Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sd-79-2012.pdf
PDF · 116.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sd/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: G. T., M. XXX, zastúpeného P. T., M. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 17. 01. 2012 podľa § 250j ods. 2, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku odporkyňa zamietla podľa § 70 ods. 1 a § 293ax zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zsp") žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Odporkyňa dôvodila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Levice z 27. 12. 2011 navrhovateľ je invalidný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 293ax ods. 1 zsp poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia (doby zamestnania) a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, sa nárok na invalidný dôchodok opätovne na základe žiadosti posúdi podľa § 70 ods. 1 zsp. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol opätovne podľa § 293ax ods. 2 zsp určený vznik invalidity po 31. 12. 2009. U poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov. Pred vznikom invalidity opätovne určenej po 31. 12. 2009 navrhovateľ získal 1725 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal 4 roky a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk dňa 02. 02. 2012.
V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ uviedol, že o invalidný dôchodok žiadal 3 roky spätne a boli mu uznané len 2 roky.
Navrhovateľa na pojednávaniach súdu zastupoval otec P. T. na základe plnej moci udelenej do zápisnice súdu dňa 27. 04. 2012. Ten poukázal na prvú žiadosť syna o invalidný dôchodok z roku 2001. Táto žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že syn nespĺňal podmienku potrebnej poistnej doby. Už na základe prvej žiadosti o invalidný dôchodok z 12. 09. 2000 mal priznaný plný invalidný dôchodok podľa zák. č. 100/1988 Zb. pre schizofreformné ochorenie. Bola podaná ďalšia žiadosť o invalidný dôchodok, ale tá bola opäť zamietnutá. S týmto rozhodnutím nesúhlasil z dôvodu, že syn má ukončených 6 tried základnej
školy a od malička bol chorý. Viac rokov je opakovane ročne hospitalizovaný v Hronovciach. V roku 2011 bol hospitalizovaný 3x. Odvolania proti rozhodnutiam o zamietajúcich žiadostiach o invalidný dôchodok nepodávali z dôvodu, že boli poučení tak, že do 26 rokov veku má mať syn odpracovaných viac ako 1 rok. Súdu predložil zdravotnú dokumentáciu syna a z dokladov v nej založených preukazoval, že syn je od roku 1999 v starostlivosti psychiatra a že bol opakovane aj v rokoch 2000, 2004, 2005 hospitalizovaný v Hronovciach. Preto trval na podanom odvolaní a na žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
Odporkyňa žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Uznesením č. k. 19Sd/79/2012-15 zo dňa 03. 07. 2012 súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ajita Dasa a požiadal ho o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom mal znalec odpovedať na otázku, či rozhodujúce zdravotné postihnutie
- schizofrénia, ťažká paranoidná forma s ťažkým defektom osobnosti, posudkovými lekármi sociálneho poistenia zaradená do kapitoly V, položka, 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zsp bola preukázateľne zistená u navrhovateľa už dňa 03. 01. 1998, t. j. v čase dovŕšenia plnoletosti a ak áno, v akom rozsahu.
