Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/84/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4.5.2023, č.k. -658, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.7.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej len ako „prvostupňový súd“ alebo aj „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 4.5.2023, č. k. -658, rozhodol tak, že obžalovaného A. B. (ďalej aj len ako „obžalovaný“) podľa na základe nezmeneného výroku o vine, o ochrannom opatrení a náhrade škody uvedených v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.1.2023, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.3.2023, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2023, odsúdil podľa s poukazom na , , s použitím , per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 4 roky 8 mesiacov, pričom na výkon trestu odňatia slobody ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil obžalovaný odvolanie, a to čo do výroku o treste. Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Andreja Kučeru nasledovne (skrátene): Nestotožňuje sa s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom v časti uloženia mu trestu zníženého len podľa , per analogiam, t. j. vo výmere 4 roky 8 mesiacov, pričom má za to, že v danom prípade boli preukázané a teda splnené všetky podmienky na uloženie trestu s aplikáciou inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa ustanovenia . Má za to, že súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal preskúmaním a vyhodnotením splnenia podmienok pre aplikáciu ustanovenia , pričom uvedené uzavrel len s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.03.2023 sp. zn. , ktorým bol zrušený skorší rozsudok prvostupňového súdu, z ktorého okresný súd teraz vyvodil, že podľa názoru Krajského súdu v Trnave neboli skutočnosti a dôvody, pre ktoré prvostupňový súd pôvodne pristúpil k uloženiu mimoriadne zníženého nepodmienečného trestu podľa dostatočné, a iné dôvody, pre ktoré by mal takto postupovať neboli súdu známe. Podľa jeho názoru z uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.03.2023 sp. zn. , ktorým bol zrušený skorší rozsudok prvostupňového súdu, v žiadnom smere nevyplýva, že by Krajský súd v Trnave vyslovil nemožnosť uloženia mimoriadne zníženého nepodmienečného trestu podľa , a že by skutočnosti a dôvody, pre ktoré tak prvostupňový súd pôvodne urobil neboli dostatočné. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.3.2023 sp. zn. vyplýva výhrada odvolacieho súdu v tom, že zo skoršieho rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplynulo, ktoré skutočnosti a prečo subsumoval pod pomery páchateľa, ktoré pod okolnosti prípadu a prečo ich treba považovať za tak významné a výnimočné, že odôvodňujú použitie . Z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva pre okresný súd pokyn, ako si to zrejme okresný súd nesprávne interpretoval, aby nebolo možné v jeho prípade aj opätovne pristúpiť k uloženiu mimoriadne zníženého nepodmienečného trestu podľa . Podstatou rozhodnutia odvolacieho súdu bolo len to, aby okresný súd svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil v časti vyhodnotenia dôvodov pre mimoriadne zníženie trestu. Preto sa domnieva, že okresný súd svojím rozhodnutím rezignoval na pokyn uložený mu odvolacím súdom a namiesto náležitého a presvedčivého zdôvodnenia o splnení podmienok pre uloženie mimoriadne zníženého trestu, rozhodol o navýšení pôvodne uloženého trestu o 1 rok aj 8 mesiacov, t.j. síce pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ale len podľa ustanovenia , per analogiam, t.j. o jednu tretinu pod dolnú hranicu, čo prvostupňový súd odôvodnil len tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa o priznaní viny zo spáchania skutku. