Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/16/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, T., právne zastúpená: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o, so sídlom v Žiline, Makovického 15, proti odporkyni: W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. 54/1, H., právne zastúpená: JUDr. Valériou Cechovou, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 3, C-402, Prievidza, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnostiam - parcela B. XX/X vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a rodinný dom č. súp. XX vedené na LV XXX v katastrálnom území M..

Súd u r č u j e, že navrhovateľka je výlučnou vlastníckou novovzniknutých parciel CKN č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcely CKN č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 v kat. území M. podľa GP XX/XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku a súčasťou tohto rozsudku znalca O.. D. T. z 27.09.2011.

Súd n a r i a ď u j e navrhovateľke na vlastné náklady v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku obnoviť dodávku vody do rodinného domu zatiaľ bez súpisného čísla, postaveného na novovytvorenej parcele CKN č. XX/XX v kat. úz. M..

Súd u r č u j e, že navrhovateľka a odporkyňa sú spoluvlastníčkami novovzniknutej nehnuteľnosti - rodinného domu č. súp. XX, postaveného na parcele CKN č. XX/XX v kat. území M. podľa GP č. XX/ XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku znalca a súčasťou tohto rozsudku Ing. D. T. z 27.09.2011 každá v 1-ci.

Súd u r č u j e, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou novovzniknutých parciel CKN č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcely CKN č. XX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a novovzniknutej nehnuteľnosti - rodinného domu bez súpisného čísla v kat. území M. podľa GP č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku a súčasťou tohto rozsudku znalca O.. D. T. z 27.09.2011.

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno - právo vstupu za účelom užívania, údržby a prípadných opráv septiku a vodovodnej prípojky, umiestnených na parcele CKN č. XX/X na ťarchu vlastníka pozemkov parc. č. CKN č. XX/XX a CKN č. XX/X v prospech vlastníka rodinného domu nezapísaného v KN, postaveného na zameranej parc. č. XX/X a pozemkov - parc. č. CKN č. XX/XX a CKN č. XX/XX v k. ú. M. podľa GP č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku a súčasťou tohto rozsudku znalca O.. D. T. z 27.09.2011.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke polovicu trov za podaný návrh v sume 201 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka a odporkyňa s ú p o v i n n é uhradiť SR na účet OS Žilina vedený v Štátnej pokladnici Bratislava trovy znaleckého dokazovania každá vo výške po 261 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O zvyšných trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žiadala, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že ona sa stane výlučnou vlastníčkou časti domu so súp. č. 20 vyznačenej zelenou farbou, postaveného na parcele XX/X kat. úz. M., vyznačenej v GP zo dňa 11.9.1989 vyhotoveným Geodéziou š.p. Žilina, prevádzka 213. Odporkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou časti domu so súp. č. XX vyznačenej žltou farbou, postaveného na parcele XX/X kat. úz. M., tiež v zmysle pripojeného GP. Ďalej sa domáhala, aby sa stala výlučnou vlastníčkou časti pozemku s parcelným číslom XX/X, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXXmX v tom istom kat. úz. v zmysle GP zo dňa 11.9.1989, ktorý je vyznačený zelenou farbou. Odporkyňa by sa stala vlastníčkou časti pozemku toho istého, tiež vo výmere XXXmX, vyznačenej v GP žltou farbou. Existujúca odpadová šachta a vodovodná prípojka by sa stali jej výlučným vlastníctvom. Ďalej žiadala, aby odporkyňa bola povinná vybudovať si k časti domu, ktorej sa stane výlučnou vlastníčkou, odpadovú šachtu a vodovodnú prípojku na svoje náklady. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľky s časti súhlasila. Žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, pretože pokým v minulosti boli vzťahy veľmi korektné, dobré a priateľské, za súčasného stavu jej navrhovateľka robí sústavne napriek, odstavila ju aj od vody, znemožňuje jej prístup na časti pozemkov, ktoré sú v spoluvlastníctve. Žiadala však, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo tak, že navrhovateľka sa stane výlučnou vlastníčkou novovzniknutých parciel XX/X vo výmere XXmX, parcely XX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXmX kat. úz. M. s tým, že ona sa stane výlučnou vlastníčkou parciel XX/XX zastavané plochy vo výmere XXmX a parcely XX/XX zastavané plochy vo výmere XXmX. Zároveň navrhovala, podala protinávrh, aby navrhovateľka na vlastné náklady bola povinná obnoviť dodávku vody do jej časti rodinného domu zatiaľ bez súp. č. a žiadala, aby bolo zriadené vecné bremeno - umožniť jej právo vstupu k vodovodnej prípojke a k septiku. Zároveň sa domáhala, aby súd rozhodol, že naďalej navrhovateľka a odporkyňa sa stanú spoluvlastníčkami novovzniknutej nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XX,postaveného na parcele XX/XX v zmysle znaleckého posudku znalca O.. D. T. zo dňa 27.9.2011 každá v 1-ci.

