Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/65/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta 8 - 10, Bratislava, proti odporcovi: I. posledne trvale T., t.č. neznámeho pobytu, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým dňa 1.6.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.3.2012 medzi odporcom a kupujúcou W., ktorou odporca previedol na kupujúcu nehnuteľnosť v podiele 1/3-na, zapísaná na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Z., a to byt č. 16 na 8. poschodí vo vchode XX na T. postavený na parc.č. XXXX/XX. so súp.č. XXXX, je voči navrhovateľovi neúčinná, a navrhovateľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu. Uviedol že navrhovateľ (pobočka Trnava) predpísal odporcovi dňa 25.2.2010 Rozhodnutím č. 700-0410181510-GC04/10 (podľa , a , ods. 1, písm. a), ôsmy bod o sociálnom poistení) poistné na sociálne poistenie za obdobie august až december 2009 vo výške 855,00 €; dňa 30.5.2011 predpísal odporcovi Rozhodnutím č. 700-0411118311-GC04/11 (podľa , ods. 1, písm. a), deviaty bod a ) za obdobie september až december 2010 penále v sume 99,92 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity - vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly. Vzhľadom k tomu, že odporca si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí navrhovateľ (pobočka Trnava) vystavil dňa 23.9.2011 a 6.2.2012 návrhy na vykonanie exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora. Exekučné konanie o vymoženie pohľadávky vo výške 99,92 € začalo dňa 19.10.2011, o vymoženie pohľadávky vo výške 855,00 € začalo dňa 17.2.2012. Súdny exekútor listom zo dňa 9.5.2012 oznámil že povinný predal svoju nehnuteľnosť napriek tomu, že mal zákaz nakladať s majetkom - jedná sa o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Z., a to o byt č. 16 na 8. poschodí, vo vchode XX na T.l., postavený na parc.č. XXXX/XX. so súp.č. XXXX, ktorá nehnuteľnosť bola vo vlastníctve odporcu v podiele 1/3-na. Dlžník - odporca uvedeným právnym úkonom (kúpnou zmluvou), urobeným v prospech W., úmyselne ukrátil navrhovateľa ako jeho veriteľa, nakoľko navrhovateľ nemohol vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku.

K návrhu priložil navrhovateľ návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 23.9.2011 a zo dňa 6.2.2012, oznámenie súdneho exekútora o exekúciách zo dňa 9.5.2012, Rozhodnutie č. 700-0411118311-GC04/11 zo dňa 30.5.2011 s prílohou, Rozhodnutie č. 700-0410181510-GC04/10 zo dňa 25.2.2010 s prílohou, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. Z.

Keďže skutočný pobyt odporcu sa súdu vykonanými šetreniami nepodarilo zistiť, resp. na príslušnými orgánmi oznámených adresách sa nezdržiava, súdu nie je známa iná adresa na ktorej by preberal súdne zásielky a nebolo možné mu ustanoviť žiadneho opatrovníka ktorý by ho zastupoval, Uznesením č. -62 zo dňa 6.5.2013 súd rozhodol, že písomnosti určené odporcovi sa mu budú doručovať uložením v súdnom spise.

Navrhovateľ sa na pojednávanie konané dňa 5.8.2013 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu čerpania dovolenky, o odročenie pojednávania nepožiadal.

Súd v zmysle ustanovenia , ods. 2 , keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.

Odporca sa na pojednávanie konané dňa 5.8.2013 nedostavil, pričom predvolanie pre neho sa považuje za doručené mu (v súlade s , ods. 4, posledná veta ) dňom 1.7.2013 (t.j. sedem dní od jeho vyhotovenia). Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.

Súd v zmysle ustanovenia , ods. 2 , keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Odporca je dlžníkom navrhovateľa, keď na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-0411118311-GC04/11 zo dňa 30.5.2011 mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 99,92 €, a na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-0410181510-GC04/10 zo dňa 25.2.2010 mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 855,00 €; dlh odporcu bol predmetom exekúcie vykonávanej exekútorom JUDr. P. pod sp.zn. EX 2227/2011 a 571/2012.

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.3.2012 medzi odporcom a kupujúcou W., odporca previedol na kupujúcu nehnuteľnosť v podiele 1/3-na (zapísaná na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Z., a to byt č. 16 na 8. poschodí vo vchode XX na T.i, postavený na parc.č. 8399/56 so súp.č. 6012).

