Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-128-2013.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/128/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Pri Starej prachárni 13, Bratislava, proti odporcovi: E. V., dátum narodenia neuvedený, bytom L., L. XX, zastúpený opatrovníkom G. J., pracovníčkou S. súdu L. V, o zaplatenie istiny 17,92 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 26. 07. 2006 domáhal zaplatenia sumy 17,92 € s príslušenstvom, titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov, za užívanie rozhlasového prijímača.
Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov odporcu v celkovej výške 23,89 €, pričom žalobca si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu vo výške 17,92 € .
Odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržuje, inú adresu jeho pobytu súd nezistil, nakoľko podľa údajov zadaných navrhovateľom v návrhu, sa takto označenú osobu nedá jednoznačne určiť. Preto mu na konanie ustanovil podľa § 29 ods.2 O.s.p. opatrovníka.
Súd vec prejednal podľa § 115a ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s výpisom nedoplatkov odporcu za obdobie 12/2002 až 8/2004, Výzvou na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov, Realizačnou zmluvou č.1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok Slovenského rozhlasu na navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Zo všetkých tvrdení navrhovateľa uvádzaných v návrhu na začatie konania mal súd listinným dôkazom podloženú len Výzvu na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov.
Skutočnosť, že vyššie uvedená výzva bola odporcovi doručená (prípadne čo i len doručovaná), navrhovateľ nepreukázal.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca platil koncesionárske poplatky aj za obdobie, ktoré predchádzalo mesiacu, kedy mal vzniknúť nedoplatok, nemožno vyvodiť záver, že odporca v rozhodnom období vlastnil rozhlasový prijímač. Navrhovateľ ani len podporným dôkazom (výpis nedoplatkov) nepreukázal čo i len vznik poplatkovej povinnosti odporcu a jej trvanie v rozhodnom (v návrhu nešpecifikovanom) období.
Platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len "poplatok"), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie upravoval do 01. 04. 2008 zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
Platiteľom poplatkov bola fyzická osoba, ktorá prijímač vlastnila, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač evidovala v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač evidovala v účtovníctve (§ 3 ods. 1). Platiteľ poplatku bol povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci (§ 3 ods. 3).
Ak bol platiteľ poplatku právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná fyzická osoba, bol povinný platiť poplatok za každý prijímač (§ 3 ods. 4).
Povinnosť zaplatiť poplatok vznikla prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončila sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok (§ 3 ods. 6).
Podľa § 3 ods. 8, platiteľ poplatkov podľa odsekov 1 až 4 bol povinný vyberateľovi poplatkov
a) oznámiť do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok, s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého bydliska; právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby presné označenie ich názvu, sídla, obchodného mena a identifikačného čísla,
b) oznámiť do 30 dní zmenu trvalého bydliska, zmenu priezviska fyzických osôb, zmenu názvu, obchodného mena, sídla a identifikačného čísla právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb.
Povinnosť platiť poplatok zanikla, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe (§ 3 ods.9).
Mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bola do 31. 07. 2003 30,- Sk a od 01. 08. 2003 bola 40,- Sk. Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb bola do 31. 07. 2003 30 ,- Sk a od 01. 08. 2003 bola 40,- Sk, a to za každý prijímač (§ 4a ods.1,2).
Kontrolu platenia poplatkov podľa tohto zákona vykonávali podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia a Slovenský rozhlas (§ 7 ods.1). Každý platiteľ poplatku bol povinný Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok (§ 7 ods.2). Každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov, alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu (§ 7 ods.3).
Ak platiteľ poplatku nesplnil povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, bol v omeškaní so zaplatením poplatku (§ 8 ods. 1). Ak bol platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzvala platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona (§ 8 ods. 2). Ak platiteľ poplatku nesplnil povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty mohla uplatniť právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde (§ 8 ods. 3).
Ak bol platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a dodržal sa postup podľa § 8, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas požiadal platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania (§ 9 ods.1). Ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeškania ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie (odsek 2), Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas môže uplatniť svoj nárok na súde (§ 9 ods.3).
V prípade nesplnenia si povinnosti zaplatiť poplatok za prijímač vo výške ustanovenej zákonom do 15. dňa v mesiaci
1/ a v prípade nepreukázania splnenie povinnosti platiť poplatok (t.j . na výzvu Slovenského rozhlasu nepreukázať, že povinnosť zaplatiť poplatok si platiteľ poplatku splnil - zaplatil)
2/, je platiteľ poplatku v zákone sankcionovaný tak, že zákon predpokladá, že je v omeškaní so zaplatením poplatku a pri dodržaní zákonného postupu (§ 8 ods.2 a 3, § 9 ods. 1) má Slovenský rozhlas právo požiadať platiteľa aj o zaplatenie poplatku z omeškania a právo uplatniť tento nárok na súde.
V prípade nedoplatku má Slovenský rozhlas právo uplatniť úhradu nedoplatku na príslušnom súde (§ 8 ods. 3).
Keďže predmetom konania nebol uplatnený poplatok z omeškania ako sankcia za nesplnenie si povinnosti uvedené pod bodmi 1/,2/, ale bol uplatnený nedoplatok, na to, aby
súd mohol návrhu vyhovieť, muselo byť v konaní preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku tento dlh skutočne existoval. V danom prípade má ísť o dlh z titulu neuhradeného koncesionárskeho poplatku zo strany odporcu za uvedené (bližšie špecifikované) obdobie.
Aj keď sa v zákone č. 212/1995 Z.z vyskytuje pojem „uplatnenie zániku povinnosti platiť poplatok“, toto slovné spojenie je uvedené v zákone len v spojitosti so vznikom novej opätovnej povinnosti platiť poplatok (§ 3 ods.8 písm. a/).
Zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravená osobitne.
K zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku.
Z uvedeného vyplýva, že ak by odporca prestal platiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo. Mal právo vyzvať odporcu na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je vlastníkom prijímača. Odporcovi nevznikla automaticky povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť by odporcovi vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.
Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov nepreukázal navrhovateľ, že Slovenský rozhlas odporcu vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je (prípade nebol) vlastníkom prijímača.
Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu, že odporca mal prihlásený rozhlasový prijímač obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že odporcovi vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd jeho návrh zamietol. Okrem toho navrhovateľ označil odporcu iba menom a priezviskom E. V. a takto označená osoba nie je jednoznačne identifikovaná.
Povinnosť predložiť dôkazy spolu s návrhom navrhovateľovi vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Povinnosť označiť dôkazy (t.j. dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol pripojiť k návrhu bez svojej viny), vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Z dôvodu nepreukázania v návrhu tvrdených skutočností súd návrh navrhovateľa zamietol.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Odporca ako procesne úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi nevznikli, súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ súdny poplatok za návrh nezaplatil, nakoľko však súd rozhodnutie o poplatkovej povinnosti nevydal podľa § 13 ods. 1 zák.71/1992 Zb., súdny poplatok za návrh už nevyrúbil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z.z.)