Do konania pribratý súdny znalec vypracoval znalecký posudok č. 49 a dňa 08. 11. 2012 ho doručil súdu. Uviedol v ňom, že pacient - navrhovateľ bol prvýkrát psychiatricky hospitalizovaný ako 19 ročný s príznakmi rozvinutej schizofrénie. Podľa dostupných údajov psychické problémy začal mať asi od 15 rokov. Podľa dokumentácie bol vždy iný ako ostatní a stará matka sa lieči na schizofrénne ochorenie, čo nasvedčuje pre biologické a genetické predispozície schizofrénneho ochorenia. Menovaný bol neskôr opakovane celkovo 10x hospitalizovaný v PN Hronovce s dg. paranoidná schizofrénia. Hospitalizácie boli prevažne v kontexte dramatickej situácie - privezený posádkou rýchlej zdravotnej služby za asistencie polície. V ambulantných podmienkach nespolupracoval, lieky neužíval, v dôsledku čoho dochádza pomerne k rýchlemu rozvoju postprocesuálneho defektu osobnosti. Schizofrénne ochorenie sa prejavuje od adolescencii, pričom podromálne štádium môže trvať 2 - 4 roky. Počas tohto štádia sú prítomné neurčité príznaky a neskôr dochádza k príznakom rozvinutej schizofrénie. Podľa údajov už bol ako 17 ročný psychiatricky liečený, ale dokumentácia nie je k dispozícii. Podľa dostupných údajov z dokumentácie a na základe retrospektívnej analýzy a histórie ochorenia sa dá povedať, že u menovaného sa prejavili príznaky podromálneho štádia schizofrénie už vo veku pred dovŕšením plnoletosti. Choroba, na ktorú menovaný trpí, mohla mať vývojové štádium už v čase, kedy dovŕšil plnoletosť. Na základe požiadania súdu znalec doplnil znalecký posudok dodatkom k znaleckému posudku č. 49/2012 dňa 13. 05. 2013, keď odpovedal na otázku súdu, či skutočnosť, že navrhovateľ ukončil len 6 tried základnej školy má/nemá podľa názoru znalca vplyv vzhľadom na zdravotný stav na vznik invalidity pred dovŕšením plnoletosti. V dodatku znalec uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľ ukončil len 6 tried základnej školy má podľa jeho odborného názoru vplyv vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa na vznik invalidity pred dovŕšením plnoletosti.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250 l OSP a nasl. a dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2, písm. a/ OSP).
Z obsahu posudkového a dávkového spisu odporkyne, ktoré boli súčasťou súdneho spisu bolo náležite za preukázané, že správne konanie sa začalo na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok spísanej dňa 27. 12. 2011 podľa § 293ax zsp. Touto žiadosťou si navrhovateľ uplatnil nárok na invalidný dôchodok od 01. 01. 2010. Prvé posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa uskutočnilo u posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Levice dňa 27. 12. 2011. Navrhovateľovi sa predstavili zástupcovia pobočky Sociálnej poisťovne. Po overení totožnosti ho poučili o posúdení zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zsp. Zistili pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti žiadateľa o invalidný dôchodok. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli prepúšťacia správa z hospitalizácie v PN Hronovce z 27. 01. 2011 a lekárske vyšetrenie - psychiatrické z 26. 07. 2011. Posudkový lekár informoval navrhovateľa o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie: schizofrénia, ťažká paranoidná forma s ťažkým defektom osobnosti podľa kapitoly V, položka 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zsp. s 80 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový
lekár sociálneho poistenia mal za preukázané, že 31 ročný posudzovaný s neúplným základným vzdelaním, nevyučený, doposiaľ nikde nepracoval. V januári 2001 bol uznaný invalidným pre ťažkú paranoidnú schizofréniu s defektom osobnosti. Žiadosť o invalidný dôchodok mu bola zamietnutá, lebo nemal odpracovaný potrebný počet rokov na invalidný dôchodok. V máji 2005 bol zdravotný stav posúdený podľa zsp v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, kde bola potvrdená invalidita s 80 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V roku 2009 bol posúdený zdravotný stav v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa zák. č. 100/1988 Zb. podľa tohto zákona je invalidný pre duševné ochorenie ťažkú formu paranoidnej schizofrénie so zníženým pracovným potenciálom pod 20 %. Posudzovaný posledných 10 rokov bol opakovane hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni 5x pre dekompenzáciu základnej diagnózy v zmysle dominantných bizarností v myslení s paranoidnými obsahmi pri heteroagresivite s brachiálnou agresivitou a celkovo bludnou motiváciou. Aj v predchorobí opakovane v psychiatrickej starostlivosti pre osobnostné poruchy. Neskôr bol zdravotný stav preklasifikovaný na ťažkú paranoidnú schizofréniu. V popredí klinického obrazu posudzovaného dominujú tak príznaky I. rádu ako ozvučovanie myšlienok, počutie hlasov, paranoidné bludy a ovplyvňovanie vôle ako aj príznaky II. rádu v zmysle opakovaných depresívnych a euforických rozlád, zmyslových klamov, bludných nápadov a halucinácií. Počas opakovaných ústavných pobytov sú opísané príznaky floridnej symptomatiky až heteroagresivity voči okoliu s vyústením do sociálnej izolácie. Po sérii elektrokonvulzívnej liečby a pri nastavení na depotnú antipsychotickú liečbu bol stav len čiastočne zlepšený. Opakovane sú prítomné paranoidne perzekučné bludy a pretrvávajúca dissomnia s nočnými akustickými halucináciami. V rámci sociálnej izolácie pri komorbidíte osobnostnej poruchy je prognóza značne nepriaznivá. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil schizofréniu, ťažkú paranoidnú formu s ťažkým defektom osobnosti s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 %. Dátum vzniku určil od 01. 01. 2010 podľa § 293ax a kontrolnú lekársku prehliadku určil o 1 rok.
Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z dôvodu chýbajúcej poistnej doby v súdnom konaní posúdila zdravotný stav navrhovateľa posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 10. 01. 2013. Zhodne ako v prvostupňovom správnom konaní aj ona konštatovala zdravotné ťažkosti navrhovateľa, ktoré boli zadokumentované ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok podľa kapitoly V, položka 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zsp a zhodne určila 80 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po preštudovaní znaleckého posudku a celej predloženej spisovej dokumentácie konštatovala, že u menovaného nemožno určiť dátum vzniku invalidity pred ukončením povinnej školskej dochádzky a ani v čase keď bol nezaopatreným dieťaťom, nakoľko v zdravotnej dokumentácii v tomto období nie je zdokumentovaný taký zdravotný stav, ktorý by podmieňoval invaliditu. Práve hospitalizácia na psychiatrickom oddelení s rozvinutým psychickým ochorením je zdokumentovaná až 05. 11. 1999, t. j. v čase, keď mal menovaný 19 rokov. Taktiež pri ambulantnom vyšetrení psychiatrom 19. 09. 2000 psychiater uvádza, že prvé príznaky tejto choroby boli spozorované len minulý rok, t. j. v roku 1999, kedy išlo o prvú ataku schizoformnej psychózy, pre ktorú bol liečený. Súdny znalec pripúšťa psychické problémy od 15 rokov veku, avšak v tomto období nie sú dokumentované návštevy u psychiatra a ani žiadna liečba. Mohlo ísť o prodromálne štádium ochorenia, ktoré podľa súdneho znalca môže trvať 2 - 4 roky s neurčitými príznakmi, avšak tieto prejavy bez diagnostického ochorenia a liečby v tom čase nepodmieňovali invaliditu. V objektívnom vyšetrení súdny znalec popisuje intelektové schopnosti v pásme ľahkej mentálnej retardácie na vrub postprocesuálnych zmien pri psychickom ochorení bez psychologického vyšetrenia a bez určenia IQ. To znamená, že k zhoršeniu intelektu dochádza postupne, ale pomerne rýchlo vzhľadom na zlú spoluprácu a časté recidívy psychického ochorenia - schizofrénie. Po preštudovaní predložených odborných lekárskych nálezov ako aj znaleckého posudku konštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri uvedenom zdravotnom postihnutí - schizofrénii je naďalej 80 %. Dátum vzniku invalidity pred 01. 01. 2010 nie je možné určiť, nakoľko platnosť § 293ax, podľa ktorého menovaný žiadal priznať invalidný dôchodok nadobudol účinnosť 01. 01. 2010. Túto lekársku správu z 10. 01. 2013 doplnila posudková lekárka sociálneho poistenia dňa 04. 07. 2013 na základe dodatku k znaleckému posudku vypracovaného súdnym znalcom - psychiatrom zo dňa 13. 05. 2013. V celkovom posudku uviedla, že súdny znalec v dodatku k znaleckému posudku konštatuje, že navrhovateľ ukončil 6 tried základnej školy, pričom uvedený údaj nie je nikde objektívne potvrdený, ide pravdepodobne o údaj zo strany príbuzných, čo má podľa jeho odborného názoru vplyv na dátum vzniku invalidity vzhľadom na následne navrubenú schizofréniu. S názorom súdneho znalca, že invaliditu možno uznať pred dovŕšením veku plnoletosti navrhovateľa nesúhlasila, lebo v celej zdravotnej a spisovej dokumentácii nie je potvrdenie zo základnej školy, ktorú
navrhovateľ navštevoval. Taktiež nie sú uvedené dôvody, pre ktoré ukončil len 6 tried základnej školy (neprospech, záškoláctvo, sociálna zanedbanosť). Pokiaľ by sa u menovaného jednalo už v detskom veku o ľahkú mentálnu retardáciu, musel by byť ako 6 ročné dieťa vyšetrený psychológom a zaradený na vzdelávanie do špeciálnej základnej školy, čo tiež v dokumentácii menovaného nie je objektívne podložené. Podľa vyšetrenia psychiatra MUDr. Machajdíka z 19. 09. 2000 začali prvé príznaky ochorenia v roku 1999. Vzhľadom k uvedenému nemohla posudková lekárka sociálneho poistenia súhlasiť s odborným názorom súdneho znalca a s jeho konštatovaním, že menovaný trpel od detstva ľahkou mentálnou retardáciou a následne u neho došlo k navrúbeniu schizofrénie. Podľa medicínskych kritérií by takýto priebeh psychického ochorenia mohol mať, avšak u menovaného by musela byť v detstve objektívne potvrdená ľahká mentálna retardácia psychologickým a psychiatrickým vyšetrením. Vzhľadom k uvedenému dátum vzniku invalidity 01. 01. 2010 nezmenila.