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Podľa , ods. 1, ods. 2 a ods. 3 právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa , ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa R 86/2003: Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

Podľa Ro NS ČR z 3.10.2007 sp.zn. : V konaní o odporovateľnosti právneho úkonu je účastníkom konania na strane žalovaného osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený, a nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku.

Podľa R 110/1998: Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa uňho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom. Veriteľ sa z tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník (ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech) previedol vec na tretie osoby.

Inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku, za účelom aby sa z neho nemohol uspokojiť veriteľ - za odporovateľné právne úkony sa teda považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, teda keď dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné.

Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku (exekučný titul), a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čím sa ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

Odporovať možno právnemu úkonu dlžníka urobenému v rozhodnej dobe s úmyslom ukrátiť veriteľa, pokiaľ tento úmysel musel byť druhej strane známy - ten kto právnemu úkonu odporuje musí preukázať (na ňom je dôkazné bremeno) úmysel dlžníka, a tiež že druhá strana o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela, resp. o ňom nevedela len v dôsledku svojej nedbanlivosti.

Pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z predmetného úkonu mala prospech - teda osoba v prospech ktorej sa právny úkon urobil; žaloba o určenie že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený (táto osoba nie je síce výslovne pomenovaná, avšak výkladom možno zistiť o koho ide). Uvedené logicky vyplýva aj z toho, že následkom úspešného odporovania právnemu úkonu je právna neúčinnosť tohto úkonu, a možnosť veriteľa požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, pričom dlžník má právo na náhradu voči tomu, kto mal z úkonu prospech - zmyslom odporovacej žaloby zo strany veriteľa je teda dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené že právny úkon dlžníka (ktorým ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky) je voči dlžníkovi neúčinný; rozhodnutie súdu ktorým by bolo odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje základ na to, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia alebo vykonania výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku - nie už však voči dlžníkovi, ale voči osobe s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

V konaní odporcom je ten, koho navrhovateľ v návrhu za odporcu označil (je nezaujímavé, či takémuto odporcovi svedčí vecná legitimácia), teda účastníctvo je pojmom procesným, nie hmotnoprávnym. Vecná legitimácia je ustanovením hmotnoprávnym, teda nie je spojená s pojmom účastníctva - v prípade že súd dospeje k záveru že účastník konania touto osobou nie je, pôjde potom o nedostatok legitimácie, ktorá je hmotnoprávnym aspektom, a bude mať za následok zamietnutie žaloby z tohto hmotnoprávneho dôvodu (nedostatok vecnej legitimácie nie je dôvodom pre zastavenie konania).

Po vykonanom dokazovaní, prejednaní a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Dôvodom zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že odporca v konaní nebol vecne pasívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.3.2012 medzi odporcom (dlžníkom navrhovateľa) a kupujúcou W. (ktorou odporca previedol na kupujúcu nehnuteľnosť v podiele 1/3-na na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Z. a to byt č. XX na 8. poschodí vo vchode XX na T. ulici, postavený na parc.č. XXXX/XX so súp.č. XXXX) je voči navrhovateľovi neúčinná. Pasívna legitimácia v spore totiž nesvedčí odporcovi (ktorý právny úkon vykonal v pozícii prevádzajúceho), ale osobe ktorá z tohto právneho úkonu mala prospech, t.j. nadobúdateľke W. - táto osoba mala byť v konaní žalovanou, iba voči nej mohol byť návrh (teoreticky, po splnení ostatných náležitostí potrebných na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu) úspešný. Uvedený názor súdu vyplýva aj z toho, že následkom úspešného odporovania právnemu úkonu je právna neúčinnosť tohto úkonu, a možnosť veriteľa požadovať uspokojenie svojej pohľadávky / náhrady voči tomu, kto mal z úkonu prospech - logicky potom účastníkom konania nie je už samotný dlžník, ale osoba ktorá nadobudla od neho nejaké plnenie, nakoľko rozhodnutie súdu ktorým by bolo odporovacej žalobe vyhovené predstavuje základ na to, že sa veriteľ môže domáhať nariadenia alebo vykonania výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku - nie už však voči dlžníkovi, ale voči osobe s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

Z uvedeného dôvodu (nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu) preto súd návrh musel zamietnuť, pričom ani neskúmal ďalšie podmienky odporovateľnosti v zmysle a nasl. , nakoľko by to bolo neefektívne a nehospodárne (keď k zamietnutiu návrhu by prišlo aj tak z uvedeného dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu!).

Vzhľadom k tomu, že odporcovi plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadal (, ods. 1 ), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (, ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).