Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-293-2012.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/847/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: Z. U., H.. XX.X.XXXX, C. X, Z. H. C., za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská 13, Košice, zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, v konaní o zaplatenie 248,95 eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom právneho zastúpenia v sume 58,42 eura na účet jeho právneho zástupcu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 150090 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 248,95 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od 28.6.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný bol v konaní nečinný.
Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane žalovaného vstúpil dňa 6.7.2012, navrhol žalobu zamietnuť.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur), a že o veci možno rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 5.8.2013.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách č.3235554 , a že povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete. riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 248,95 eura vyúčtoval žalovanému fa č. 7905173564 splatnou 27.6.2009, ktorú nezaplatil a od 28.6.2009 je omeškaní.
Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.
Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení z 13.1.2009 z ktorej súd zistil, že žalovaný bol pripojený k elektronickej sieti v programe FIX9. Žiadna časť tejto zmluvy neupravuje žiadne také povinnosti, ktorých porušenie by bolo zabezpečené zmluvnou pokutou a nie je v nej o zmluvnej pokute ani zmienka. Žalobca nepredložil dôkaz ani o tom, či vôbec a na základe čoho bol žalovanému zabezpečený mobilný telefón.
Faktúrou č. 7905173564 splatnou 27.6.2009 bola žalovanému vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume 248,95 eura. Žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.
Podľa § 120 ods4 OSP: Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Všetky zákonom predpísané procesné poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP boli účastníkom riadne doručené a to: právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.12.2012, vedľajšiemu účastníkovi dňa 18.12.2012 a žalovanému 13.2.2013.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 15.7.2012 (čl. 14) navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože z obsahu predloženej zmluvy právo žalobcu mu nárok na zmluvnú pokutu nevyplýva, pretože nedošlo ohľadom nej k písomnej dohode. V tomto kontexte poukázal na znenie ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ a pre nedodržanie obligatórne písomnej formy navrhol žalobu zamietnuť.
Žalobca na stanovisko vedľajšieho účastníka a ani žalovaná nereagovali.
Podľa § 5 Obč. súdneho poriadku:
(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty nepredložil súdu zmluvu o pripojení, v ktorej by bola v písomnej forme dohoda o zmluvnej pokute upravená.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ je absencia písomnej formy dohody o zmluvnej pokute sankcionovaná následkom neplatnosti pre nedodržanie zákonom predpísanej formy. Žalobca nepreukázal, že by medzi účastníkmi vôbec vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvnej pokuty a teda na ňu nemá žiadne nárok. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal ďalšími inštitútmi, na zmluvnú pokutu sa viažúcimi a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V danom prípade žalobca nebol úspešný a vedľajší účastník pri obrane žalovaného splnil svoje poslanie. Žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, by podľa § 142 ods. 1 OSP prináležala náhrada trov konania (ak by mu vznikli), pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 21,58 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej
paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 2) vyjadrenie k návrhu v sume 21,58 + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura, spolu: 58,42 eura. Žalobca je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.