Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tv/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. augusta 2013 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

H.. R. J., X.. X.X.XXXX Y. L., V. L. J.U.Š.S., E. XXXX/X, Ž., X. R., L.Ý.Y. J. J. R., X. R. B. C. B.Á.R. K. S. J. J.

j e v i n n ý

- z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a z prečinu nadržovania podľa § 339 ods. 1 Tr. zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu tak,

ž e

- dňa 5.4.2011, ako príslušník PZ SR vo funkcii zástupcu riaditeľa S.U.X. M. J. J. Y. J., v čase o 08:13 hod. telefonicky informoval Š. Č., aby štátny príslušník N. H. L., ktorý bol v tom čase rozhodnutím S. M. J. J. J.S. R.. B..: N.-J.-M.-J.-B.-XX-XXX/XXXX z 21.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2011, administratívne vyhostený do krajiny pôvodu na N. a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu piatich rokov, odišiel z hotela K. Y. R., kde sa ubytoval dňa 4.4.2011 a to do J., a naspäť na N.A.X., lebo ho zatvoria, o čom Š. Č. ihneď informoval H. L., ktorý následne z hotela K. Y. R., kde mal byť ubytovaný až do 7.4.2011, odišiel, čím mu umožnil vyhnúť sa kontrole vykonanej dňa 5.4.2011 v uvedenom hoteli príslušníkmi H. E. J. K. J.U.Š., a trestnému stíhaniu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zákona, čím takto svojím konaním porušil povinnosti v zmysle , o štátnej službe príslušníkov J. B., R. A. R., B. Y.Ä. C. E. R. R. K.A.F. C. Ž. J.

t e d a

- ako verejný činiteľ, v úmysel zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a páchateľovi trestného činu pomáhal v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona úhrnný peňažný trest vo výmere 2.000,- Eur (dvetisíc).

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v 10 - tich po sebe idúcich mesačných splátkach po 200,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

odôvodnenie:

Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného H.. R. J., svedkov H. L.N., H. Y., Š. Č., H.. K. J., K. C., G. R., prečítaním výpovedí svedkov C.U.X. J., R. K., Z. - L., R. R., Š. C. Č., ako aj v ďalšom texte uvedenými listinnými dôkazmi, na základe čoho mal preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H.. R. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil že je nevinný a k skutku uviedol nasledovné. V čase skutku bol zaradený ako zástupca riaditeľa S. M. J. J. J. (Ď. N. Z. S.), pričom na S. zodpovedal za správne konanie. Čo sa týka predmetného Ukrajinca, toho v živote nevidel a informáciu o ňom mal len od Č., ktorý k nim chodieval tlmočiť. Obžalovaný uviedol, že malo ísť o Ukrajinca, ktorý bol v skupine tých, ktorí boli vyhostení, pričom však išlo o sporné vyhostenie, nakoľko prvý dôvod, ktorý uviedli, im zrušili a tak ich vyhostili z iného dôvodu. Č. niekedy v decembri 2011 spomínal, že má k dispozícii