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.10.2019 sp. zn. ) sa okolnosťami prípadu na účely posúdenia splnenia podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa rozumejú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Rovnako tiež poukazuje na závery súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej môže súd pri rozhodovaní o treste prihliadnuť na vyhlásenie viny obžalovaným ako na jednu z viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa z dôvodu neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej . Má za to, že naplnenie vyššie uvedených predpokladov pre použitie zmierňovacie ustanovenia, ktoré umožňovalo súdu pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu ukladaného trestu podľa bolo v konaní preukázané najmä týmito skutočnosťami: 1. Jeho konanie voči poškodeným nebolo bezdôvodným, ale bolo podnecované žiaľ aj ich správaním, čím samozrejme nechce svoje konanie legitimizovať, avšak nemožno ho považovať ani za bezdôvodné. Tu poukazuje vo vzťahu k bývalej manželke najmä na jej opakovanú neveru, ku ktorej sa aj sama v tomto konaní priznala a zanedbávanie starostlivosti o ich deti, a vo vzťahu k maloletej dcére B. poukazuje na jej neakceptovateľné správanie, hoci v čase jej puberty, keď ho dlhodobo ako rodiča ignorovala, odchádzala z domu, ukradla spolužiačke telefón, viackrát mu klamala, schovávala pokazené desiaty atď.. 2. Svojho protiprávneho konania sa mal podľa zistení znalcov dopúšťať výlučne v stavoch opitosti, čo ho samozrejme neospravedlňuje, ale je to žiaľ dôkazom o jeho nedostatočnej zručnosti riešenia vzniknutých rodinných problémov iným spôsobom.

3. Jeho osobnosť nie je podľa zistení znalcov žiadnym spôsobom narušená, pričom mimo stavov opitosti nebola u neho zistená agresivita ani iné poruchy správania, a teda už aj samotné uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia, ktoré mu bolo uložené napĺňa účel ukladaného trestu. 4. Jeho konanie nemalo za následok trvalé poškodenie fyzického ani duševného zdravia poškodených a nebol u nich zistený ani syndróm týraných osôb, a teda jeho konanie im nespôsobilo žiadne fyzické ani psychické utrpenie ako predpokladaný následok konaní opísaných v ustanovení . 5. Súd u jeho osoby konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností pri neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti. V danom prípade za nedostatok a nesprávnosť napadnutého rozsudku považuje aj to, že okresný súd opakovanie nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa , a teda, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Uvedené súd odôvodnil tým, že túto poľahčujúcu okolnosť priznať nemohol z dôvodu výskytu dvoch starších záznamov v registri trestov (z roku 2003 a 2005), ktoré odsúdenia už boli dávno zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, ako aj z dôvodu výskytu 5 priestupkov na úseku dopravy v časovom horizonte niekoľkých rokov. Pokiaľ okresný súd v tomto prípade poukazuje na súdnu prax a judikatúru, absentuje tu odkaz na niektoré takéto rozhodnutie. Podľa jeho vedomostí postupujú súdy v obdobných prípadoch tak, že v prípade existencie aj staršieho zahladeného odsúdenia bez akýchkoľvek iných poznatkov o nevedení riadneho života priznávajú obžalovaným aj poľahčujúcu okolnosť podľa , a preto žiada, aby odvolací súd priznal aj túto poľahčujúcu okolnosť. Za vedenie riadneho života sa pre účely priznania poľahčujúcej okolnosti podľa považuje, keď odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (Čentéš a kol., Veľký Komentár k , EUROKÓDEX, 2013, str. 235). Okrem vyššie spomínaných dvoch jeho toho času už zahladených odsúdení z obdobia spred takmer dvadsiatimi rokmi, nebolo v konaní zistené žiadne také jeho správanie, ktoré by bolo v rozpore s uvedenými spôsobmi správania sa občana, ktorý riadne vedie život. 6. Jeho manželstvo s poškodenou je už toho času právoplatne rozvedené a spolužitie definitívne ukončené, pričom nemá akýkoľvek záujem vyhľadávať prítomnosť poškodenej (manželky). Zároveň má súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť voči svojím maloletým deťom (vrátane poškodenej maloletej B.) v celkovej výške 250,- Eur mesačne, ktorej plnenie bude v rámci výkonu prípadného nepodmienečného trestu z dôvodu nedostatku príjmu znemožnené, pričom aj tu je potrebné zdôrazniť, že podľa má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 7. Vo väzbe je už takmer 1 rok a za ten čas mal možnosť prehodnotiť svoje správanie a vysporiadať sa s jeho negatívnymi dôsledkami, čo by bolo možné tiež zohľadniť v rámci ukladania trestu. 