Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-3-2023.pdf
PDF · 83.43 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.07.2023 v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-2T/4/2023 zo dňa 31.03.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 03.09.2022 v čase okolo 20.30 hod. na adrese C. D. XX, E. po verbálnej výmene názorov so svojím otcom F. B. ho fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ho niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti hlavy, pričom sa mu vyhrážal zabitím za použitia nadávok, kde toto jeho správanie sa stupňuje a je agresívnejšie, čím takto svojím konaním u poškodeného F. B. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, pričom poškodenému neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali liečenie alebo práceneschopnosť.
Za to uložil A. B. podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný podal proti tomuto rozsudku včas odvolanie, a to proti výroku o vine i treste. V písomných dôvodoch odvolania súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, pretože v konaní nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu, že obžalovaný sa ho dopustil. Aj v odvolaní poprel spáchanie skutku. Pripustil vznik konfliktu medzi ním a otcom, ten vyprovokoval otec a neprebehol tak, ako uviedol otec. Otcovi sa nevyhrážal zabitím, ani žiadnou inou ujmou, nemohol v ňom vzbudiť dôvodnú obavu o zdravie a život, len sa pohádali, otec nainscenoval vec tak, aby sa mu uverilo, otec sa ho chcel zbaviť. Jeho výpoveď je jediným dôkazom proti nemu, navyše nie je dôveryhodným svedkom, je voči nemu zaujatý. K výpovedi matky uviedol, že bola vypočutá až na druhý deň a je pod stálym tlakom a vplyvom otca obžalovaného, vypovedala pod nátlakom, Poukázal na to, že obaja na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať. Obžalovaný spochybnil tvrdenie otca o tom, že ho mal obžalovaný 5 krát udrieť do hlavy, keďže nemal zistené žiadne zranenie, ani stopy po úderoch, nebol ani na lekárskom ošetrení, ktoré by to potvrdilo, zjavne klamal. Poukázal na to, že aj zasahujúci policajti potvrdili len to, že došlo ku konfliktu, že padali nadávky, nepočuli však hrozby
zabitím, nevideli stopy po úderoch, a ani otec im o úderoch nehovoril. Poukázal na návrh obhajcu na hlavnom pojednávaní na upustenie od potrestania podľa § 44 Tr. zákona vzhľadom na dostatočnosť trestu uloženého skorším rozsudkom a na zohľadnenie už vykonanej väzby 7 mesiacov. Skoršie viacnásobné odsúdenie obžalovaného nepreukazuje spáchanie tohto skutku, ani skoršie priestupkové konania. V prípade potvrdenia viny však namietal prísnosť uloženého trestu vzhľadom na okolnosti prípadu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a podľa § 258 písm. a/ resp. b/ Tr. poriadku ho spod obžaloby oslobodiť, prípadne zrušiť výrok o treste a podľa § 44 Tr. zákona upustiť od potrestania alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie zákonným spôsobom a vykonal dôkazy, ktoré pre rozhodnutie o obžalobe prichádzali do úvahy a v rozsahu ako to vyžaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por. na rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistil dostatočne, tento správne zistený skutkový stav vyhodnotil prvostupňový súd spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom v otázke viny obžalovaného a následne aj uloženého trestu.
Obsah dokazovania je veľmi detailne popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom konajúci súd v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, prečo obrane obžalovaného prezentovanej na hlavnom pojednávaní neuveril, pričom uviedol svoje právne úvahy pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona. V detailoch preto odvolací súd poukazuje na odvolanie napadnutého rozsudku.
