Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1739-2002.pdf
PDF · 69.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1739/2002
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného F. - U. X. F. E., P. X, XXX XX V. /. Z. F. - Krajské E. P. X. M.Š. proti povinnému U. F. T., O.. X.X.XXXX, N. XX, XXX XX M. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Južná trieda 93, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 1073/2002 o vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 7.6.2002 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD. vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 33,19 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Košiciach č. ORP-P-872/ODI-II-1999 zo dňa 2.11.1999.
Dňa 20.6.2002 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/024658 zo dňa 26.6.2002.
Dňa 19.7.2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 45,78 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinného ku dňu začatia exekučného konania, možno rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. To znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon rozhodnutia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada priamo zo zákona, teda aj bez návrhu.
S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zák. č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch vo svojom čl. II zmenil a doplnil zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že z neho vypustil ustanovenie § 88 ods. 1, pričom doterajšie odseky 2 a 3 tohto ustanovenia sa prečíslovali na odseky 1 a 2. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom síce zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote, no
prekluzívna lehota uplynula ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o priestupkoch v súčasnom znení, teda pred 1.9.2008, a preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených totiž zistil, že rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Košiciach č. ORP-P-872/ODI-II-1999 zo dňa 2.11.1999 (exekučný titul) nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.1999 a vykonateľnosť dňa 18.11.1999. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 18.11.2002. Počnúc dňom 19.11.2002 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Z uvedeného vyplýva, že keďže rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Košiciach č. ORP-P-872/ ODI-II-1999 zo dňa 2.11.1999, ako rozhodnutie štátneho orgánu vydané v správnom konaní, nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.11.1999, ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie prešla už stanovená trojročná lehota na uskutočnenie jeho výkonu. Z toho dôvodu zaniklo právo oprávneného vyplývajúce mu z exekučného titulu voči povinnému.
Vzhľadom na uvedené súd nemal inú možnosť len exekúciu podľa ust. § 57 ods.1, písm. f/ Exekučného poriadku zastaviť.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, prečo v záhlaví tohto uznesenia označil ako oprávneného SR
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky namiesto SR - Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 totiž došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Tým všetky práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj krajského riaditeľstva prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.