8. Pred spáchaním skutku viedol riadny život a nedopúšťal sa konania na úrovni porušenia a ohrozenia záujmov chránených osobitnou časťou (s výnimkou už spomínaných dvoch zahladených odsúdení, ktoré boli druhovo inými trestnými činmi a nie násilnej povahy). V danom prípade existuje viacero okolností, ktoré ak nie jednotlivo, tak vo svojom súhrne, umožňovali prvostupňovému súdu postupovať v jeho prípade pri ukladaní trestu aj podľa ustanovenia a mimoriadne mu znížiť ukladaný trest, nakoľko má za to, že jeho zákonná výmera hoci aj znížená len podľa , per analogiam je pre neho neprimerane prísna a nespravodlivá, nekorešpondujúca so spáchaním skutkom a jeho následkami a nezohľadňujúca kritériá uvedené v ustanovení . Je toho názoru, že aplikovaním inštitútu mimoriadneho zníženia trestu bude možné u neho dosiahnuť účel trest a takýto trest bude z pohľadu naplnenia jeho účelu za postačujúci. Dokonca sa domnieva vychádzajúc z rozhodnutí súdov v obdobných veciach, že v jeho prípade by bolo možné účel trestu dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu pri maximálne možnej výmere uloženého trestu umožňujúcej jeho podmienečný odklad za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním vrátane uloženia všetkých do úvahy prichádzajúcich obmedzení a povinností v zmysle príslušných ustanovení . Má za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky uvedené v ustanovení na prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody, a preto žiada, aby odvolací súd zvážil možnosť uloženia mu trestu odňatia slobody v akejkoľvek výmere umožňujúcej jeho podmienečný odklad s uložením probačného dohľadu a všetkých do úvahy prichádzajúcich obmedzení a povinností v zmysle príslušných ustanovení . Zároveň je pripravený ihneď zahájiť súdom uložené ochranné protitoxikomanické liečenie. Záverom poukazuje aj na niektoré odsudzujúce rozhodnutia všeobecných súdov z aktuálneho obdobia, v ktorých súd pristúpil k ukladaniu trestu mimoriadne zníženého s podmienečným odkladom jeho výkonu za rovnaký trestný čin ako v mojom prípade t.j. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a , , kde spôsob spáchania skutku vyplývajúci zo skutkovej vety niektorých týchto odsudzujúcich rozsudkov vykazuje podľa jeho názoru vo viacerých prípadoch vyššiu závažnosť konania páchateľa, než v jeho prípade, za čo tam bol uvedeným páchateľom ukladaný trest mimoriadne znížený aj s podmienečným dokladom jeho výkonu. Za daných okolností aj s poukazom na uvedené sa nemôže stotožniť s uloženým trestom napadnutým rozsudkom a má za to, že hoci každý jeden prípad je prísne individuálny, je legitímne očakávať, že rozhodnutia súdov rozhodujúcich v obdobných veciach nebudú vykazovať zásadné odlišnosti pri ukladaných trestov. Preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na poklade podaného odvolania postupom podľa a zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a podľa rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody (vo výmere podľa uváženia odvolacieho súdu) s podmienečným odkladom jeho výkonu (prípadne aj s uložením probačného dohľadu a všetkých do úvahy prichádzajúcich obmedzení a povinností v zmysle príslušných ustanovení ). Zahlásené odvolanie odôvodnil aj samotný obžalovaný prostredníctvom vlastnoručného písomného podania nasledovne (skrátene): Snažil sa žiť slušne, zodpovedne a zabezpečiť pre jeho rodinu prostredie a príjemné rodinné zázemie. Podstivou prácou si plnil povinnosti a zabezpečoval rodinu. Vzniku problémov sa snažil predísť ústne, mediátorkou, odborníkmi. Avšak pre narastajúce problémy mal viac direktívne správanie. Dnes už vie, že to bolo neudržateľné. Svoje konanie úprimne oľutoval. Záverom žiada súd, aby zvážil jeho trest k jeho náprave. Odvolanie obžalovaný odôvodnil aj prostrednítcvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Gavaleca, v ktorom arugmentoval nasledovne (skrátene): Odvolaním sa domáha uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. V jeho prípade dochádzalo k útoku na poškodené v dôsledku viacnásobnej nevery manželky, s ktorou sa nevedel vyrovnať, čo ho samozrejme neospravedlňuje, pričom poukazuje len na motív trestného činu, ktorý nespočíva v jeho negatívnych charakterových vlastnostiach, ale v jeho ľudskej neschopnosti rodinné problémy riešiť primeraným a zákonným spôsobom. K jeho trestnej činnosti dochádzalo iba v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu, v súvislosti s čím má prvoradý význam najmä uloženie ochranného liečenia a nie represia. Zdôrazdňuje záver znaleckého skúmania, že mimo stav opitosti neboli u neho zistené žiadne