Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-433-2012.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/2123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: S. E., L.. XX.X.XXXX, M. X, Moldava nad Bodvou, v konaní o zaplatenie 46,68 eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 46,68 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 19.11.2009 až do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 16,50 eura titulom súdneho poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Náhrada trov právneho zastúpenia sa žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenie sumy 46,68 eura titulom dlžoby na cene služieb, poskytnutých jej právnym predchodcom žalobcu, spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur), a že o veci možno rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 6.8.2013.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za čo sa žalovaná zaviazala nielen odberať služby, ale aj riadne a včas platiť vyúčtovanú cenu služieb. Právny predchodca vyúčtoval žalovanej služby fa č. 5708425944, splatnou 19.11.2009 na sumu 46,68 eura. Okrem tejto sumy sa zároveň žalobca domáhal úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne od 19.11.009.
Právny predchodca žalobcu uvedené pohľadávky previedol na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.
Žalovanej bola žaloba, procesné poučenia ako aj priložené dôkazy doručené do vlastných rúk dňa 18.3.2013. A tvrdenia žalobcu nepoprela, k veci sa nijako nevyjadrila.
Na základe listinných podkladov súd právne uzatvára:
Súd vyhodnotil dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:
Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
3) Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 Zákona ods. 1) cit. zákona: Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
V súlade s cit. ustanoveniami zákona a skutočnosti, že žalovaná cenu služieb v sume 54,10 eura nezaplatila, preto súd žalobu uznal za dôvodnú a priznal ju žalobcovi spolu s úrokom z omeškania:
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ účinného do 31.12.2009: ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná sadzba ECB bola 1%, preto súd priznal úrok z omeškania v zmysel žaloby.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla faktúr a dlžné sumy a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
V predmetnej veci je predmetom konania suma 46,68 eura a výška trov tvorí sumu 74,65 eura(16,50 eura súdny poplatok + 58,15 trovy právneho zastúpenia) čo je viac než žalovaná pohľadávka. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal iba náhradu súdneho poplatku.
Paralelne ako dôvod nepriznania trov právneho zastúpenia ako neúčelných a nie nevyhnutných a oprávnene vynaložených trov uvádza, že:
- žalobcom je spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložky č. 6971/B je zapísané, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je spoločnosť BL Consulting s.r.o. (od 16.112012). Konateľmi žalobcu sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka
- právnym zástupcom žalobcu je spoločnosť SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862711, ktorej spoločníkmi a konateľmi sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka, pričom osoby konateľov vo vyššie uvedených spoločnostiach sú tie isté, teda totožné osoby.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti
s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému
tvrdenému nároku.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle
článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy nevyhnutné v rámci trov právnej pomoci. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) 1/ na právnu pomoc a 2/nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Ak teda advokát (právny zástupca) vykonáva úkony v mene a v prospech inej, ale vlastnej spoločnosti za účelom dosiahnutia pozitívneho výsledku (ako je to aj v prejednávanej veci), priznanie náhrady za vykonané úkony by priečili princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti a podľa názoru aj dobrým mravom a preto, aj keď bol žalobca plne úspešný, súd mu tieto trovy právneho zastúpenia z vyššie popísaných dôvodov a úvah nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 4 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.