Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5P-53-2013.pdf
PDF · 66.91 KB
Case nature
Subarea
5P/53/2013
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti o mal. X. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O.. D. XXX/X, N., t.č. C., T., dieťa rodičov: matky K. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O.. D. XXX/X, N., t.č. C., T. a otca W. D., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, N., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať v predmetnej veci a konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným dňa 12.6.2013 domáhala zvýšenia výživného na maloletú X.. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola výška vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. upravená rozhodnutím z roku 2006, a to na sumu 1 000 Sk (33,19 eur). Ďalej vo svojom návrhu uviedla, že od roku 2003 žije s maloletou X. v T., v meste C.. Maloletá momentálne študuje na umeleckom gymnáziu, matka maloletej pracuje ako opatrovateľka a má priateľa talianskej národnosti.
Dňa 21.6.2013 otec maloletej X. oznámil tunajšiemu súdu, že v súčasnej dobe (asi od roku 2012) žije a pracuje v N. spolu s priateľkou, s ktorou mieni uzavrieť manželstvo.
Súd po podaní návrhu skúmal podmienky konania a zistil, že právomoc súdu v danej veci je potrebné odvodzovať od ustanovenia článku 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 Ú.v. EÚ z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Toto nariadenie sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch s výnimkou Dánska, je záväzné a priamo vykonateľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a má prednosť pred ich vnútroštátnymi právnymi normami.
Podľa článku 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Obvyklý pobyt je štandardný pojem používaný v medzinárodných právnych normách. Vo vyššie uvedenom nariadení tento pojem nie je definovaný, preto pri posúdení otázky obvyklého pobytu je potrebné vziať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie nemožno spájať pojem obvyklý pobyt s pojmom trvalý pobyt a ani pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je typickým objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. V tomto smere je významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje väčšiu časť roka, kde pracuje, študuje a pod.. Pri posúdení obvyklého pobytu dieťaťa je potrebné naviac vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa i skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie atď..
V zmysle § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
S poukazom na vyššie uvedené nariadenie rady je súd toho názoru, že Okresný súd Prievidza nemá právomoc rozhodovať o vyživovacej povinnosti k maloletej X., nakoľko maloletá i jej matka žijú od roku 2003 v T., kde maloletá študuje a matka maloletej pracuje. Otec maloletej žije a pracuje od roku 2012 v Českej republike spolu s priateľkou. Preto je potrebné ustáliť, že obvyklý pobyt všetkých účastníkov konania je mimo územia Slovenskej republiky (matka s maloletou majú obvyklý pobyt v Taliansku a otec má obvyklý pobyt v Českej republike), a teda právomoc vo veci vyživovacej povinnosti k maloletej má podľa článku 3 nariadenia písm. a) príslušný súd v Českej republike, resp. podľa článku 3 nariadenia písm. b) príslušný súd v Taliansku.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zistil, že na konanie o vyživovacej povinnosti k maloletej X. slovenské súdy nemajú právomoc, preto súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v tejto veci a konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Prievidzi na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.