poruchy správania sa ani agresivita. Navyše osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom nemožno opomenúť možnosti nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (R 23/1967). Dlhé roky viedol riadny život a stále pracoval, čo má vyznám aj pre plnenie jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej poškodenej aj do budúcna, keďže táto povinnosť mu spáchaním trestného činu určite nezanikla a je predpoklad, že aj naďalej bude viesť riadny život. Trestný čin nezanechal následky na zdravotnom stave poškodených. Ochrana spoločnosti ako základného účelu trestu bude zachovaná aj pri uložení podmienečného odňatia slobody. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú v zásade pri každom treste, prčom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Uložením podmienečného trestu odňatia slobody bude vzájomný pomer zachovaný. Záverom žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa , a podľa rozhodol sám a uložil mu primeraný podmienečný trest odňatia slobody. K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava nevyjadril. K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. Jany Obertovej, v ktorom uviedla nasledovné (skrátene): Je nemysliteľné, že obžalovaný sa snaží závažnosť trestného činu uľahčiť tým, že sa snažil o plnenie svojich povinnosti. Súd musí prihliadnuť na všetky skutočnosti a okolnosti prípadu a dospeje k názoru, že takýto závažný zločin nemôže ostať nepotrestaný. Ešte aj dnes má strach z obžalovaného a obáva sa ako sa zachová, keby bol prepustený na slobodu. Dáva do pozornosti aj fakt, že obžalovaný v celom prípravnom konaní odmietal svoju vinu a neustávale poukazoval iba na svoje výchovné metódy, ktoré mali za následok týranie jej a dcéry. Svoj čin priznal až v konaní pred súdom aj to iba účelovo. Za celý čas neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním. Rovnako uvádza, že obžalovaný okrem týrania aj obmedzoval jej slobodnú vôľu na stretávanie, kvôli obžalovanému a jeho týraniu musela prerušiť kontakt so svojou rodinou, matkou a sestrami. Zakazoval jej s nimi telefonovať a rovnako aj stretávať sa. Dostala sa pod jeho moc a nemohla sa slobodne rozhodovať. Odôvodnenie odvolania obžalovaného sa snaží iba pôsobiť na city. Je toho názoru, že použitie ust. mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, je nezákonné, absentujú všetky okolnosti, na ktoré by mohol súd prihliadnuť. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré uviedla prokuratúra navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Trnava vo výroku o treste a podľa vo veci rozhodol sám. Krajský súd v Trnave (ďalej len ako „odvolací súd“ alebo aj „krajský súd“) rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obžalovaného, obhajcov obžalovaného JUDr. Andreja Kučeru a JUDr. Juraja Gavalca, v neprítomnosti poškodenej a jej právnej zástupkyne. Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že s napadnutým rozsudkom sa stotožňuje, a preto odvolanie navrhla zamietnúť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného JUDr. Andrej Kučera v konečnom návrhu zotrval na písomnom odôvodnení odvolania, mal zato, že uložený trest je trest neprimeraný, nespravodlivý, nezodpovedajúci účelu trestu, princípu humánnosti a výchovnej fukcii trestu, ale najmä nezodpovedajúci okolnostiam predmetnej veci, k samotnému skutku, jeho následkov, osobe obžalovaného a jeho pomerom. Mal za to, že v danom prípade sa vyskytuje viacero okolností, na ktoré podrobne poukázali, ktoré v súhrne je možné považovať za okolnosti umožňujúce súdu mimoriadne znížiť trest uložený obžalovanému. Okrem už spomínaných okolností chcel vyzdvihnúť aj tú, že obžalovaný venoval svoj čas rodine, staral sa o rodinu, bol riadne zamestnaný, snažil sa zlepšovať bytové pomery svojej rodiny a svoj príjem využíval na spoločné trávenie voľného času a rovnako tiež neboli zistené žiadne negatívne poznatky o obžalovanom z miesta jeho bydliska. S poukazom aj na relevantnú rozhodovaciu prax, ktorú odvolaciemu súdu príkladmo predostreli, mal za to, že účel trestu by v prípade obžalovaného bolo možné dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody vo výmere umožňujúcej jeho podmienečný odklad. Na základe uvedeného preto navrhol, aby súd podanému odvolaniu vyhovel. Obhajca obžalovaného JUDr. Juraj Gavalec v konečnom návrhu taktiež zotrval na písomnom odôvodnení odvolania. Okresný súd sa podľa jeho názoru nezaoberal, pretože pochopil odvolací súd, že tu tieto dôvody nie sú, pričom sa mal vysporiadať i s týmito skutočnosťami. Obžalovaný sa v konečnom návrhu pridržiaval vyjadrení svojich obhajcov a žiadal miernejší trest, svoje konanie opätovne oľutoval a uviedol, že mu to je ľúto a svoje deti ľúbi. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. V prvom rade je potrebné uviesť, že vo veci rozhodol prvýkrát prvostupňový súd rozsudkom č.k. -554 zo dňa 16.1.2023, kedy obžalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , a zato ho odsúdil podľa s poukazom na , , a za použitia na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky za súčasného zaradenia na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanického liečenie ambulantnou formou. Podľa poškodenú C. B., nar. XX.X.XXXX a mal. B. B., nar. XX.X.XXXX, odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Z dôvodu odvolania podaného prokurátorom, odvolací súd preskúmal rozsudok prvostupňového súdu a zistil zmätočnosť ohľadom odôvodnenia aplikácie mimoriadne zmierňujúceho ustanovenia , s ktorou sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom nevysporiadal. Odvolací súd preto prvostupňovému uložil okrem iného povinnosť nanovo rozhodnúť o treste za náležitého zistenia skutkového stavu tak, aby bolo bez dôvodných pochybností možné vo veci spravodlivo rozhodnúť o treste obžalovaného a aby skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o treste nevzbudzovali pochybnosti o svojej správnosti a aby sa náležite vyrovnal s obhajobnými návrhmi. Následne po zrušení veci odvolacím súdom a vrátení prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, rozhodol prvostupňový súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým). Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne za súčasného zaradenia obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa . Trestnú sadzbu uvedenú v prvostupňový súd upravil v súvislosti s prevažujúcim pomerom poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami (pomer 1:0), keď obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa – obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, a zároveň nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . Zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v rozmedzí 7 až 15 rokov preto podľa , upravil tak, že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu, a teda vychádzal z takto modifikovanej trestnej sadzby v rozmedzí 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace. Prvostupňový súd zároveň dospel k záveru, že u obžalovaného je nevyhnutné aplikovať mimoriadne zmierňujúce ustanovenie , Trestnného zákona per analogiam, pretože by bolo neprimerane prísne uloženie nepodmienečného trestu na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a účel trestu možno dosiahnúť aj trestom kratšieho trvania. Navyše obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, tento aj úprimne oľutoval, so súdom spolupracoval, prejavil úprimnú snahu po náprave a taktiež urobil vyhlásenie o vine so všetkými s tým spojenými následkami. V prospech obžalovaného vyhodnotil prvostupňový súd aj tú skutočnosť, že sa jedná o mladého muža v produktívnom veku, ktorého kriminálne narušenie nemožno vzhľadom na jeho minulosť označiť za výrazné, pričom nuteným obmedzením osobnej slobody bude obžalovaný dôrazne varovaný pred ďalším páchaním trestnej činnosti. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo podľa okresného súdu potrebné najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a negatívnych dôsledkov svojho konania. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento celkovo dvakrát súdne trestaný za drogovú a majetkovú trestnú činnosti. V trestnej veci Okresného súdu Bratislava IV. vedenej pod sp. zn. mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s určením skúšobnej doby na 2 roky, pričom toto odsúdenie má zahľadené a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. V trestnej veci Okresného súdu Nitra vedenej pod sp. zn. mu bol upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Bratislava IV. Okrem iného bol obžalovaný päťkrát priestupkovo prejednávaný za priestupky v doprave.

K odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcich sa neaplikácie mimoriadne zmierňujúceho ustanovenia , odvolací súd uvádza, že je pravdou, že prvostupňový súd v dôsledku nesprávnej interpretácie odôvodnenia skorejšieho uznesenia odvolacieho súdu, sa už vôbec nezaoberal možnosťou mimoriadneho zníženia trestu v zmysle . Odvolací súd v predchádzajúcom zrušovacom uznesení nevyslovil záver, že aplikácia ustanovenia nie je možná, ale vyslovil, že prvostupňový súd pri prvotnej aplikácii nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za výnimočné okolnosti a ktoré za osobné pomery, a zároveň nevysvetlil prečo ich považoval za výnimočné odôvodňujúce aplikáciu mimoriadne zmierňujúceho ustanovenia, pričom prvostupňový súd sa s touto možnosťou v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom už nezaoberal. Odvolací súd podotýka, že ustanovenie primárne rieši neprimeranú prísnosť trestnej sadzby pre konkrétneho páchateľa a taktiež z pohľadu tohto konkrétneho páchateľa sa musia posudzovať aj potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti. Keďže ide o zákonné ustanovenie, ktoré umožňuje mimoriadne zmierniť trest, a to pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, okolnosti prípadu či pomery páchateľa by mali byť v prípade jeho aplikácie výnimočnejšie a nie bežného charakteru. Obhajoba obžalovaného vo všeobecnosti ako aj konkrétne poukázala na existenciu okolností prípadu a na pomery obžalovaného, ktoré majú odôvodňovať potrebu tohto mimoriadne zmierňujúceho zákonného ustanovenia a neprimeranú prísnosť zákonnej sadzby, pričom toto tvrdenie bolo opreté skutočnosti rozoberaté najmä v bodoch 1. až 8. odvolania. Tieto odvolacie námietky prezentoval obžalovaný ako súčasť obhajoby už pred okresným súdom, pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku, prezentoval ich aj v záverečnej reči prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolací súd však konštatuje, že uvádzané skutočnosti nemožno považovať za výnimočné či mimoriadne, vymykajúce sa bežnému životu, obdobným prípadom. Okrem iného však skutočnosti uvádzané a poukazované obhajobou boli zohľadnené, ale pri aplikácii mimoriadneho zmiernenia trestu podľa , per analogiam. Na margo odvolacej námietky obžalovaného prostredníctvom ktorej namieta nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa , teda, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, k tomuto krajský súd uvádza, že okresný súd správne po preskúmaní zabezpečeného spisového materiálu, najmä odpisu registra trestov a lustrácie v Centrálnej evidencii správnych delitkov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nepriznal túto poľahčujúcu okolnosť, nielen s ohľadom na priestupkovú minulosť obžalovaného, ale aj s ohľadom na trestnú minulosť obžalovaného.Vedenie riadneho života je potrebné posudzovať nielen s ohľadom na trestnú minulosť obžalovaného, ale aj s ohľadom na dodržiavanie právneho poriadku ako celku a ďalších základných noriem občianskej spoločnosti, pod ktoré je nevyhnuté subsumovať aj správanie spočívajúce v nedopúšťaní sa priestupkov. Za určitých okolností dokonca môžu mať väčší význam z hľadiska celkového hodnotenia života páchateľa práve iné skutočnosti než dosiaľ uložené sankcie. Čo sa týka zahladenia odsúdenia, k tomuto krajský súd dodáva, že zákon ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, teda nie fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak povedané, zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným , možností jeho nápravy a podobne (R 10/1974). Obhajoba obžalovaného spočívala aj v poukaze na skutočnosť, že u poškodených nebol zistený sydróm týranej osoby. Táto skutočnosť síce vyplynula zo záverov znaleckého dokazovania v prípravnom konaní, avšak týmto nemožno bagatelizovať protiprávne konanie obžalovaného. Protiprávnym násilným konaním obžalovaného prežívali poškodené osoby životný disstres, strach či obavy o nielen psychické, ale aj fyzické zdravie zdravie. De lege lata syndróm týranej osoby môže byť javom potvrdzujúcim existenciu fyzického alebo psychického utrpenia u poškodenej osoby, rozhodne však nie je obligatórnym zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Teda aj bez preukázania prítomnosti existencie syndrómu týranej osoby v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa