Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-168-2013.pdf
PDF · 92.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: B. Z., trvale bytom K., E. XX a otca: K. C., trvale bytom K., Z. X, n.a návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého A. Z., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého od 26.3.2013 sumu 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.
Zročné výživné za obdobie od 26.3.2013 do 31.7.2013 v celkovej sume 419,38 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od augusta 2013.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 5.6.2013, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. Z., nar. XX.X.XXXX tak, že ho navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určiť povinnosť platiť na jeho výživu sumu 100,-€ mesačne od narodenie dieťaťa. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého spolu nežije, o dieťa sa osobne stará od jeho narodenia, otec oň nejavil a ani nejaví záujem
a doteraz na neho neprispel žiadnou sumou. Celú výbavičku financovala z vlastných peňazí. Otec maloletého pracuje ako čašník a okrem A. má so svojou manželkou 11-ročnú dcéru. Priznala, že návrh podala s oneskorením, lebo otec nechcel priznať otcovstvo k maloletému, čo sa nakoniec stalo až 6.5.2013.
Otec súhlasil so zverením maloletého do matkinej osobnej starostlivosti ako aj s tým, aby ho zastupovala a spravovala jeho majetok. Nesúhlasil ale s navrhovaným výživným ani s navrhovaným počiatkom jeho určenia a bol ochotný plniť výživné v sume 50,-€ od teraz (na pojednávaní dňa 5.8.2013). Vypovedal, že je pravdou, že od narodenia na dieťa ničím neprispel, ale chcel, matka však povedala, že nič nepotrebuje.
Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a výživné na neho určiť v sume 100,-€ mesačne od jeho narodenia.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého nie sú a ani neboli manželia, nikdy nebývali spoločne a ani spoločne nehospodárili.
Matka je slobodná, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s maloletým žije v domácnosti svojich rodičov. Je nemajetná, ekonomicky nečinná, jej príjmom sú materské dávky a prídavok na dieťa, ktorý predstavuje sumu 23,10 € mesačne. Nárok na materské dávky má od 5.2.2013 do 30.9.2013, pričom doposiaľ jej boli vyplatené v celkovej výške 1.243,40 €, naposledy za 6/2013. V živnostenskom ani v obchodnom registri vedená nie je. Jej posledná evidencia na úrade práce v zozname uchádzačov o zamestnanie bola od 12.12.2012 do 25.3.2013, vyradená bola dňom narodenia dieťaťa. Dávku v nezamestnanosti mala vyplatenú za pomernú časť mesiaca december vo výške 105,70 €, v januári 2013 vo výške 163,70 € a vo februári vo výške 21,20 €. V máji 2013 mala vyplatený príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 € a príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 151,37 €. Daňové priznanie za rok 2012 nepodala. Posledný pracovný pomer matky vo firme K., s.r.o. trval od 4.6.2012 do 30.11.2012 a tu dosiahnutý čistý mesačný zárobok v priemere činil 281,73 €. Od 14.12.2013 do 31.12.2012 v tejto firme pracovala aj na dohodu o vykonaní práce, kedy zarobila v čistom 19,-€ a na základe rovnakého pracovnoprávneho titulu trvajúceho od 11.1.2013 do 12.1.2013 mala vyplatenú sumu 13,47 € netto. Jej zdravotný stav si nevyžaduje trvalo zvýšené náklady na výživu.
Otec je ženatý a má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére V. C., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vlastného vyjadrenia s manželkou tri roky nekomunikuje, napriek tomu žijú v spoločnej domácnosti, jeho manželka je niekde zamestnaná, on ale nevie kde. Do domácnosti platí všetko on, aj čo sa týka bytu, ktorý je jeho vlastníctvom, financuje aj všetko, čo sa týka ich dieťaťa, manželka v domácnosti nehradí nič. V rozvodom konaní nie sú. Okrem bytu nevlastní iné nehnuteľnosti, nemá ani cenný hnuteľný majetok, užíva osobný automobil patriaci jeho matke. S manželkou nemá zrušené a rozdelené ani zúžené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Z úradnej povinnosti súd zistil, že v obchodnom registri otec evidovaný nie je. V živnostenskom registri je pod jeho menom a bydliskom ako miestom podnikania vykonaný zápis pre predmety podnikania: pohostinská činnosť, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) a sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, všetko od 1.7.2005. V evidencii úradu práce bol naposledy v dobe od 2.3.2004 do 30.4.2004, z príslušného ÚPSVaR nepoberá žiadne dávky. V sociálnej poisťovni pobočka Bratislava je od 1.5.2004 evidovaný ako zamestnanec firmy W., s.r.o.
Tento zamestnávateľ vyčíslil jeho čistý mesačný príjem za sledované obdobie: cca 323,29 € za obdobie od marca do decembra 2012 a cca 330,46 € od januára do júna 2013, čo predstavuje za celé obdobie čistý mesačný priemer 325,98 €. V daňovom priznaní za rok 2012 otec uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 4.191,74 €, základ dane 3.630,36 €, úhrn preddavkov na daň 0,88 € a nulovú daň na úhradu.
Maloletý je vo veku štyroch mesiacov, je zdravý, zvýšené náklady na výživu preto nemá. Podľa lekárskej správy ošetrujúceho pediatra je nedojčený, vyživovaný sušenou formulou, mlieko mu matka kupuje, nie je možné jeho predpisovanie na recept.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Skutočnosť, že rodičia nie sú manželmi, nebývajú spolu a nehospodária spoločne, činí návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu opodstatneným.
Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa od osobnej starostlivosti matky a zároveň aj o jej zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku v zmysle súhlasného vyjadrenia ostatných účastníkov konania.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu nízkeho veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. U detí útleho veku sú to tiež všetky veci napomáhajúce jeho celkovému fyzickému a mentálnemu vývoju (hračky, veci pre zábavu, rozvoj motoriky a abstraktného myslenia a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností, atď.
Každý rodič nezaopatreného dieťaťa je povinný dieťa riadne uživiť, a to aj na svoj vlastný úkor.
Súd vyhovel návrhu matky aj v časti výživného, keď toto na maloletého požadovala určil len v sume 100,- € mesačne, čo nie je v žiadnom prípade suma nadsadená, a to najmä s ohľadom na vek dieťaťa, pre ktorý sa matka o neho musí celodenne starať, a z toho dôvodu sa nemôže aktívne zapojiť do pracovného procesu. Matkin príjem sa preto obmedzuje len na vyššie oboznámené štátne dávky. Navyše maloletý nie je dojčený, čo zvyšuje náklady na jeho základnú potrebu - stravovanie formou umelej výživy.
Otec na výzvu súdu na preukázanie všetkých svojich príjmov za sledované obdobie predložil potvrdenie zamestnávateľa ohľadne svojho zárobku, ktorý predstavuje v priemere a v čistom len sumu 323,29 € mesačne za obdobie od marca do decembra 2012 a sumu 330,46 € mesačne od januára do júna 2013, čo za celé obdobie činí 325,98 € mesačne. Vo svojej výpovedi otec však uviedol, že do domácnosti, ktorú vedie so svojou manželkou, platí všetko len on, aj čo sa týka bytu aj ich dieťaťa, jeho manželka do domácnosti nehradí nič. Keďže otec sám musí mať určité mesačné osobné výdaje, nie je uveriteľné, že z preukázaného zárobku môže zvládať finančne zabezpečovať trojčlennú domácnosť vrátane bytu a všetky potreby maloletej dcéry. Svedčí to o tom, že musí mať aj iný, než preukázaný zdroj príjmu, príp. majetok.
Pokiaľ otec skutočne financuje v celosti svoju domácnosť bez finančnej účasti jeho manželky, je nutné zdôrazniť, že každý člen domácnosti, ktorý je spôsobilý mať vlastný príjem, a to manželka otca bezpochyby podľa jeho vlastného vyjadrenia je, má za povinnosť finančne participovať na uspokojovaní potrieb tejto domácnosti. Preto nie je možné na úkor výživného na maloletého A. považovať jeho otca za osobu, na ktorej spočíva ťarcha celého finančného zabezpečenia rodiny.
Otec v konaní nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav tvoril nejakú prekážku v pracovnom procese, alebo by mu trvalo účelovo odčerpával finančné prostriedky napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod. Pretože jeho pracovná spôsobilosť nie je teda ničím obmedzená, niet dôvod, aby v zamestnaní dosahoval mzdu len o niečo málo vyššiu, než je mzda minimálna (od 1.1.2013 minimálna mzda = 337,70 €) a nezamestnal sa
v lepšie honorovanom zamestnaní, resp. aby nemohol dosahovať príjem aj z iného, než trvalého pracovného pomeru, prípadne zo samostatnej zárobkovej činnosti, keď žije v hlavnom meste s najväčšou koncentráciou pracovných miest v štátnom i súkromnom sektore.
Majetkové pomery na strane otca v porovnaní s majetkovými pomermi matky sú jednoznačne priaznivejšie, nakoľko je vlastníkom bytu, v ktorom žije so svojou rodinou, kým
matka spoločne s maloletým vlastné bývanie nemá a je v tomto smere odkázaná na svojich rodičov.
Možnosti a schopnosti otca umožňujú stanoviť na maloletého výživné v súlade s návrhom matky, keďže otec je spôsobilý takéto výživné riadne plniť aj za existencie jednej ďalšej vyživovacej povinnosti k dieťaťu pochádzajúcemu z jeho manželstva.
Matka požiadala o určenie vyživovacej povinnosti otca odo dňa narodenia dieťaťa, t.j. od XX.X.XXXX. Otcovstvo k maloletému bolo priznané 6.5.2013. Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností matka podala na súd 5.6.2013. Otec na pojednávaní priznal, že od narodenia maloletého na jeho výživu ničím neprispel.
Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd považoval za opodstatnené určiť počiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletému odo dňa jeho narodenia, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že otcovstvo k maloletému nebolo uznané ihneď po jeho narodení, a že otec sám priznal absenciu akýchkoľvek príspevkov na jeho výživu, pričom matka si od otca nenárokovala ani príspevok na detskú výbavičku.
Určením výživného odo dňa narodenia maloletého vzniklo zročné výživné za obdobie od 26.3.2013 do 31.7.2013 v celkovej sume 419,38 € (100,-€ krát 6 dní a 4 mesiace), ktoré súd otcovi povolil splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od augusta 2013 (§ 160 ods. 1 O.s.p.). K splátkovej povinnosti súd pristúpil s ohľadom na jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére pochádzajúcej z jeho manželstva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu,. so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.