Ukrajinca, ktorý je ochotný im poskytnúť informácie o kriminálnej činnosti, konkrétne o tom, kedy a v akých časoch sa prekračujú hranice cudzincami, pričom ide o činnosť, ktorá prebieha aj dodnes, ktoré cez cestovné kancelárie sú predávané vauchery, na základe ktorých sú vydávané víza. Pretože obžalovaný mal o tieto informácie záujem pre potreby národnej jednotky boja proti migrácií, dohodol sa s Č., že tohto Ukrajinca Č. dovezie. Asi dva týždne pred týmto skutkom prišlo na S. faxom upozornenie od D. F. R. na Ukrajine, že boli doručované rozhodnutia občanovi Ukrajiny, pričom samotné doručenie ešte neznamená vyhostenie, keďže podstatná je právoplatnosť tohto rozhodnutia a aj po samotnej právoplatnosti sú takým vyhostením občanom poskytované lehoty, čo je napr. 30 dní na opustenie republiky. Žalovaného dňa, teda 5.4.2011 jeho kolega C. doniesol prihlasovací lístok tohto cudzinca, ale nešlo o Ukrajinca, na ktorého meno prišiel prihlasovací lístok faxom. Obžalovaný uviedol, že práve vtedy išiel okolo kancelárie a počul C. nadávať, že nevie nájsť toho cudzinca v Centrálnej lustračnej konzole, pričom hovoril, že to je určite preto, lebo ešte nie je právoplatne vyhostený. Obžalovaný osobne nevedel o tom, že tento cudzinec má na rozhodnutí o vyhostení vyznačenú právoplatnosť, pretože všetky právoplatnosti ako zástupca riaditeľa S. vyznačoval on, keďže mal na starosti správne rozhodnutia. Túto právoplatnosť vyznačil zástupca pre služobné veci O. mimo jeho osobu a to vo štvrtok alebo v piatok, pričom ku skutku došlo ďalší týždeň v utorok, teda on vôbec nemal vedomosť o tom, že rozhodnutie o vyhostení je právoplatné. K prepisu záznamov - hovorov medzi ním a svedkom Č. obžalovaný uviedol, že od Č. mal informáciu že H. je bývalý, alebo súčasný príslušník F. a keď toto policajtom národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií povedal, tak títo mu povedali, že im ho nemá doviesť, ani nemá za ním ísť, lebo tohto Ukrajinca zatvoria. On to chápal tak, že ako aktívny príslušník tajnej služby iného štátu by mohol mať problémy, v prípade ak by vypovedal pred našimi štátnymi orgánmi. Z toho dôvodu aj povedal Č.C. do telefónu, aby Ukrajinec „čím skôr pálil preč“, pretože sa bál, že keď ho predvedenú, tak by mohol mať spomínané problémy. Obžalovaný však zároveň priznal, že pri výkone svojej funkcie nemal postavenie orgánov činných v trestnom konaní, ani operatívneho pracovníka. Na svojej obranu uviedol, že takto iniciatívne vystupoval preto, lebo S. nemalo bohvieaké výsledky a preto si zlepšovalo hodnotenie tým, že poskytovali rôznym štátnym orgánom poznatky týkajúce sa cudzincov. Obžalovaný poprel, že by mal vedomosť o tom, že H. L. bol jeho kolegov nájdený v systéme nežiaducich a blokovaných osôb a rovnako poprel vedomosť o tom, že bola pre neho poslaná hliadka a kto je členom tejto hliadky.

