.2012 č.k. 9C/45/2012-35, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 464,58 Eur s 0,024% úrokom z omeškania denne zo sumy 464,58 Eur (bez určenia za aký čas) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku potom súd návrh zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil citáciou ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch § 1, § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 a 4. Následne uviedol iba, že má jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.7.2008, pričom v zmluve nie sú dohodnuté poplatky a sankcie. K úverovej zmluve sú pripojené obchodné podmienky navrhovateľa, ktoré sú vopred pripravené, vyhotovené v nečitateľnej a nezrozumiteľnej forme a nie sú podpísané účastníkmi konania. Vo zvyšku súd návrh zamietol a zaviazal odporkyňu iba na vrátenie istiny vo výške 464,58 Eur spolu so správnym úrokom z omeškania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ mal úspech len čiastočný a preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie podľa žaloby navrhovateľa. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. So závermi prvostupňového súdu odvolateľ nesúhlasí, pretože v návrhu na vydanie platobného rozkazu si uplatňoval pohľadávku, ktorá vznikla v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 5903188668 (a prvostupňový súd uvádza, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva č. 3807024031). Predmetná úverová zmluva je zároveň zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 1.000,- Eur na základe ktorej aj bol odporcovi v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami poskytnutý revolvingový úver prostredníctvom úverovej karty. Na základe jednej úverovej zmluvy bolo teda dojednaných viacero úverov. Zmluva o revolvingovom úvere pritom nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až na uskutočnenie aktivácie karty. Odporcovi tak v okamihu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevznikla žiadna povinnosť, až okamihom účinnosti zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Podľa odvolateľa všetky dojednania tak v zmluve, ako aj v úverových zmluvných podmienkach sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a majú rovnakú právnu moc a váhu, ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. V danom prípade bola
zachovaná písomná forma právneho úkonu i celistvosť listiny. S poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 2317/2006 zdôraznil, že súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. V ďalšom odvolateľ poukázal na úverové zmluvné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dotknutej zmluvy v Hlave 8 § 1 a § 2 a v Hlave 9 § 4, v Hlave 13 § 10 a § 17, z ktorých zdôraznil, že odporcovi bola doručená metodická príručka, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien s tým, že klient je povinný platiť poplatky, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy a ktorý je obsiahnutý v metodickej príručke, pričom klient aktiváciou úverovej karty potvrdil, že obdržal a oboznámil sa s metodickou príručkou. Odporca mal pritom evidentný záujem na tom, aby sa platná revolvingová zmluva stala aj účinnou, pretože vykonal aj prejav vôle smerujúci k aktivácii karty a úver začal čerpať. Keďže tento úver nesplácal, navrhovateľ potom podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým si uplatňoval nárok na zaplatenie dlžnej sumy z titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. 5903188668, teda úplne iný právny nárok a z iného právneho titulu, než ako o tom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom.
Odporca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je ochotný sumu 715,87 Eur splatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur, nakoľko poberá invalidný dôchodok a vyššia suma splátok by bola pre neho neúnosná.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť a navrhovateľovi časť čerpaného úveru nevrátila, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi účastníkmi sporné.
Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ si žalovanú pohľadávku uplatňuje z titulu zmluvy o revolvingovom úvere označenej číslom 5903188668 s tým, že odporca čerpal úver prostredníctvom úverovej karty. Z písomne uzavretej zmluve medzi účastníkmi zo dňa 3.7.2008 teda vyplýva, že bola uzavretá tak úverová zmluva, ako i zmluva o poskytnutí revolvingového úveru. Prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku pritom poukazuje na obsah úverovej zmluvy č. 3807024031, ktorá je ale odlišnou od zmluvy o revolvingovom úvere na základe ktorej si navrhovateľ žalovanú pohľadávku uplatňuje.
V úverových zmluvných podmienkach v Hlave 5 § 1 sa uvádza, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Za uzatvorenie úverovej zmluvy klient uhradil v hotovosti ku dňu podpísania tejto zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške stanovenej v úverovej zmluve.
Podľa Hlavy 7 § 6 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b), c) § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splatený v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť. Podľa Hlavy 7 § 3 klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) klient poskytol spoločnosti nepravdivé údaje pre vyplnenie návrhu ÚZ, c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ, z týchto ÚP alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ.
