Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-170-2013.pdf
PDF · 96.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/170/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, H. X., štátny občan SR, o zaplatenie 129,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 44,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 44,60 eur od 23.9.2011 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.4.2013 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 129,70 eur spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 23.9.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že s odporcom uzatvoril Zmluvu o pripojení dňa 21.12.2010 č. A5402178 spolu s dodatkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks mikroprocesorovú kartu SIM, ktorá odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E182E USB modem a to za akciovú kúpnu cenu 14,90 eur. V tomto konaní domáha sa nároku vo výške škody 85,10 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou (100 eur ) a jeho akciovou cenou v súlade s ustanovením čl. 1 bod 1.3. Dodatku. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 05/2011 do 07/2011 vo výške 44,60 eur, porušil zmluvné povinnosti. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 8.9.2011 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie. Odporca na výzvu nereagoval. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne, a to počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 23.9.2011.
Odporca sa k podanému návrhu (doručený do vlastných rúk dňa 24.6.2013) nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, nakoľko hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1000,- eur, súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 24.7.2013.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to Zmluvou o pripojení dňa 21.12.2010 č. A5402178 spolu s dodatkom (čl. 6-13 spisu), pokusom o pokonávku zo dňa 8.9.2011 (čl. 13 spisu), rozpisom jednotlivých faktúr (čl. 14-18 spisu), Všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko a.s. poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (čl. 20 spisu) a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Navrhovateľ ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii uzatvoril s odporcom Zmluvy o pripojení dňa 21.12.2010 č. A5402178 spolu s dodatkami s kúpou mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E182E USB modem a to za akciovú kúpnu cenu 14,90 eur so záväzkom zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti 24 mesiacov a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky a v zmysle čl. 1 bod 1.3. Dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú vyššie v tomto bode len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3 tohto Dodatku (doba 24 mesiacov).
Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie 2011/05 sumu 18,98 eur; 2011/06 sumu 20,31 eur; 2011/07 sumu 5,31 eur spolu vo výške 44,60 eur.
Pokusom o pokonávku zo dňa 8.9.2011 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej pohľadávky do 22.9.2011 a pohľadávku odporca doposiaľ neuhradil.
V predmetnom konaní navrhovateľ teda uplatňuje cenu služby 44,60 eur a nárok na náhradu škody vo výške 85,10 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou (100 eur) a jeho akciovou cenou (14,90 eur).
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a obsahom Zmluvy a Všeobecnými podmienkami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd čiastočne návrhu vyhovel.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá vyššie uvedená Zmluva o pripojení s kúpou mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a to za akciovú cenu, pričom zmluvné povinnosti (článok 2 ) ku plneniu ktorých sa odporca zaviazal si riadne nesplnil. V časti o zaplatenie ceny služieb odporca nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za špecifikované zúčtovacie obdobie od 05/2011 do 07/2011. Navrhovateľ služby dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatil. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a nemal dôvod o správnosti výpočtu pochybovať. Súd preto v časti zaplatenia zostatku ceny za dodané služby vo výške 44,60 eur návrhu vyhovel, pretože odporca ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka). Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania, vzhľadom na to, že nastalo omeškanie odporcu s plnením záväzku dňom 23.9.2011.
V prejednávanej veci je predmetom konania nielen zaplatenie ceny služby, ale aj zaplatenie náhrady škody vo výške 85,10 eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodu, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov a pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nebolo preukázané splnenie už prvého predpokladu a to protiprávne konanie, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti ako i spôsob ukončenia zmluvy o pripojení (písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka) nepreukázal. Pokiaľ ide o samotný vznik škody, je potrebné poznamenať, že podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia Huawei E182E USB modem (100 eur) a jeho akciovou cenou (14,90 eur). Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu a táto škoda nie je následkom nim tvrdeného protiprávneho úkonu odporcom, ale výsledkom zmluvného konsenzu zúčastnených strán navrhovateľa a odporcu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo tvrdeným a nepreukázaným porušením povinností odporcu, ale dojednaním kúpnej ceny. Je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V prejednávanej veci dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa a keďže v konaní nemal súd nárok navrhovateľa na náhradu škody za preukázaný, preto ho v rozsahu náhrady škody v sume 85,10 eur zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd navrhovateľovi priznal istinu 44,60 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 85,10 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 34 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 66 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech odporcu teda predstavuje 32 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu navrhovateľa) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný odporca. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Odporca ako úspešný účastník konania si však náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).