Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6C/252/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 10, IČO: 35763469, zastúpený: JUDr. Oliver Baláž, advokát so sídlom Bratislava, Zámocká č. 10 proti žalovanému: B. B., C.. XX.X.XXXX, S. D., D. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 515,70 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 399,16 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 4.12.2011 až do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 209, 82 eura.

Uvedené súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach po 30 eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, začínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným žalobným návrhom voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 515,70 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 4.12.2011 až do zaplatenia z dôvodu, že so žalovaným dňa 29.11.2004 uzavrel Zmluvu o pripojení č. 1900874, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom. K tejto zmluve bol dňa 23.5.2008 uzavretý dodatok, na základe ktorého bol žalovanému aktivovaný program služieb s mesačným paušálnym poplatkom 13,24 eura bez DPH a zároveň mu bol poskytnutý mobilný telefón zn. NOKIA 3110 Black za zľavnenú cenu 0,03 eura, ktorého skutočná hodnota bola 132,44 eura. Zmluvou o pripojení sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 25 mesiacov. Pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura. Žalovaný si neplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby. Bol opakovane pripájaný a odpájaný a to v intervaloch tak, ako je to uvedené v návrhu. Do konca doby viazanosti mu zostávalo zotrvať v zmluvnom vzťahu päť mesiacov. Žalovaná čiastka predstavuje poplatky za hovorné, ostatné telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o pripojení a tiež podpísal dodatok k zmluve, na základe ktorého mu bol odpredaný mobilný telefón zn. NOKIA 3110 Black za 1,-Sk (0,03 eura). Potvrdil, že v minulosti mu boli prerušované poskytované služby žalobcom. Požiadal o možnosť splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach, pretože je nezamestnaný, vyživovaciu povinnosť má voči dvom deťom, na ktoré prispieva spolu sumou 120 eur mesačne. Žije u matky v jej 3-izbovom byte.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, obsahom predložených faktúr, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.11.2004 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o pripojení podľa a nasl. o elektrických komunikáciách. Zmluva o pripojení má č. 1900874, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom. K tejto zmluve bol dňa 23.5.2008 uzavretý dodatok, ktorého predmetom bol program „55 viac“, na základe ktorého bol žalovanému aktivovaný program služieb s mesačným paušálnym poplatkom 13,24 eura bez DPH a zároveň mu bol odpredaný mobilný telefón zn. NOKIA 3110 Black za kúpnu cenu 1,-Sk, t. j. 0,03 eura. Z tabuľky č. 1 dodatku ďalej vyplýva dohodnutá doba viazanosti 25 mesiacov a zmluvná pokuta 7.500,- Sk (248,95 eura). Z bodu 2/ dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku, teda právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. Z bodu 4/dodatku vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä povinnosti uvedenej v bode 1/ písm. b/, alebo bode 2, 3/ bod 3.6. všeobecných podmienok alebo článku 5/ bod 5.2. písm. a/ až c/ všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.

Z faktúry č. 7005720963 za zúčtovacie obdobie od 15.5.2010 do 14.6.2010 vyplýva, že bola fakturovaná žalobcom žalovanému suma na úhradu s DPH 107,91 eura, s dátumom splatnosti faktúry 5.7.2010.

Z faktúry č. 7006712320 za zúčtovacie obdobie od 15.6.2010 do 14.7.2010 vyplýva, že bola fakturovaná žalobcom žalovanému suma na úhradu s DPH 104,84 eura, s dátumom splatnosti faktúry 5.8.2010.

Z faktúry č. 7007737053 za zúčtovacie obdobie od 15.7.2010 do 14.8.2010 vyplýva, že bola fakturovaná žalobcom žalovanému suma na úhradu s DPH 51,50 eura, s dátumom splatnosti faktúry 5.9.2010.

Z faktúry č. 7008755788 za zúčtovacie obdobie od 15.8.2010 do 14.9.2010 vyplýva, že bola fakturovaná žalobcom žalovanému suma na úhradu s DPH 2,50 eura, s dátumom splatnosti faktúry 5.10.2010.

Z faktúry č. 71111547723 za zúčtovacie obdobie od 15.10.2011 do 14.11.2011 vyplýva, že bola fakturovaná žalobcom žalovanému zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura, s dátumom splatnosti faktúry 3.12.2011.

Listom žalobcu zo dňa 30.9.2010 označený ako pokus o zmier - predsporová výzva vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžnej sumy 266,75 eura z dôvodu neuhradenia faktúr za užívanie mobilných telefónnych služieb a to najneskôr do 12.10.2010 a zároveň bol upozornený žalovaný, že v dôsledku porušenia povinností stanovených príslušným dodatkom k Zmluve o pripojení vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura.

Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len ""), Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , , Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa , Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa , Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa , Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa prvá veta a , Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

, ktorým bol novelizovaný , bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa článku 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu, čo do uplatnených úhrad za ním poskytované služby žalovanému a fakturované faktúrami vyššie uvedenými je dôvodný, predstavujúci sumu 266,75 eura. Za nedôvodný však súd považoval žalobný návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura.

