Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/25/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti proti odporkyni: Y. U., A.. XX.XX.XXXX, A. W. Q. O., O. XXX/XX, zastúpenej opatrovníčkou: Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 215,87 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 215,87 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 116,65 eur od 29.4.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 99,22 eur od 27.3.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 16,50 eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do 3 od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.201 domáhal zaplatenia sumy vo výške 215,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 29.4.2011 do zaplatenia pozostávajúcej zo sumy 116,65 eur titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb a zo sumy 99,22 eur titulom náhrady škody.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v súlade s ust. je ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania zmluvnej podmienky, na základe ktorej si uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to s poukazom na právoplatné rozhodnutia súdov, ktorými bola táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Preto uplatnenú náhradu škody v sume 99,20 eur odôvodňoval tým, že táto predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu / telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, to znamená predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Jej pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Z uvedeného dôvodu jej súd v súlade s ustanovením ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 2.8.2013 v súlade s ustanovením v neprítomnosti navrhovateľa a opatrovníčky odporkyne. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 2.8.2013 žiadal neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti a opatrovníčka odporkyne sa na pojednávanie neustanovila napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná. Svoju neúčasť na pojednávaní nežiadala ospravedlniť, ani z dôležitého dôvodu pojednávanie odročiť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:

Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 2.12.2008 zmluvu o pripojení č. Y. XXXXXX-XXXX, na základe ktorej navrhovateľ odporkyni vypožičal mikroprocesorovú SIM- kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX, za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom. Odporkyňa si zvolila užívateľský program Paušál klasik 100 XXL hovory a služby CLIP, Orange World Mini. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky spoločnosti navrhovateľa na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník a Informácie o poskytovaných službách.

Z článku 6. bodu 6.2b/ Všeobecných podmienok, účinných od 1.10.2006 vyplýva, že účastník, ktorým sa rozumie osoba, ktorá s navrhovateľom uzavrela zmluvu o pripojení, je povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a Cenníka až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s článkom 11 bod 11. 8 Všeobecných podmienok.

Z článku 11 bod 11.6. Všeobecných podmienok vyplýva, že zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a nepresahuje 31 za sebou idúcich kalendárnych dní.

Z článku 11 bodu 11.8. Všeobecných podmienok vyplýva, že navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje cenu poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia.

Z článku 11 bodu 11.9. Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník zodpovedá za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej na poslednú známu adresu pre zasielanie faktúr a písomností, ktorú účastník oznámil navrhovateľovi.

Z článku 4 bodu 4 Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa je oprávnená odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

Z článku 11 bodu 11.13 písm. b) Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa má právo na náhradu škody vzniknutej porušením niektorej z povinnosti účastníka vyplývajúcich zo zmluvy Všeobecných podmienok alebo z platných právnych predpisov.

Navrhovateľ vyúčtoval telekomunikačné služby poskytnuté odporkyni na základe vyššie uvedenej zmluvy faktúrami, ktoré pripojil k návrhu. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010, splatnou dňa 30.11.2010 vyúčtoval navrhovateľ cenu služieb vo výške 28,24 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.1.2011, splatnou dňa 30.1.2011 cenu služieb vo výške 22,18 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010, splatnou dňa 30.11.2010 cenu služieb vo výške 2,33 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2010, splatnou dňa 2.1.2011 cenu služieb vo výške 64,90 eur. Spolu navrhovateľ odporkyni predmetnými faktúrami vyúčtoval sumu vo výške 117,65 eur.

Navrhovateľ listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 14.4.2011 žiadal odporkyňu, aby uhradila dlžnú sumu 451,59 eur, z ktorej sumu 119,65 eur žiadal titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a sumu 331,94 eur titulom zmluvnej pokuty a to najneskôr do 28.4.2011.

Súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 2.12.2008 aj Dodatok k zmluve o pripojení č. Y. XXXXXXX, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu Paušál Klasik 100 XXL hovory, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ predal odporkyni koncové telekomunikačné zariadenie (mobilný telefón) typu Nokia 2880 slide so zľavou, za kúpnu cenu vo výške 1,- SKK (0,03 eur) a tiež dohoda, že navrhovateľ poskytne odporkyni ďalšie výhody a na to nadväzujúca dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedená v Prílohe č.1 tohto Dodatku k Zmluve, označenej ako Bonusy ponuky „Zmena Primy na Paušál - akcia“ zo dňa 14.11.2008.

Z článku II bodu 2.3. tohto Dodatku (okrem iného) vyplýva, že odporkyňa sa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov (doba viazanosti) zotrvá v zmluvnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden podnet, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa odporkyňa zaviazala.