Súd v tejto veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul znalca Ing. D. T., ktorý vypracoval v tejto veci , vypočul svedka O.. R. U., oboznámil sa s rozhodnutím ŠN v Žiline D/1407/77, s GP, najmä s GP Geodézia š.p. Žilina, so skúškou vodotesnosti nádrže - septiku, s čestným prehlásením D. U., E. P., pripojenou fotodokumentáciou, vyjadrením Severoslovenských vodární a kanalizácií, kúpno-predajnou zmluvou, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, postupom žiadateľa pri požiadavke na zriadenie pripojenia na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu SEVAK Žilina, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Navrhovateľka a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných, ako je to už vyššie uvedené na LV č. XXX . vedenom Správou katastra Žilina, pre kat. úz. M., Z. M., a to domu so súp. č. XX, postavenom na parcele č. XX/X a pozemku parc. č. XX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX s veľkosťou spoluvlastníckych podielov v 1-ci. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudla navrhovateľka na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 11/90, Nz 12/90 vyhotovenej notárkou JUDr. Annou Švachovou.

Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach odporkyňa nadobudla na základe dedičského konania po svojom manželovi O.. J. G.. Nehnuteľnosti navrhovateľka s odporkyňou užívali do vzniku sporov nasledovne:

- starú časť domu vyznačenú na priloženom GP zo dňa 11.9.1989 vyhotovenom Geodéziou š.p. Žilina, prevádzka 213, modrou farbou užívala navrhovateľka,

- novú časť s jednou miestnosťou starého domu vyznačenú na GP červenou farbou užívala odporkyňa,

- spoločne navrhovateľka s odporkyňou užívali kúpeľňu a chodbičku vedúcu ku kúpeľni, nachádzajúcej sa v novej časti domu,

- pozemok mali navrhovateľka s odporkyňou rozdelený na dve časti nízkym plotom,

- navrhovateľka s odporkyňou spoločne užívajú odpadovú šachtu a vodovodnú prípojku nachádzajúce sa na časti pozemku užívanej navrhovateľkou.

Podľa zhodného, súhlasného vyjadrenia účastníčok konania, pri užívaní spoločných nehnuteľností medzi navrhovateľkou a odporkyňou dochádza pravidelne k nezhodám, týkajúcich sa nakladania so spoločnou vecou, jej opráv, úhrady nákladov týkajúcich sa opráv a údržby spoločnej veci a pri rozhodovaní a hospodárení so spoločnou vecou sa nevedia dohodnúť. Tieto konflikty prebiehajú prakticky od roku 2006. Konflikty vyústili až do takej situácie, že navrhovateľka odstavila odporkyňu od zdroja vody a táto nemôže užívať WC, kúpeľňu, nemá sa kde umyť.

Súd sa snažil primäť účastníčky konania k zmierlivému riešeniu tohto sporu. Navrhovateľka však zotrvala na svojich návrhoch, kategoricky bola proti tomu, aby po vyporiadaní spoluvlastníctva mali spoločný septik a spoločnú vodovodnú prípojku. Odporkyni by, po takomto vyporiadaní, ostala kúpeľňa, to znamená, že by si mala vybudovať vlastnú prípojku vody a ona, ako navrhovateľka, by si musela vybudovať nové sociálne zariadenie. Odporkyňa na pojednávaní dokazovala, že to bola navrhovateľka, ktorá ju bezdôvodne odpojila od zdroja pitnej vody. Pôvodne platili spoločne za vodu paušál, vzhľadom však na postoj navrhovateľky SEVAK namontovali na prípojku vodomer a teraz navrhovateľka sama znáša náklady spojené s vodou. Tak isto, čo sa týka septiku, v minulosti mali takú dohodu, že jeden rok bol septik vyvezený navrhovateľkou a druhý rok to zasa robila odporkyňa.