Súd posudzoval opodstatnenosť zmluvnej pokuty, ktorá povinnosť mu vyplývala z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvná pokuta v zmysle je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ich obsah ovplyvniť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky.

V danej veci zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná, bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa, teda žalovaného, pričom z článku 3/ ods. 2 Smernice vyplýva, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ pritom nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnej formulovanou štandardnou zmluvou, ako to bolo aj v tomto prípade. Z ustanovenia § 3 vyplýva, že súd musí z úradnej povinnosti zisťovať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V danej veci je nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného.

Pri rozhodovaní o nároku na zmluvnú pokutu súd nielenže zohľadňoval jednotlivé jej funkcie tak ako nato poukázal aj právny zástupca žalobcu, ale na druhej strane bolo potrebné prihliadať aj na jej primeranosť, aby jej výška nebola v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli citované ustanovenie § 3

. Pri rozhodovaní o výške zmluvnej pokuty a jej primeranosti treba prihliadať na dĺžku doby, po ktorú trval právny vzťah medzi právnym predchodcom a žalobcom, ďalej na samotnú povinnosť viazanosti v trvaní 25 mesiacov, a tiež prihliadať i na výšku nedoplatku za služby, ktoré boli poskytované právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Uplatnenú výšku pokuty súd považoval za vysokú sankciu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a preto v tejto časti nebolo možné návrhu vyhovieť pokiaľ bol uplatnený titulom zmluvnej pokuty. V danej veci žalobca zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie mobilného telefónu žalovanému za akciovú cenu. Cena mobilného telefónu v čase uzatvorenia dodatku k Zmluve o pripojení bola 132,44 eura, pričom dojednaná zmluvná pokuta predstavovala sumu 248,95 eura, čo súd považuje za neprimerané zvýhodnenie žalobcu na úkor žalovaného. Takto dohodnutá zmluvná pokuta upravená v obchodných podmienkach obsiahnutá v zmluve, najmä jej dodatku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa ustanovenia je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky sa nemôže žalobca domáhať plnenia. Pre túto skutočnosť nebolo možné ani použiť moderačné právo vo vzťahu k zmluvnej pokute a jej výške pre jej posúdenie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Podľa , Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa , Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi titulom náhrady škody vzniknutej za odpredaj mobilného telefónu (MT), ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou MT a jeho akciovou cenou. Túto spôsobil žalovaný tým, že získal MT za zvýhodnenú cenu potom, ako sa v dodatku zaviazal používať služby poskytované žalobcom a za tieto riadne uhrádzať platby po dobu viazanosti. V danej veci, ako to vyplýva z dodatku k Zmluve o pripojení, doba viazanosti bola dohodnutá v trvaní 25 mesiacov. Pri uzatváraní tohto dodatku bol žalovanému odpredaný mobilný telefón za 1,-Sk (0,03 eura), pričom jeho predajná cena bola v tom čase 132,44 eura. Nakoľko žalovaný bol opakovane pripájaný a odpájaný a nezotrval tak v dohodnutom zmluvnom vzťahu so žalobcom a k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo ešte počas doby viazanosti, priznal súd žalobcovi titulom náhrady škody rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou vyššie uvedeného MT, ktorá predstavuje 132,41 eura.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 399,16 eura, ktorá suma pozostáva zo sumy 266,75 eura, ktorá bola žalobcom žalovanému fakturovaná za poskytované služby a zo sumy 132,41 eura, ako rozdielu medzi zľavnenou cenou a predajnou cenou MT. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť spolu s úrokom z omeškania, ktorého výška je v súlade s citovaným ustanovením a citovaného Nariadenia vlády. Do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry č. 7111547723.

Vo zvyšnej časti, z dôvodov uvedených vyššie súd žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomernej časti, keď pôvodne podal žalobu na zaplatenie sumy 515, eura a priznaná mu bola suma 399,16 eura, čo predstavuje 77,40 %-tnú úspešnosť žalobcu a jeho neúspešnosť a úspešnosť žalovaného 22,60 %. Pomerná časť trov konania potom predstavuje 54,80 %. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 382,89 eura a to titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 30,50 eura, a titulom trov právneho zástupcu za zastupovanie za 3 hlavné úkony a to: prevzatie veci a príprava, vypracovanie žalobného návrhu a účasť na pojednávaní dňa 5.8.2013, 3-

krát po 34,86 eura, 3-krát režijný paušál po 7,81 eura. Ďalej si právny zástupca žalobcu uplatnil za účasť na pojednávaní náhradu straty času za 8 polhodín po 13,01 eura, t. j. 104,08 eura. Titulom cestovného osobným autom z Bratislavy do Topoľčian a späť 18,73 eura a náhradu za používanie motorového vozidla 42,84 eura. Spolu trovy konania boli uplatnené teda vo výške 382,89 eura z čoho vzhľadom na vyššie uvedené, patrí žalobcovi, vzhľadom na čiastočnú úspešnosť v konaní 54,80 %, čo predstavuje sumu 209,82 eura.

Podľa , Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vyhovel žiadosti žalovanému a umožnil mu dlh voči žalobcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur, keď zohľadnil sociálnu situáciu na jeho strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V zmysle a , sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho poevneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.