Vina obžalovaného bola dokázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného otca obžalovaného, F. B.. Ten v prípravnom konaní vypovedal o bezprostrednom zdroji vzájomného konfliktu tesne pred skutkom, ktorým bola výčitka poškodeného v spojitosti s vynášaním jedla pre kamarátov obžalovaného, vypovedal o tom, ako obžalovaný znervóznel, ako vyhodil stolík do vzduchu, kričal na poškodeného, že ho zabije, pribehol k poškodenému a udieral ho päsťou do hlavy, trafil mu aj lícnu kosť, potom sa poškodený zohol a dostal asi päť úderov ho hlavy, obžalovaný kričal, že ho zabije. Na to prišla manželka a zozadu chytila obžalovaného, odťahovala ho, ale aj ju sotil až spadla na posteľ, vulgárne sa na ňu osopil, manželka na obžalovaného kričala, lebo mala z neho strach. Poškodený zavolal policajnú hliadku. Uviedol, že už v minulosti na neho syn kričal, útočil, vyhrážal sa mu zabitím. Z toho mal strach, lebo obžalovaný je strašne agresívny človek, pritom požíva alkohol, aj trávu a pervitín.
Výpoveď poškodeného podporuje výpoveď matky obžalovaného G. H., ktorá v prípravnom konaní vypovedala, že v ten večer obžalovaný prišiel domov, pýtala sa ho na vynášanie jedla druhým, syn sa kvôli tomu rozčúlil, začal kričať na poškodeného, ku ktorému vošiel do izby, bol veľmi agresívny, mala pocit, že je opitý, medzi poškodeným a obžalovaným vznikla hádka, obžalovaný kričal na otca, že ho zabije, hádka sa stupňovala, stála za obžalovaným, nevidela ako udrel poškodeného, potom sa ho snažila odtiahnuť, vtedy ju len odsotil, stále opakoval poškodenému, že ho zabije, od poškodeného vie, že dostal rany do hlavy, čo ona nevidela, lebo celý čas stál obžalovaný pred ňou a bránil jej vo výhľade. Potvrdila, že s poškodeným sa stále hádajú, je agresívny aj keď je triezvy.
Obaja svedkovia na hlavnom pojednávaní po riadnom poučení podľa § 130, § 131 Tr. poriadku využili svoje právo a odmietli vypovedať.
Nepriamo výpoveď poškodeného potvrdzujú výpovede svedkov I. J. A. a K. F., ktorí boli členmi privolanej hliadky OO PZ Kežmarok.
Svedok A. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne uviedol, že prišli na miesto na základe výzvy operačného strediska, že obžalovaný napáda otca, po príchode videl obžalovaného, poškodeného i matku obžalovaného, nejaké zariadenie bytu tam bolo porozbíjané, počas jeho prítomnosti sa
obžalovaný vulgárne vyjadroval na adresu otca, po odvedení obžalovaného otec bol podať trestné oznámenie.
Svedok F. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní totožne a rovnako ako svedok A. uviedol, že po príchode na miesto obžalovaný bol agresívny, vulgárne napádal otca, vyhrážal sa mu, nadával mu, vrieskal ako zmyslov zbavený, v miestnosti boli porozhadzované veci, aj rozbitý sklenený obývačkový stôl, po odvedení obžalovaného poškodený neskôr podal trestné oznámenie.
Ďalším dôkazom podporujúcim záver o vine obžalovaného je znalecký posudok MUDr. Ladislava Lauka č. 128/2022 znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého záverov okrem iného vyplynulo, že obžalovaný prejavuje minimum sebareflexie, nadhodnocuje svoje rozumové schopnosti, obviňuje okolie z vlastných problémov, nezistil však u obžalovaného duševné ochorenia ani v čase skutku, mohol rozpoznať protiprávnosť konania, znalec pripustil ľahké, nepodstatné zníženie schopnosti ovládať svoje konanie, jednal v emočnom rozklade, nebolo u neho zistené požitie alkoholu po skutku, teda prítomnosť patologickej opitosti s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote bolo možné vylúčiť.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu tieto dôkazy v spojitosti so všetkými ďalšími vykonanými dôkazmi vo vzájomnej súvislosti tvoria súvislú reťaz dostatočne presvedčivých dôkazov o tom, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a obžalovaný sa ho dopustil.