Súd, vzhľadom na nezmieriteľný postoj účastníkov, vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Ing. D. T. t.j. znalec z odboru geodézia a kartografia vo svojom znaleckom posudku ďalej len / po zistení návrhov a požiadaviek účastníkov konštatoval, že pri návrhu delenia samotnej stavby došlo k zhodne názorov, že stavbu je možné deliť iba vertikálnym smerom a to stredom nosného muriva tak, aby mohli existovať dve samostatné stavby. Odporkyňa spočiatku trvala na priznaní vlastníctva k jednej izbe v starom dome, ktorú užíva, avšak akceptovala argumenty, že z technického hľadiska nie je možné túto miestnosť pričleniť k jej prístavbe. Z tohto dôvodu pri delení stavby došlo k dohode a tento návrh deľby bol spracovaný, úradne overený v geometrickom pláne . Navrhovateľke by pripadla stavba na novovytvorenej parcele 48/21 s pôvodným súpisným číslom 20, odporkyni by pripadala stavba na novovytvorenej parcele XX/XX bez súpisného čísla s tým, že po právoplatnosti rozsudku by požiadala odporkyňa o vydanie nového súpisného čísla. Znalec ďalej vo svojom uviedol, že pri deľbe pozemku došlo tiež k dohode s tým, že plocha XXXmX sa rozdelí presne na polovicu a každá z účastníčok bude mať samostatnú nehnuteľnosť o výmere XXXmX zodpovedajúcej veľkosti ideálneho podielu. Aj samotný znalec vo svojom , ale aj na pojednávaní konštatoval, že na mieste samom účastníčky akceptovali takéto rozdelenie stavby a pozemku bez vzájomnej finančnej kompenzácie. Nezhoda pretrvala pri riešení využitia vodovodnej prípojky a septika. Na mieste samom zistil, že odporkyňa má z vodomernej šachty na budúcom pozemku vybudovanú odbočku do svojej prístavby. V rodinnom dome má ďalšiu vodomernú šachtu, kde ja inštalovaný vodomer. Nejde o podružné meranie, ale odporkyňa je pripojená cez túto odbočku na vlastný odber. Z tohto dôvodu nevidel dôvod upravovať vlastnícke právo k vodovodnej prípojke. Ako sám uviedol, tak problémom bol septik, ktorý je postavený na dvore novovytvorenej parcely CKN XX/X, ktorá by mala byť vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. V období, keď spracovával , tak boli obidve stavby napojené na spoločnú žumpu. Súčasný stav využívania tejto žumpy je z hľadiska nákladov najracionálnejšie riešenie, pretože obidva objekty sa využívajú iba občas, ako rekreačné zariadenia, kde je pomerne malé stočné. Vybudovanie novej žumpy je dosť nákladná záležitosť.

Aj na pojednávaní zotrval na svojich záveroch, ktoré uviedol v písomnom vyhotovení . Zopakoval, čo sa týka vodovodnej prípojky, že je zbytočné robiť ďalšiu prípojku, pretože už v súčasnosti je odporkyňa podružne zapojená na odber vody. Na základe vodomeru by zaplatila len toľko, koľko vody by spotrebovala. Tak isto sa vyjadroval ohľadne septika. Pripustil, že by sa predmetná nehnuteľnosť dala rozdeliť aj iným spôsobom, avšak návrh na rozdelenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva vychádzal už z návrhov účastníkov, títo sa na mieste samom dohodli na takomto rozdelení nehnuteľnosti a podľa jeho názoru toto rozdelenie považoval za najoptimálnejšie a najracionálnejšie. Každý dom bude mať samostatnú bránu, samostatný vstup, jednoducho vzniknú dve samostatné oddelené nehnuteľnosti, užívania schopné.

Z pripojeného písomného vyjadrenia Severoslovenských vodárni a kanalizácii / ďalej len SEVAK Žilina/, vyplynulo, že odporkyňa nie je zmluvným partnerom SEVAK. Jedná sa o jednu nehnuteľnosť a jednu vodovodnú prípojku a majú teda uzatvorenú jednu zmluvu a to s navrhovateľkou. Stavbu alebo pozemok možno pripojiť na verejný vodovod jednou vodovodnou prípojkou. V odôvodnených prípadoch možno vybudovať jednu prípojku pre viac stavieb alebo pozemkov, prípade viac vodovodných prípojok pre jednu stavbu alebo pozemok. Nezhody medzi vlastníkmi nehnuteľnosti, podľa ich vyjadrenia, nie sú dôvodom na vybudovanie viac prípojok v jednej nehnuteľnosti alebo v osadení viac vodomerov. Pre rozúčtovanie si môže vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady osadiť podružné vodomery. Uvedené vodomery slúžia výhradne pre rozúčtovanie spotrieb medzi vlastníkmi nehnuteľnosti. Podľa ich vyjadrenia momentálne vodné a stočné fakturujú navrhovateľke.