Svedok K. C., referent na S. J., vypovedal, že dňa 5.4.2011 pozeral do plánov služieb v miestnosti stálej služby, kde sa nachádza aj fax. V uvedený deň vyšiel výstup z faxu a to hlásenie o ubytovaní, na ktorom bolo napísané meno H. L., ktoré sa mu zdalo povedomé, nakoľko na oddelení bolo toto meno známe, keďže sa voči nemu viedlo administratívne vyhostenie. Kolega zapísal tento výstup do faxovej knihy a on zobral hlásenku o ubytovaní cudzinca a vykonal k nemu lustrácie. Po vykonaní lustrácie zistil, že táto osoba bola pozitívne lustrovaná v A., čo je A. X. C. L. S. a následne išiel aj s hlásenkou k riaditeľovi J. a oboznámil ho s tým, že tento Ukrajinec sa nachádza v A.. Tým, že odovzdal túto informáciu riaditeľovi, pre neho sa celá vec skončila a taktiež mu riaditeľ povedal, že on sám rozhodne o ďalšom postupe. Svedok

nevedel uviesť, odkiaľ presne bola táto hlásenka, pre neho bolo podstatné, že videl meno cudzinca, na ktorého si rozpamätal a že tento cudzinec bol ich súčasťou riešený.

Svedok H.. K. J., riaditeľ S. J. vypovedal, že dňa 5.4.2011 okolo 08.00 hod. prišiel na S. fax z ubytovacieho zariadenia zo Svidníku, pričom toto hlásenie bolo o ubytovaní cudzinca, o ktorom sa neskôr dozvedel, že sa volá H. L.. Fax mu doniesol kolega C., ktorý vykonal aj úkony ohľadne administratívneho vyhostenia tohto cudzinca, z ktorého dôvodu vedel, že bol administratívne vyhostený a preto ho na to prišiel upozorniť. Na vysvetlenie svedok uviedol, že systém funguje tak, že každé ubytovacie zariadenie je povinné ubytovaného cudzinca zapísať do knihy ubytovaných a do 5 dní zaslať príslušnému S. hlásenie o pobyte cudzinca. Toto konkrétne hlásenie bolo zaslané faxom. Svedok ďalej vypovedal, že previerkou tohto hlásenia poveril H. E. J. K. J.Š., ktorým dal pokyn, aby išli pre tohto cudzinca, a aby ho predviedli na S. J.. Následne sa dozvedel, že predvedenie nebolo úspešné, nakoľko hliadka tam už osobu nezastihla. Na otázku, kto podpisuje administratívne vyhostenia cudzinca, svedok uviedol, že tieto podpisuje on ako K. S. a v jeho neprítomnosti zástupca riaditeľa S.. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že spoluprácou s X. E.G.X. L. J. X. H. C. S. je taká, že v rámci UHCP pôsobí X. E. ako operatívna zložka. Teda vždy, keď majú na S. informácie týkajúce sa nelegálnych migrantov v prípade nelegálnej práce, alebo iné informácie, poskytujú tieto služobným postupom a to podľa naliehavosti, pričom niekedy to môže byť aj telefonicky a následne sa to uvedie do procesného stavu. V prípade, ak by bola získaná informácia, ktorá by mala mať hodnotu pre účely tajných služieb SR, takáto by musela prechádzať jeho prostredníctvom, resp. vyžadoval od podriadených, aby bol vždycky o niečom takom informovaný. Poprel, že by ho niekedy obžalovaný informoval o tom, že mal mať kontakt na osobu H. L., ktorý by mohol našim štátnym orgánom poskytnúť informácie týkajúce sa trestnej činnosti.

Svedok H. Y., referent mobilnej jednotky J. K. P. C. M.N.G. J. vypovedal, že dňa 5.4.2011 bol vyslaný na základe požiadavky S. J. na vykonanie kontroly v hoteli K. vo Svidníku. Kontrolu cudzinca vykonával on spoločne s kolegyňou nstržm. L.. C. J., manželkou obžalovaného, pričom on bol vtedy vodičom vozidla. Na miesto kontroly prišli o cca 09.00 hod., pretože toľko im trvala cesta z Prešova. Na recepcii nikto nebol, preto sa pýtali jednej pani, ktorá ich poslala za vedúcou a tam sa opýtali na knihu príchodov a odchodov ubytovaných hostí. Kniha bola zatvorená na recepcii, nakoľko ju tam dal recepčný, ktorý končil nočnú službu, preto im predložili iba kópiu knihy. Následne sa opýtali na tohto cudzinca a zistili, že tento bol odhlásený v ten deň ráno. Následne sa opýtali, či tento cudzinec sa ešte nachádza v hoteli, kde im bolo povedané, že mal zaplatené a zarezervované ubytovanie na 3 dní, ale v hoteli sa už nenachádzal. Svedok dodal, že na kontrolu išli v civilnom odeve.

Svedok J.. J.. H. L. vo svojom výsluchu uviedol, že v čase skutku pracoval ako veliteľ mobilnej jednotky J. K. J., pričom dňa 5.4.2011 na základe ústnej požiadavky riaditeľa S. J. boli prijaté opatrenia na vykonanie kontroly ubytovania cudzinca menom H. L., ktorý mal neoprávnene vstúpiť na územie SR. Pretože on bol v tom čase na porade, vykonal inštruktáž hliadky jeho zástupca mjr. K. a túto hliadku okamžite vyslal do Svidníka do hotela K., kde mal byť ubytovaný menovaný cudzinec. Po príchode na útvar bol o veci informovaný a volal hliadke, aby dávali pozor, aby sa niečo nestalo, pretože v hliadke bola žena, ktorá nemala dostatočné skúsenosti a pre prípad, ak by potrebovali pomoc, aby okamžite volali naspäť. Hliadku tvoril J.. H. Y. C. X.. C. J.. Po vykonaní prehliadky mu hliadka volala späť s tým, že uvedený cudzinec sa tam nenachádza, že zaplatil ubytovanie na 3 dni, ale ráno náhle odišiel.