Podľa Hlavy 8 pojednávajúcej o zmluve o revolvingovom úvere I., v § 2 účastníci dohodli, že úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť svoje povinnosti. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien. § 3 tohto ustanovenia zakotvuje, že zmluva o revolvingovom úvere I. sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii. V § 4 zmluvné strany dohodli, že pri aktivácii úverovej karty je klient oprávnený rozhodnúť o zvýšení úverového rámca revolvingového úveru I., pretože klient už pri podpise prejavil záujem o zvýšenie úverového rámca, a to až na čiastku stanovenú klientom v telefonickom rozhovore so spoločnosťou, pri ktorom dochádza k aktivácii úverovej karty. V § 10 tejto hlavy je zakotvené, že označené predchádzajúce ustanovenia úverových zmluvných podmienok sú záväzné aj pre obsah ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere I.
Podľa Hlavy 9 - Čerpanie a splácanie revolvingového úveru § 5 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu. Výška pravidelnej mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 4% z výšky z dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru I. platného ku dňu splatnosti danej splátky. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy a ktorý je obsiahnutý v metodickej príručke. Podľa § 6 spoločnosť je oprávnená jednostranne meniť sadzobník poplatkov s tým, že zmenu je povinná klientovi oznámiť minimálne 30 dní vopred. Súhlas so zmenou sadzobníka poplatkov klient vyjadrí uskutočnením transakcie v období po účinnosti zmeny. V prípade nesúhlasu so zmenou je klient je oprávnený zmluvu o revolvingovom úvere I. okamžite vypovedať. V zmysle § 8 klient je povinný platiť úroky z poskytnutého revolvingového úroku I. vo výške mesačnej úrokovej miery aktuálne platnej v okamihu splatnosti revolvingového úveru I., v ktorej je obsiahnutá platby úroku. Mesačná úroková miera je stanovená ako súčet základnej úrokovej miery a odchýlky vo výške 0,0%, pričom klient a spoločnosť sa dohodli, že spoločnosť je jednostranne opakovane oprávnená výšku odchýlky zmeniť a zmenenú výšku je povinná klientovi písomne oznámiť.
V závere v Hlave 14 § 23 klient podpisom na úverovej zmluve potvrdil, že prevzal jeden z originálov úverovej zmluvy vrátane úverových podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
Z vyššie citovaných ustanovení zmluvy a úverových zmluvných podmienok vyplýva, že za neoddeliteľnú súčasť zmluvy boli jednoznačne prehlásené iba úverové zmluvné podmienky, ktoré zároveň odporkyňa pri podpísaní zmluvy i prevzala. Za neoddeliteľnú súčasť úverových zmluvných podmienok bol prehlásený aj Sadzobník poplatkov, ktorý sa nachádza v metodickej príručke, ktorá nebola doručená odporkyni pri podpise zmluvy, ale ktorú navrhovateľ odporkyni zaslal spolu s úverovou kartou.
S poukazom na citovaný obsah úverových zmluvných podmienok, z minimalistického odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, či sa prvostupňový súd vyššie popísaným obsahom zmluvných dojednaní medzi účastníkmi zaoberal a ani ako ich následne vyhodnotil. Prvostupňový súd iba stroho bez bližšieho zdôvodnenia skonštatoval, že „v zmluve nie sú dohodnuté poplatky a sankcie. K úverovej zmluve sú pripojené obchodné podmienky navrhovateľa, ktoré sú predom pripravené, vyhotovené, nečitateľné a v nezrozumiteľnej forme a nie sú podpísané účastníkmi konania“. Tento svoj záver ale žiadnou bližšou argumentáciou súd nepodložil a preto z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé na základe akých myšlienkových úvah k predmetnému záveru dospel. Zamietnutie žaloby potom prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vôbec ničím bližšie nevyargumentoval. Pri
priznanom úroku z omeškania vo výroku neuviedol obdobie za ktoré náleží a ani neodôvodnil jeho počiatok a koniec. Súd naviac vychádza zo zmluvy iného označenia ako uvádza navrhovateľ.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
Posúdiac odôvodnenie preskúmavaného rozsudku podľa vyššie cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. po zohľadnení jeho vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia prvostupňového súdu s poukazom na vyššie uvedené nie je možné zistiť na základe akých skutočností, úvah a myšlienkových postupov dospel súd k záveru, že žalobu je dôvodné okrem istiny s úrokom z omeškania zamietnuť. V hodnotení skutkových zistení prvostupňového súdu tak absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyplývajú zo spisu a vyšli v konaní najavo, avšak súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, keďže odôvodnením prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť naplnenie zákonných podmienok pre priznanie navrhovateľovi žalobou v zrušenej časti uplatnenej pohľadávky i s príslušenstvom.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.