K problematike vodovodnej prípojky sa vyjadroval aj zástupca SEVAK O.. R. U., ktorý pracuje vo vodárňach na úseku vodovody. Zmluvu majú podpísanú s navrhovateľkou, donedávna táto platila za odber vody paušálne na základe smerných čísiel. Na základe požiadaviek navrhovateľky zrušili odbočku, ktorá tam predtým bola a osadili vodomer. V súčasnej dobe navrhovateľka neplatí na základe paušálnych smerných čísiel, ale už podľa spotreby vody. Podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti nie je problém v tej istej vodovodnej šachte na zrušenej odbočke osadiť druhý vodomer, ktorým by sa merala spotreba vody pre ďalší odber, je to technicky možné. Bolo by možné vytvoriť aj novú vodovodnú prípojku, ale so znalosti veci vie, že táto vodovodná prípojka by musela prechádzať cez parcelu navrhovateľky, čo by bol ďalší problém. Zriadením novej vodovodnej prípojky však, okrem administratívnych poplatkov, by musela odporkyňa znášať poplatky autorizovaného projektanta, ktorý by vypracoval projekt, potom narušenie cesty, čo je asi najdrahšie a zriadenie novovybudovanej prípojky by stálo ďalšie finančné prostriedky.

Navrhovateľka trvala aj na tom, aby si na svoje náklady budovala odporkyňa septik. Poukázala na to, že súčasný septik je úplne v zlom stave a potrebuje rekonštrukciu. Bola to odporkyňa, ktorá predložila súdu skúšku vodotesnosti nádrže, ktorú robil E. P. - stavebný dozor, ktorý v tejto správe uviedol, že skúšaná nádrž vyhovuje podmienkam skúšky vodotesnosti.

Podľa § 141 ods. 1 O.z. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 O.z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení dospel súd k záveru, najmä s prihliadnutím na Ing. JZ., s prihliadnutím na vyjadrenie vodárenskej spoločnosti, s prihliadnutím na výpoveď svedka Ing. U., že v čase, keď sa vypracovával , v čase, keď na mieste samom bol aj Ing. T., zhodne sa zúčastnené strany dohodli na rozdelení nehnuteľností bez finančného vyrovnania. Problémom pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ostala vodovodná prípojka a septik, ktorý by sa mal nachádzať na pozemku, ktorý bude v budúcnosti vlastníctvom navrhovateľky.

Súd sa teda stotožnil so závermi znalca ohľadne rozdelenia nehnuteľností. Čo sa týka vodovodnej prípojky a septiku, tak z vyjadrení vodární, najmä Ing. U. vyplýva, že v tomto konkrétnom prípade zriadenie novej vodovodnej prípojky na novovytvorenej parcele, ktorú by získala odporkyňa, je absolútne

zbytočné a finančne veľmi náročné. Za najideálnejšiu označil tú skutočnosť, ako to je už vyššie konštatované, že vo vodomernej šachte na existujúcej prípojke by sa osadil ďalší vodomer, ktorý by meral skutočnú spotrebu vody jednak na strane odporkyne a jednak na strane navrhovateľky. Podotkol, že by musela však prejaviť snahu samotná navrhovateľka, ktorá má uzatvorenú zmluvu s vodárenskou spoločnosťou a ktorá svojvoľne dala zrušiť prípojku odporkyni. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti potom súd v tomto smere musel dať za pravdu odporkyni, ktorá sa domáhala protinávrhom jednak uloženia povinnosti navrhovateľke obnoviť dodávku, zapojiť jej prípojku na vodu a jednak v tomto smere zriadiť prípadne aj vecné bremeno.

Čo sa týka septika, pri vyporiadaní tohto spoluvlastníctva tak, ako je to uvedené v petite, sa septik nachádza na pozemku navrhovateľky. Aby nedochádzalo opätovne k zbytočným konfliktom, znášaním obvinení o poškodení alebo nepoškodení septika, aj v tomto smere vyhovel protinávrhu odporkyne a zriadil vecné bremeno prístupu k tomuto septiku, aby mohla tak, ako to bolo doposiaľ zaužívané, dať vyviesť fekálie z tohto septika, aby mala možnosť sa dostať k septiku fekálnym vozidlom.