Neobstáli odvolacie argumenty obžalovaného, že spáchanie skutku nebolo dostatočne dokázané. Výpoveď poškodeného otca obžalovaného ako jediný priamy dôkaz o celom priebehu skutku logicky a bez rozporov doplnili výpovede ostatných svedkov, ktoré úplne jednoznačne a spoľahlivo doplnili a potvrdili jednotlivé prvky konania obžalovaného, ktoré boli súčasťou skutku a vytvorili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti celistvú dôkaznú sústavu dokazujúcu vinu obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Vzhľadom na tieto dôkazy spochybňovanie výpovede poškodeného otca jeho skoršou kriminálnou minulosťou nebolo relevantné, rovnako ani obžalovaného tvrdenie o údajnom nátlaku na matku zo strany otca. Neprítomnosť zranení u otca, neprítomnosť stôp po údere na jeho tvári, nemohli spochybniť vinu obžalovaného, keďže len potvrdzujú nízku intenzitu úderov na hlavu poškodeného otca, a pritom právna kvalifikácia konanie obžalovaného ako nebezpečného vyhrážania nevyžadovala preukazovanie takýchto stôp na tele poškodeného otca.
Odvolací súd teda nenašiel dôvody, pre ktoré by bolo možné spochybniť správnosť výroku o vine obžalovaného a o právnej kvalifikácii jeho z pohľadu subjektívnej stránky úmyselného konania, ktoré spočívalo v nebezpečnom vyhrážaní sa smrťou poškodenému otcovi takou formou, že to u neho mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie. Práve takéto konanie predstavuje objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania spáchaného na blízkej osobe podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, pre ktorý bol v súlade so zákonom obžalovaný uznaný za vinného.
Ani v súvislosti s výrokom o uloženom treste nenašiel odvolací súd dôvody pre jeho zrušenie.
Trestný zákon stanovuje rozpätie trestnej sadzby daného prečinu, keďže bol spáchaný na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.) v § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ na 6 mesiacov až 3 roky.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a podľa odseku 4 ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
V tejto veci mal súd prvého stupňa správne zistené, že obžalovaný už bol odsúdený za trestný čin. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol 5 krát súdne trestaný, a to za rôznu trestnú činnosť, avšak rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/137/19 zo dňa 09.01.2020 bol odsúdený dokonca za druhovo rovnaký prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, a to dokonca spáchaný na svojom otcovi, ako v teraz prejednávanej veci. Navyše prejednávaného prečinu sa obžalovaný dopustil v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/112/19 zo dňa 26.11.2019 (právoplatný v tento deň) pre prečin podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorá mala trvať 48 mesiacov do 06.08.2023.
Popri tom mal súd prvého stupňa náležite zistené, že obžalovaný od roku 2016 spáchal 15 priestupkov rôznej povahy, pričom viackrát sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s prvkami vulgárnosti, agresie, napadnutia inej osoby, dokonca viackrát sa dopustil priestupku voči svojmu otcovi, opäť s prvkami vulgárnosti, agresivity, hrozieb ublížením na zdraví.
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne kvôli prítomnosti priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, pri neprítomnosti poľahčujúcej okolnosti, a teda pri tejto prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona aplikoval trestnú sadzbu so spodnou hranicou upravenou o jednu tretinu nahor, t.j. na 16 mesiacov.
Ak potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, rozhodol v súlade so zákonom a s rešpektovaním všetkých zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v § 34 Tr. zákona. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné pre zabezpečenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona uložiť obžalovanému trest v nižšej výmere, pretože ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí primerané morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou bolo v tomto prípade možné dosiahnuť len takýmto uloženým trestom.
Trest odňatia slobody v uloženej výmere je tak podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne prísny, druh a výmera trestu súčasne dostatočne rešpektuje zásady pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zákona, primerane zohľadňuje spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Z uvedených dôvodov nebolo možné uvažovať o upustení od uloženia trestu podľa § 44 Tr. zákona pre ktoré vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho minulosť, povahu trestnej činnosti smerujúcej proti otcovi ako chránenej osobe, blízkej osobe nebolo prípustné.
Napokon bolo v súlade so zákonom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe doteraz uvedených skutočností odvolací súd jednomyseľne rozhodol a zamietol odvolanie obžalovaného.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľný
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.