Splnomocnený zástupca navrhovateľa na poslednom pojednávaní súdu zdôraznil , že v danom prípade bola podaná tretia žiadosť syna o invalidný dôchodok. Vždy sa hovorilo, že má nárok na invalidný dôchodok. So synom bol prítomný na posudzovaní na pobočke v Leviciach, kde povedali, že záleží od súdu, či dostane invalidný dôchodok. Potvrdil, že syna zobrali k doktorovi až keď mal 19 rokov, ale vtedy už bol na tom veľmi zle a hneď ho hospitalizovali na 3 mesiace v Hronovciach. V rodine majú viacero príbuzných, ktorí užívajú tie isté lieky ako navrhovateľ. Rozhodnutie ponechal na zváženie súdu, ale trval na tom, aby bol syn invalidný.
Zástupkyňa odporkyne naďalej trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia a poukázala na písomné vyjadrenie z 22. 03. 2012.
Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v konaní o "tretej" žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 1 zsp, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zsp, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa odseku 5 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§71 ods. 6 a 7 zsp).
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zsp).
Podľa § 293ax ods. 1, 2, 3 zsp, poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 01. 01. 2010. Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. 12. 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 01. 01. 2010. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. 12. 2009.
Podľa § 293ax ods. 6 zsp, ak poistenec uvedený v ods. 1 splní podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 01. 01. 2010, invalidný dôchodok sa prizná odo dňa vzniku invalidity najskôr od 01. 01. 2010.
V predmetnej právnej veci, t. j. v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku mal súd z vykonaného dokazovania náležite preukázané, že žiadosťou (v poradí treťou žiadosťou) spísanou dňa 27. 12. 2011 navrhovateľ žiadal priznať invalidný dôchodok od 01. 01. 2010. Táto žiadosť o dôchodok bola spísaná na pobočke odporkyne v Leviciach. Niet pochýb o tom, že navrhovateľ, prípadne jeho otec, ktorý s ním mohol byť prítomný na pobočke odporkyne v deň spísania žiadosti o invalidný dôchodok, nemal také právne vedomie, aby mohol túto žiadosť podať podľa § 293ax zsp. Napriek tomu v priebehu celého konania u odporkyne sa posudzoval právny nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok podľa citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého sa mohol invalidný dôchodok priznať odo dňa vzniku invalidity najskôr však od 01. 01. 2010 a to napriek tomu, že posudkoví lekári sociálneho poistenia mali v priebehu posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa za preukázané, resp. mohli mať za preukázané z lekárskych správ, t. j. zápisníc z predchádzajúcich rokov založených v posudkovom spise menovaného, že už v januári 2001 bol menovaný uznaný invalidným pre ťažkú paranoidnú schizofréniu s defektom osobnosti. Žiadosť o invalidný dôchodok z roku 2001 ako aj neskôr bola zamietnutá z dôvodu, že menovaný nesplnil podmienku potrebnej poistnej doby. Túto rozhodujúcu právnu skutočnosť uviedol do svojho posudku aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Levice dňa 27. 12. 2011.