Z článku II bodu 2.5. Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporkyne ako účastníka uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä, ale nielen, ak nezaplatí splatnú cenu za poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti) sa odporkyňa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur).

Z interného dokladu navrhovateľa č. X. O. P. XXXX, názov akcie „Zmena Primy /OC na paušál - akcia“ súd zistil, že predajná cena koncového telekomunikačného zariadenia typu Nokia 2680 slide k 2.12.2008 bola vo výške 99,25 eur.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä zmluvné podmienky.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby, bezplatné služby, podrobnosti o jednorazových, pravidelne sa opakujúcich a variabilných cenách vrátane počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.

Podľa ust. § 43 ods. 5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník:

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby a odporkyňa ako užívateľka tejto služby dňa 2.12.2008, uzavreli zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných odporkyňou. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa o elektronických komunikáciách. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony (ust. a nasl. ), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. zákona o elektronických komunikáciách pre zmluvu o pripojení a to druh služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude služba poskytovať (doba neurčitá) a cenu za služby - odkazom na Cenník.

Z vyššie citovaného ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že navrhovateľ ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify. Povinnosť odporkyne platiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie citovaného ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z článku 6.2. Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o pripojení, tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 1 citovaného zákona. Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, v nadväznosti na článok 11 Všeobecných podmienok bola odporkyňa povinná hradiť cenu služieb, poskytnutých navrhovateľom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr, t. j. 14 dní od vystavenia faktúry.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 116,65 eur. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ vyúčtoval cenu služieb, poskytnutých odporkyni vyššie citovanými faktúrami spolu vo výške 117,65 eur ( 28,24 eur + 22,18 eur + 2,33 eur + 64,90 eur). Nárok navrhovateľa v uplatnenej výške 116,65 eur opatrovníčkou odporkyne nebol spochybňovaný. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa faktúry uhradila, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 116,65 eur z tohto titulu tak ako to navrhovateľ žiadal i keď je nepochybné, že jeho nárok by bol vyšší, teda celkom by navrhovateľ mohol žiadať zaplatenie sumy 117,65 eur. Nakoľko súd však návrh navrhovateľa nemohol prekročiť, zaviazal odporkyňu iba na zaplatenie sumy 116,65 eur.

Navrhovateľ sa popri istine titulom nezaplatenej ceny služieb domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. .

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporkyňa porušila svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostala sa do omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 116,65 eur od 29.4.2011. V poradí posledná z faktúr, ktorým navrhovateľ účtoval odporkyni cenu poskytnutých služieb, bola splatná dňa 30.1.2011. Zhrnúc uvedené je teda nepochybné, že odporkyňa je v omeškaní s celým dlhom najneskôr od 31.1.2011. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až od 29.4.2011, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy 116,65 eur počnúc od 29.4.2011 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. nariadenia vlády SR č., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,25 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 9,25 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal navrhovateľovi v súlade s jeho návrhom.

Navrhovateľ sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 99,22 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody.

Podľa ust. 420 ods. 1 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. sú:

a/ porušenie právnej povinnosti,

b/ existencia škody,

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d/ zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. nevymedzuje formy zavinenia,

preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v , ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporkyne za vznik škody.

Porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne v danom prípade spočívalo v tom, že nedodržala povinnosti, uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení, uzavretého dňa 2.12.2008, dojednané v článku II bode 2.3, v zmysle ktorého sa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k tejto zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, ďalej sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporkyne, ku ktorým sa zaviazala v zmluve alebo v dodatku.

Skutočnosť, že odporkyňa porušila svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, mal súd za nesporne preukázanú; vyplýva to z odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k prvej časti nároku navrhovateľa. Je nesporné, že odporkyňa cenu poskytnutých služieb navrhovateľovi neuhradila ani v dodatočnej lehote do 28.4.2011, poskytnutej jej v liste - pokuse o pokonávku zo dňa 14.4.2011.

Uvedené porušenie povinnosti založilo právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy (článok 4 bod 4 Všeobecných podmienok), ale aj podľa o elektronických komunikáciách; ako to vyplýva z ust. a , navrhovateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, alebo ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania - z faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 16.1.2011, dôsledkom porušenia vyššie uvedenej zmluvnej povinnosti bolo odpojenie odporkyne z poskytovania služieb verejnej telekomunikačnej siete.