Svedok Š. Č. vypovedal, že R. J. je spolužiakom jeho sestry z gymnázia, ako aj z filozofickej fakulty. V roku 2009 sa stretli na cudzineckej polícii, kde zistil, že je policajt a vymenili si telefónne čísla, pričom on sám ho niekoľkokrát kontaktoval za tým účelom, keď sa chcel poradiť s nejakými predpismi týkajúcimi sa cudzincov, lebo tieto sú pre bežného človeka písané nezrozumiteľne. K osobe H. L. uviedol, že tohto pozná asi rok a pol pred výsluchom, kedy poľská firma poskytovala stavebné práce na stavbe penziónu v obci P.F., pričom on vedel, že je držiteľom karty zahraničného Poliaka. Svedok ďalej uviedol, že niekedy minulý rok bol L. vyhostený z územia SR a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, aj keď podľa jeho názoru je nezákonné a preto ho napadli na Krajskom súde v Prešove. Svedok priznal, že vie o tom, že L. sa ubytoval niekedy na jar roku 2011 v hoteli K. v Svidníku, kde prenocoval jednu noc a potom odišiel, dôvod však nepoznal. Svedok priznal, že mal dňa 5.4.2011 telefonát od R. J. týkajúci sa cudzinca L. a jeho pobytu v hoteli K., načo si spomenul na základe predloženého prepisu zaznamenaných telefonických hovorov. Svedok ďalej uviedol, že sa mu zdá, že on do hotela za H. L. po telefonáte od obžalovaného išiel osobne. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď tak, že po telefonáte od obžalovaného utekal do hotela K., ale L.T.U. tam už nenašiel. Nespomínal si, s kým sa

rozprával, vedel však, že to bol niekto z personálu, ktorý mu povedal, že L. už skoro ráno odišiel. K tomu, že by L. mohol byť agentom tajnej služby alebo že by bol spolupracoval s našimi orgánmi činnými v trestnom konaní svedok uviedol, že ohľadom tých tajných služieb pochybuje, keďže L. je jednoduchý človek, avšak je pravdou, že počas pobytu na Slovensku mu poskytol určité informácie týkajúce sa ostatných cudzincov, ktoré on potom posunul obžalovanému. Vo svojich výpovediach poprel, že by bol mal na L. akýkoľvek telefonický kontakt. Keď bol konfrontovaný s prepisom hovorov, uviedol, že osôb s menom H. pozná viacero, preto to nemusí byť automaticky H. L. s kým telefonoval.

Svedok G. R. vypovedal, že pracuje ako referent na S. J., ktorú funkciu zastával aj v čase skutku. Ku dňu 5.4.2011 uviedol, že mal v tom čase stálu službu a pamätá si len to, že prišiel fax. Vtedy vošiel do miestnosti C., tento si pozrel fax a všimol si, že ide o hlásenie pobytu, aké im ubytovacie zariadenia často faxom posielali. C. toto hlásenie prečítal a povedal „veď toho sme vyhostili“, o koho však ide, nepovedal. Svedok ďalej uviedol, že v čase, keď došiel fax, resp. keď tento fax C. čítal, boli na stálej službe prítomní len on a C., obžalovaný tam s určitosťou nebol.

Svedkyňa C. J., členka hliadky mobilnej jednotky J. K. J., ako manželka obžalovaného odmietla vo veci vypovedať.

Svedok mjr. H.. R. K. vypovedal, že v čase skutku pracoval ako zástupca veliteľa mobilnej jednotky J. K. J.. Dňa 5.4.2011 niekedy, okolo 07.00 hod. prišiel osobne riaditeľ S. J. J. s požiadavkou, aby bola vykonané previerka cudzincovi, ktorý mal byť administratívne vyhostený, pričom na meno si už nevedel spomenúť. Podľa informácií od J. tento cudzinec bol vyhostený a následne sa mal dostaviť na územie SR, takže sa tu mal zdržiavať neoprávnene. Pretože mala v ten deň službu hliadka v zložení H. Y. C. C. J., vyslal ich na miesto v civilnom odeve a v neoznačenom vozidle. Následne po návrate riaditeľa mobilnej jednotky L. hliadka komunikovala s L. a s K. S.. Pamätal si, že hliadka cudzina v hoteli nenašla. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj listinné dôkazy na č.l. 127-141.