Podľa § 151 n ods. 1 O.z. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151 n ods. 2 O.z vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151 n ods. 3 O.z pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia aj vzhľadom na antagonistický postoj účastníkov konania v tomto konkrétnom spore bolo na mieste zriadiť vecné bremeno, ktoré bude musieť znášať navrhovateľka, na ktorej pozemku je vybudovaný septik a vodovodná prípojka. Bez zriadenia tohto vecného bremena by odporkyňa naďalej ostala bez pitnej vody, nemala by možnosť plniť si svoju povinnosť - vyvážať fekálie zo septika. V konkrétnom prípade iné riešenie - vybudovanie nového septika, vybudovanie novej vodovodnej prípojky by situáciu na strane odporcu veľmi zaťažilo, stavba nového septika, stavba novej vodovodnej prípojky by stáli nemalé finančné prostriedky. S poukazom aj na závery súd v tomto smere rozhodol tak, že zriadil toto vecné bremeno k prípojke a k septiku.

Keďže navrhovateľka má podpísanú zmluvu s vodárenskou spoločnosťou a táto spoločnosť ohľadom vodovodnej prípojky výlučne komunikuje len s ňou, súd jej nariadil, aby na vlastné náklady v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, bola povinná obnoviť dodávku vody do rodinného domu odporkyne. Bola to navrhovateľka, ktorá svojvoľne, bez zjavných príčin odstavila odporkyňu od hlavného vodovodu. Odporkyňa za súčasnej situácie nemá inú možnosť, ako opätovne obnoviť dodávku pitnej vody do svojho domu, pretože nemá zmluvný vzťah s vodárenskou spoločnosťou. Vodárenská spoločnosť, ako to súd už povedal, komunikuje výlučne s navrhovateľkou, nakoľko má s nimi podpísanú zmluvu. Preto súd nariadil navrhovateľke na vlastné náklady obnoviť dodávku pitnej vody. Bude na navrhovateľke, aby obnovila túto dodávku vody, umožnila odporkyni prístup do vodomernej šachty a umožnila vodárenskej spoločnosti osadenie nového ďalšieho vodomeru, ktorý by reálne meral spotrebu vody na strane odporkyne a na strane navrhovateľky.

Odporkyňa sa spočiatku domáhala aj finančnej náhrady vo výške 20.000 Eur od navrhovateľky za investície vložené do spoločnej nehnuteľnosti. Od tohto napokon upustila, čo vyplýva ja z jej posledného protinávrhu, kedy sa už nedomáhala vyplatenia tejto čiastky. Preto v tejto časti o vyplatenie 20.000 Eur súd ani nerozhodoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle to znamená, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Nepochybne mal súd zistené, že navrhovateľka za podaný návrh zaplatila súdny poplatok vo výške 402 Eur. Súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie polovice tohto súdneho poplatku vo výške 201 Eur, ktorú bude povinná uhradiť navrhovateľke. Súd poukazuje na to, že v tomto spore nemožno jednoznačne povedať, kto je víťazom. Čo sa týka ďalších trov, najmä trov právneho zastúpenia, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Súdu však vznikli výdavky z titulu vypracovania . Uznesením tunajšieho o nariadení ZD zaviazal súd navrhovateľku aj odporkyňu zložiť na účet OS Žilina po 150 Eur, ako zálohu na trovy znaleckého dokazovania. Navrhovateľka a odporkyňa si svoju povinnosť splnili a zaplatili každá po 150 Eur. Znalec Ing. T. si vyúčtoval za 822 Eur. Za účasť na pojednávaní si vyúčtoval 66,22 Eur. Znalecká odmena za pojednávanie doposiaľ tunajším súdom nebola uznesením znalcovi priznaná, preto v tomto štádiu súd o sume 66,22 Eur nerozhodoval. Účastníci však budú povinní doplatiť za znalečné každá ešte po 261 Eur, konštatujúc, že už zaplatili po 150 Eur. 261 +150 = 411 eur. Sumu 261 Eur budú navrhovateľka a odporkyňa povinné uhradiť na účet tunajšieho súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O zvyšných trovách znalečného bude súd rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením. O samotných trovách navrhovateľky a odporkyne rozhodol súd v zmysle Súd to už vyššie uviedol, že v tomto konaní sa nedá jednoznačne povedať, kto je víťazom sporu. Úspešná bola navrhovateľka, ale aj odporkyňa svojím protinávrhom. Preto rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).