Čo sa týka škody, v danom prípade bolo nesporné, že spolu s uzavretou zmluvou o pripojení účastníci konania uzavreli aj Dodatok k tejto zmluve na základe ktorého odporkyňa nadobudla kúpou od navrhovateľa zľavnené akciové koncové telekomunikačné zariadenia; vo výške 1,- Sk. Zároveň získala ďalšie výhody vyplývajúce z ponukovej akcie, ktorej súčasťou bola dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou tohto koncových telekomunikačného zariadenia a jeho skutočnou cenou, pretože odporkyňa len za sumu 1,- Sk (0,03 eur) získala zariadenie, ktorého skutočná trhová hodnota v čase jeho predaja bola vo výške 99,25 eur. Takúto zvýhodnenú cenu odporkyňa totiž prijala za zmluvne dojednanej podmienky, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného zariadenia. Škoda predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa o sumu 99,22 eur, pretože telekomunikačné zariadenie v tejto hodnote sa stalo v zmysle Dodatku k zmluve vlastníctvom odporkyne. Výšku škody mal súd za preukázanú z listinného dôkazu, predloženého navrhovateľom, z ktorého vyplynula predajná cena daného typu zariadenia v čase uzavretia Dodatku k zmluve (predaja).

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je nesporné, že keby odporkyňa nebola porušila povinnosti, na ktoré sa zaviazala v zmysle Dodatku k zmluve, a teda, cenu za poskytované telekomunikačné služby by platila riadne a včas, nevzniklo by navrhovateľovi právo ukončiť zmluvu o pripojení a odporkyňa by tak dodržala svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, ktorá pre navrhovateľa predstavovala návratnosť skutočnej hodnoty telekomunikačného zariadenia. V konečnom dôsledku uvedené znamená, že keby odporkyňa nebola porušila svoje zmluvné povinnosti, ku škode by nebolo došlo, čím je daný bezprostredný vzťah príčiny a následku.

Čo sa týka zavinenia, je potrebné uviesť, že pre záver o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti. V danom prípade nie je dôvod pochybovať o tom, že odporkyňa zavinila vznik škody svojim správaním. Odporkyňa od navrhovateľa získala telekomunikačné zariadenie prakticky zadarmo a napriek tomu, že uzavrela zmluvu o pripojení a požívala služby, poskytované jej navrhovateľom, cenu za tieto služby už v priebehu trvania zmluvného vzťahu neplatila. V súlade so zmluvnými dojednaniami preto musela vedieť, že dôsledkom takéhoto správania môže byť ukončenie zmluvného vzťahu, kedy v jej dispozícii ostane telekomunikačné zariadenie značnej hodnoty a teda, odporkyňa nepochybne musela vedieť, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumená.

Navrhovateľ sa okrem istiny vo výške 99,22 eur uplatnenej titulom náhrady škody domáhal aj priznania príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 29.4.2011 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c citovaného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Nakoľko odporkyňa nezaplatila nárok navrhovateľa na náhradu škody riadne a včas, dostala sa do omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie a jeho počiatok sa odvíja odo dňa splatnosti dlhu. Keďže v pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné vychádzať zo všeobecného ustanovenia , podľa ktorého je škodca povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Pokiaľ nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať až žalobu. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporkyňu požiadal o splnenie dlhu titulom náhrady škody ešte pred podaním žaloby. Dňom splatnosti pohľadávky je preto až deň nasledujúci po doručení žaloby opatrovníčke odporkyne. Žaloba bola opatrovníčke odporkyne doručená dňa 25.3.2013. Dňom splatnosti dlhu je teda 26.3.2013. Prvým dňom omeškania je teda až deň 27.3.2013. Z uvedeného dôvodu súd priznal úroky z omeškania zo sumy

99,22 eur navrhovateľovi až od 27.3.2013. Keďže odporkyňa v období od 29.4.2011 do 26.3.2013 v omeškaní ešte nebola, súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania za uvedené obdobie zamietol. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. nariadenia vlády SR č., v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, vychádzajúc z prechodného ustanovenia citovaného nariadenia, podľa ktorého ak záväzkovo-právny vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (27.3.2013) s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,75%; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 8,75% ročne. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo vyššom, ako zákonom prípustnom rozsahu, súd mu výšku úrokov z omeškania priznal v súlade s vyššie uvedeným vo výške 8,75% ročne a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (úrok z omeškania nad 8,75 ročne).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Z výsledkov tohto konania je zrejmé, že navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti (úrok z omeškania žiadaný zo sumy 99,22 eur titulom náhrady škody) preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo výške 16,50 eur. Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur (položka 1a Sadzobníka tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania návrhu, t. j. 6% z ceny predmetu konania). Súd preto zaviazal odporkyňu, aby nahradila navrhovateľovi trovy konania v uvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( )