je možné takéto konanie, samozrejme po splnení ostatných zákonných podmienok, kvalifikovať ako trestný čin podľa . K poukazovanému motívu protiprávneho konania obžalovaného spočívajúcemu vo viacnásobnej nevere poškodenej (v tom čase manželky obžalovaného) a v pubertálnom správaní poškodenej (dcéry obžalovaného), odvolací súd nepopiera možnosť existencie rodinných problémov v rodine obžalovaného, avšak zároveň zdôrazňuje, že toto jeho konanie nebolo v žiadnom prípade primeranou reakciou na prípadné vzniknuté rodinné problémy, pričom takýmto štýlom nemožno riešiť vzniknuté konflitné situácie. Navyše obžalovaný protiprávne násilne konal za múrmi spoločnej domácnosti s poškodenými osobami, o to závažnejšie bolo jeho konanie, pretože v týchto prípadoch je sťažené odhaľovanie tohto druhu trestnej činnosti a na dôvažok sa vyznačuje špecifickosťou, že k nemu dochádza v intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami, nehovoriac o dopadne rodinu, rodinných príslušníkov. Túto skutočnosť nezmení ani fakt, že medzičasom došlo o k rozvodu obžalovaného a poškodenej a k zániku ich spolužitia. Táto okolnosť nie je v takom význame, aby odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu, ukladaného obžalovanému. Z vykonaného znaleckého dokazovania v prípravnom konaní, o ktoré oprel aj obžalovaný svoje odvolacie námietky, okrem iného vyplynulo, že obžalovaný bol o jeho vplyve alkoholu na jeho psychiku informovaný, zároveň bol informovaný aj o možnostiach liečby svojej závislosti, napriek tomu v pití pokračoval, pričom mohol opilostiam a poruchám správania predísť, teda mal možnosť poruchám správania a opilostiam predísť. Potom sa javí, že poukazovaním na neveru poškodenej a žiarlivosť len racionalizoval svoje poruchy správania v stave opilosti, rovnako tak bagatelizoval i racionalizoval snahu o výchovu pubertálnej dcéry. K tvrdeniu obžalovaného, že vo väzbe mal čas prehodnotiť svoje správanie a vysporiadať sa s jeho negatívnymi dôsledkami, odvolací súd dodáva, že tento krok obžalovaného môže mať pozitívny vplyv na náhľad poškodených osôb na samotné príkorie spôsobené im trestným činom, avšak obžalovaný si mal protiprávnosť a závažnosť svojho konania uvedomovať ešte pred jeho páchaním a vyvarovať sa mu, pretože už v minulosti bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, a teda mal možnosť sa poučiť z jeho predchádzajúcej trestnej minulosti, pričom sa práve naopak dopustil ešte závažnejšieho konania v podobe násilného zločinu. Obžalovaný po výkone uloženého trestu odňatia slobody bude mať možnosť preukázať, že to so svojou nápravou a vedením riadneho života myslí vážne. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného o plnení si vyživovacej povinnosti, k tomu treba dodať, že obžalovaný aj vo výkone uloženého trestu odňatia slobody bude mať možnosť nahlásiť vyživovaciu povinnosť a v prípade dostatku pracovných možností sa aj pracovne zaradiť a tak prispievať na výživu svojich detí. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, ale potom aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznával a túto úprimne oľutoval, urobil vyhlásenie o vine a prejavil snahu sa polepšiť, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, uložený pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu s minimálym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu obžalovaného ohľadom možnosti uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, k tomuto odvolací súd podotýka, že legitímne očakávania obžalovaného nie sú absolútne, a teda nie všetky očakávania účastníka konania sa považujú za legitímne. Očakávaním účastníka totiž nemôže byť napr. spoliehanie sa na to, že orgán rozhodne v jeho prospech, prípadne, že v skutkovo totožných prípadoch, vzhľadom na podstatné okolnosti prípadu rozhodne inak. Obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody nad dva roky, resp. nad tri roky, preto nebolo možné ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu. Odvolací súd je presvedčený, že účel trestu podľa tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na spodnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby, čím súd zároveň zohľadnil postoj a sebareflexiu obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa . Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.