Svedkyňa H. Z. - L. vypovedala, že je majiteľkou hotela K. vo R.G.X., pričom Ukrajinec H. L. sa v jej hoteli ubytoval na 3 dni a tieto 3 dni aj vyplatil, ale po jednej noci odišiel a ani nechcel vrátiť peniaze. K postupu oznamovania ubytovania cudzincov uviedla, že ak sa ubytuje cudzinec, tak ho recepčný zapíše do evidencie zahraničných hostí a hlásenie o pobyte zasiela na odboru cudzineckej polície. Takto to urobili aj v predmetnom prípade.

Svedkyňa C. Š., administratívna pracovníčka hotela K. sa ku skutku samotnému vyjadriť nevedela.

Svedkyňa R. R., vypočutá dožiadaným súdom, vypovedala, že dňa 5.4.2011 mala ako čašníčka službu v hoteli K. Y. R.Í.F.. Pamätala si, že v hoteli bol ubytovaný Ukrajinec menom H. L.U.P. a to z toho dôvodu, lebo niekedy medzi 07.30 hod. a 08.00 hod. bola na recepcii z dôvodu, že recepčný niekam odbehol a práve tento Ukrajinec v tom čase z hotela odchádzal s tým, že mal zaplatenú ešte jednu noc, pričom odovzdal kľúče s tým, že sa ešte vráti. Svedkyňa ďalej uviedla, že krátko po odchode Ukrajinca prišiel do hotela nejaký pán a pýtal sa na tohto Ukrajinca. Tento prišiel po odchode Ukrajinca asi 5 alebo 10 minút. Asi hodinu po odchode Ukrajinca prišla do ich hotela polícia a pýtali sa na túto osobu.

Zo spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn. XScud/X/XXXX mal súd za preukázané, že H. L. podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia K. J. dňa 21.4.2011, ktorou namietal svoje administratívne vyhostenie a zákaz vstupu na územie SR na dobu 5 rokov. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2011 v spojení s rozsudkom NS SR zo dňa 28.3.2012, sp. zn. XXSža/X/XXXX bola žaloba H. L. zamietnutá.

Zo spisu administratívne vyhosteného cudzinca vedeného N., S. J. J. R.. B.. N.-J.-M.-J.-B.-X/XXXX vyplýva, že po ústnom pojednávaní na S. J., ktoré sa konalo dňa 21.12.2010 bol H.T.F. L. rozhodnutím zo dňa 21.12.2010 sp. zn. N.-J.-M.-J.-B.-XX-XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2011, administratívne vyhostený do krajiny pôvodu - Ukrajina a zároveň mu bol určený zákaz vstupu na územie SR na dobu 5 rokov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

Z doslovného prepisu zvukových záznamov vyhotovených na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 1.4.2011, sp. zn. L.-Š.-Y.-XXX-X/XX-X.-XXX odpočúvanej mobilnej účastníckej stanice č. XXXX XXX XXX je zrejmé,

že H.. R. J. ako majiteľ tejto účastníckej stanice sa dňa 5.4.2011 o 08:13:36 hod. telefonicky spojil so svedkom Č., ktorý bol užívateľom účastníckej stanice č. XXXX XXX XXX, ktorému uviedol, aby ten, čo sa ubytoval vo R.G.X. sa rýchlo zbalil a vypadol čím skôr, pričom spresnil, že ide o toho, čo sa ubytoval v K.N.L.X. Y. R.. Následne obžalovaný v telefonáte zdôraznil, nech táto osoba čím skôr padá, páli preč a nech ide do Poľska, alebo naspäť na Ukrajinu, lebo ho zatvoria. Následne toho istého dňa o 09:08:17 hod. obžalovaný J. opätovne sa telefonicky spojil so svedkom Č.L.K., kde sa informoval na to, či Č. urobil tak, ako mu povedal, na čo Č. potvrdil, že tak urobil.

Z doslovného prepisu zvukových záznamov vyhotovených na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 1.4.2011, sp. zn. L.-Š.-Y.-XXX-X/XX-X.-XXX odpočúvanej mobilnej účastníckej stanice č. XXXX XXX XXX je zrejmé, že Š. Č. sa dňa 5.4.2011 o 09:09:11 hod. telefonicky spojil so svojou manželkou R. Č., ktorej oznámil, že H. dostal deportáciu, lebo riaditeľ zo správy, ktorého odvolali ešte stihol podpísať protizákonne právoplatnosť, kvôli čomu je H. už v systéme a preto mu aj R. volal a že je to prúser. Zároveň manželke uviedol, že mu R. volal, nech (H.) rýchlo zmizne z hotela, lebo už vydali rozhodnutie a dali ho do systému a už aj pre neho išli. Č. v rozhovore priznal, že mu (H.) volal z nemocnice, aby zmizol ihneď do Poľska.