Vo vyššie uvedenej súvislosti je potrebné poznamenať, že napriek tomu, že bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok v roku 2001, v máji 2005 bol jeho zdravotný stav posúdený na základe kontrolnej lekárskej prehliadky a bola mu určená 80 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V roku 2009 bol zdravotný stav posúdený v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa zák. č. 100/1988 Zb. Je pozoruhodné, že prebehli tieto správne konania a to napriek tomu, že navrhovateľ nie je uznaný invalidným a invalidný dôchodok nepoberá.
V konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu z 17. 01. 2012 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z 27. 12. 2011 na základe 80 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi konania je sporné posúdenie otázky, či možno u menovaného určiť dátum vzniku invalidity pred ukončením povinnej školskej dochádzky alebo v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom z dôvodu, že v zdravotnej dokumentácii nie je zdokumentovaný taký zdravotný stav, ktorý by podmieňoval invaliditu. Odporkyňa v priebehu správneho konania vychádza z toho, že navrhovateľ bol prvýkrát vyšetrený psychiatrom MUDr. Machajdíkom a prvá hospitalizácia na psychiatrickom oddelení s rozvinutým psychickým ochorením je zdokumentovaná až 05. 11. 1999, t. j. v čase, keď navrhovateľ už mal 19 rokov. Táto skutočnosť bola odporkyni známa z obsahu posudkového spisu. Prvá žiadosť navrhovateľa ako aj ostatné žiadosti boli zamietnuté z dôvodu, že menovaný nesplnil podmienku potrebnej poistnej doby ku dňu 25. 01. 2001, kedy bol jeho zdravotný stav posúdený na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 12. 09. 2000.
Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v rámci svojich doterajších konaní neposudzovali, aký mohol byť zdravotný stav navrhovateľa pred ukončením povinnej školskej dochádzky, alebo v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom. Vo svojich posudkoch v zápisniciach však potvrdzujú paranoidnú schizofréniu, ťažkú formu a tejto chorobe priznávajú invaliditu podľa § 29 ods. 3, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 71 ods. 1 zsp. Pri prijatí posudkového záveru
sa však nevyjadrovali k medicínskej otázke, na základe ktorej by sa vyjadrili k tomu, aké vývojové štádium muselo predchádzať tomu, aby sa mohlo hovoriť už o ťažkej forme schizofrénie. Z uvedeného dôvodu súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a požiadal ho o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom sa mal znalec vyjadriť k tejto otázke, teda uviesť, či schizofrénia, ťažká paranoidná forma s ťažkým defektom osobnosti bola resp. nebola posudkovými lekármi sociálneho poistenia zaradená do kapitoly V, položka 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zsp správne a či mohla byť už konštatovaná dňa 03. 01. 1998, t. j. v čase dovŕšenia plnoletosti navrhovateľa a ak áno, v akom rozsahu.
Posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia odporkyne sa vo svojich lekárskych správach striktne pridŕža toho, že navrhovateľ bol prvýkrát vyšetrený u psychiatra MUDr. Machajdíka dňa 19. 09. 2000. V uvedenej súvislosti sa však nevyjadrila k následnej trojmesačnej hospitalizácii navrhovateľa v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Podľa názoru súdu účelovo poukazuje na ďalšie okolnosti, pre ktoré nemožno podľa jej názoru určiť dátum vzniku invalidity pred ukončením povinnej školskej dochádzky a ani v čase, keď navrhovateľ bol nezaopatreným dieťaťom. V administratívnom spise odporkyne sa nachádza potvrdenie Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským vo Farnej, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ ukončil povinnú školskú dochádzku v školskom roku 1994/95, bol neklasifikovaný v školských rokoch 1993/94 a 1994/95. Školu ukončil v šiestom ročníku. Ďalej poukazuje na to, že v konaní absentuje psychologické vyšetrenie bez určenia IQ menovaného. To znamená, že sama posudková lekárka sociálneho poistenia, ktorej posudok je jedným z podkladov pre rozhodnutie odporkyne konštatuje nedostatky v konaní o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok, avšak tieto nedostatky napr. nariadiť psychologické vyšetrenie sama neodstránila a navrhovateľa nikto nevyzval, aby takéto vyšetrenie predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia.
Na základe vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní riadiac sa právnym názorom súdu podľa § 250r OSP bude úlohou správneho orgánu znovu posúdiť právny nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. Pri novom rozhodovaní bude úlohou odporkyne sa vysporiadať s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s otázkou určenia dátumu vzniku nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok z dôvodu, že dátum vzniku invalidity bol síce posúdený podľa § 293ax zsp, avšak navrhovateľ sám od seba nemohol podať žiadosť o invalidný dôchodok podľa citovaného zákonného ustanovenia. Z administratívneho spisu odporkyne a z posudkového spisu pobočky odporkyne v Leviciach nepochybne vyplýva, že prvá žiadosť o invalidný dôchodok bola podaná už dňa 12. 09. 2000. Napriek tomu, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok nadobudlo právoplatnosť, lebo navrhovateľ proti nemu nepodal odvolanie, nesporne nemohol byť správne určený dátum vzniku invalidity 25. 01. 2001, keď posudkoví lekári sociálneho poistenia v "treťom" konaní poukazujú na to, že navrhovateľ bol prvýkrát vyšetrený psychiatrom MUDr. Machajdíkom dňa 19. 09. 2000 a tomuto vyšetreniu treba zohľadniť aj trojmesačnú hospitalizáciu navrhovateľa v Psychiatrickej liečebni Hronovce. Z posudkového záveru posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia II SP pobočka Levice zo dňa 25. 01. 2001 vyplýva posudkový záver, že u menovaného ide o dokázané schizofreniformné ochorenie s už dif. osobnosťou a premorbidne prítomnou mentálnou retardáciou a s uvedeným zdravotným stavom nie je schopný zárobkovej činnosť, pracovná schopnosť bola znížená pod 20 %. V posudkovom spise je založená aj prepúšťacia správa z druhej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 01. 03. 2000 do 13. 04. 2000. Z uvedeného dôvodu je potrebné podľa právneho názoru súdu sa v novom rozhodnutí vysporiadať po právnej stránke aj s touto okolnosťou, nakoľko je potrebná pre správne posúdenie podmienky potrebnej poistnej doby navrhovateľa na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Ďalšou úlohou odporkyne v novom konaní bude zabezpečiť prípadné psychologické vyšetrenie alebo odborné stanovisko psychológa k otázke, aké IQ mohol mať navrhovateľ v čase dovŕšenia plnoletosti vzhľadom na konštatované zdravotné problémy. Ak bude potrebné, odporkyňa zadováži novú správu od Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským vo M. na odstránenie pochybností a nedostatkov, ktoré uviedla posudková lekárka sociálneho poistenia v Lekárskej správe zo dňa 10. 01. 2013.
V súvislosti s poznámkou posudkovej lekárky, ktorá sa týkala potreby vyšetrenia navrhovateľa vo veku 6 rokov a jeho zaradenia na vzdelávanie do špeciálnej základnej školy, súd považoval za potrebné poznamenať, že na základných školách či už s vyučovacím jazykom maďarským alebo slovenským
v menších obciach ako je aj obec M. zabezpečovali pedagógovia výučbu aj detí, ktoré by mohli alebo mali byť zaradené na vzdelávanie do špeciálnych základných škôl a to z dôvodu, že takéto osobitné školy boli len vo väčších mestách, kde deti museli dochádzať autobusom. V konečnom dôsledku sa k tejto otázke môže vyjadriť aj riaditeľ základnej školy, ak bude odporkyňou požiadaný za zodpovedanie takejto otázky pre prípadné ďalšie dokazovanie.
Správne určenie dátumu vzniku invalidity je dôležité z toho dôvodu, že vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa sa nepredpokladá, že by sa v budúcnosti mohol zapojiť do pracovného procesu a z tohto titulu byť poistený pre účely dôchodkového poistenia. V novom rozhodnutí odporkyňa odôvodní svoje rozhodnutie aj s poukazom na vypracovaný znalecký posudok súdnym znalcom z odboru psychiatria.
Krajský súd v Nitre z vyššie uvedených právnych dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 17. 01. 2012 zrušil podľa § 250q ods. 2 OSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal podľa výsledku tohto konania úspech, náhradu trov konania
nepriznal, lebo takúto náhradu trov konania si neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).