Na základe takto vykonaného dokazovania, vyhodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného R. J.Í.F..

O jeho vine svedčia nasledovné skutočnosti:

- obžalovaný mal vedomosť o tom, že občan Ukrajiny H. L. bol právoplatne administratívne vyhostený a bol mu určený zákaz vstupu na územie SR, o čom svedčí jeho telefonát svedkovi Č., v ktorom ho na túto skutočnosť upozornil,

- obžalovaný vedel o tom, že H. L. sa zdržiava na území SR, o čom opäť svedčí jeho telefonický rozhovor so svedkom Č., v ktorom ho upozorňuje, aby ten, ktorý sa ubytoval v K. vo Svidníku ihneď zmizol, lebo ho zatvoria,

- svedok Č. ihneď po telefonáte s obžalovaným telefonoval L. a varoval ho, aby odišiel, o čom svedčí jeho telefonát s manželkou, ktorej to potvrdil,

- H. L. náhle skoro ráno odišiel z hotela K. a už sa doň nevrátil, hoci mal zaplatené ubytovanie na ďalšie dva dni,

- o tom, že obžalovaný hovoril so svedkom Č. práve a jedine o H.T.F. L. svedčí to, že menovaný Ukrajinec bol v tom čase ubytovaný v hoteli K.Í. vo Svidníku, pričom žiadny iný Ukrajinec v tom čase v tomto hoteli ubytovaný nebol, o čom svedčí kniha hostí (č.l. 118),

- obžalovaný ako policajný funkcionár (zástupca riaditeľa S. M.A.X. J. J. Y. J.) zneužil informácie, ktoré mal k dispozícii a varoval prostredníctvom inej osoby právoplatne vyhosteného cudzinca, aby tento unikol trestnému stíhaniu,

- o jednoznačnom úmysle obžalovaného svedčí aj v poradí druhý telefonát svedkovi Č.S.Y., v ktorom sa uisťoval, či Č. Ukrajinca upozornil na to, aby odišiel,

- rozhodnutie o vyhostení bolo v čase skutku právoplatné, pričom aj v následnom konaní bola žaloba H. L. na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia K. J. o jeho vyhostení zamietnutá príslušným súdom.

Obžalovaný tak ako trestnoprávne zodpovedný subjekt po objektívnej stránke naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečinu nadržovania podľa § 339 ods. 1 Tr. zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu, pretože ako príslušník PZ SR vo funkcii zástupcu riaditeľa S. M. J. J. Y. J., a teda ako verejný činiteľ, v úmysel zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Svojim konaním tak porušil povinnosti v zmysle , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Zároveň páchateľovi trestného činu pomáhal v úmysle umožniť mu, aby tento unikol trestnému stíhaniu.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním ohrozuje záujem chránený zákonom na riadnom

výkone činnosti policajných orgánov. Súčasne tým, že umožnil prostredníctvom inej osoby páchateľovi uniknúť trestnému stíhaniu prejavil svoju vôľu, že tak učiniť chcel.

Obžalovaný H.. R. J. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, je ženatý, má dve deti. Záznam v registri trestov obžalovaný nemá.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší život obžalovaného, nie je potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd je toho názoru, že preventívny účel trestu a ponaučenie do budúcna je možné dosiahnuť aj uložením peňažného trestu. Zohľadnil súd i tú závažnú skutočnosť, že obžalovaný bol vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie dňom 04.11.2011 prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru po takmer trinástich rokoch bezchybnej služby, počas ktorej bol nadradenými kladne hodnotený. Súd preto obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 2.000,- Eur, ktorý mu povolil splácať v desiatich, po sebe idúcich mesačných splátkach po 200,-Eur. Pre prípad, že by bol tento trest úmyselne zmarený, stanovil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, ktorý pokladá za primeraný k výške uloženého peňažného trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.