Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10P/34/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: Q. T. J.T., R.. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: U. J., R.. XX.XX.XXXX, D. S.. J. XXXX/XX, N., občianka SR a K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. T. XXX/XX, I., občan SR, o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zveruje mal. Q. T. J., R.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 12.04.2013, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. Q. T. sumou 140 eur mesačne s účinnosťou od 12.04.2013, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 12.04.2013 do 31.07.2013 v sume 359 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur po dobu 11 mesiacov a 12. mesiac v sume 29 eur splatných spolu s bežným výživným do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd upravuje styk otca s mal. Q. T. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny týždeň v roku, a to od 08.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu, pričom matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 12.04.2013 domáhala, aby jej súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti, určil otcovi výživné 250 eur, upravil otcovi styk s maloletým. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa bývala v spoločnej domácnosti do apríla 2013, pritom od septembra 2012 študuje na vysokej škole a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 199,60 eur, rodinné prídavky na dieťa 23,10 eur mesačne.

Matka na podanom návrhu trvala a žiadala rozhodnúť s účinnosťou od podania návrhu. Žiadané výživné 250 eur odôvodnila tým, že má mesačne výdavky na seba i syna. Otec nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného 250 eur, prejavil súhlas so sumou 140 eur mesačne na dieťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, rodným listom dieťaťa, potvrdeniami o príjme rodičov, dohodou o pracovnej činnosti z 4.6.2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Mal. Q. T. je dieťa pochádzajúce z druhovského pomeru U. J. O. K. J.. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec býval v spoločnej domácnosti s matkou maloletého do 23.03.2013, kedy sa odsťahoval. Ani jeden z rodičov nemá okrem Q. T. iné vyživovacie povinnosti. Obaja sa zhodli na tom, aby bolo dieťa zverené matke, obaja budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a na styku otca s dieťaťom na každý párny týždeň od 8,00 hod. v sobotu do 18,00 hod do nedele.

Matka od septembra 2013 nastupuje do 2. ročníka vysokej školy na externé štúdium na Ekonomickej univerzite. Pracuje od 04.06.2013 na základe dohody o pracovnej činnosti v reštauračnej prevádzke McDonald´s v Trnave. Podľa vyjadrenia matky si takto mesačne privyrobí netto cca 200 eur. Okrem toho mesačne poberá rodičovský príspevok 199,60 eur a rodinné prídavky 23,10 eur. Iný príjem nemá. Nemá zdravotné problémy. Obýva s maloletým jedno poschodie v rodinnom dome svojich príbuzných ( nie rodičov), pôvodne tam bývala i s otcom dieťaťa. Mesačne prispieva polovicou na poplatky s bývaním a na vzniknuté nedoplatky, na plyn a elektrinu 90 eur mesačne, vodu 50 eur mesačne. Ročne platí komunálny odpad za 2 osoby 53 eur ( mesačne ide o sumu 4,41 eur). Ďalšie výdavky má na internet 15,90 eur mesačne. K ďalším svojim výdavkov uviedla, že mesačné platí splátku 115,90 eur za kuchyňu, ktorú si kupovala ešte s otcom dieťaťa na pôžičku. Bude musieť zaplatiť faktúru za WC 136,80 eur, pritom objednávku robila ešte za spolužitia s otcom malého. Ako ďalší nevyhnutný mesačný výdavok matka uviedla lízing na auto po 146,90 eur mesačne. Odôvodnila to tým, že pokiaľ chcela pracovať, musela si kúpiť auto, keďže dochádza do práce z Piešťan do Trnavy a k pracovisku jej podľa tvrdenia matky nechodí MHD. Podľa jej tvrdenia otec na výživu dieťaťa ničím neprispieva a nič navyše jej nedáva. Uviedla, že malého niekedy dáva i na víkend matke otca detí.

Otec má netto mesačný príjem 693,94 eur. Nemá zdravotné problémy. Býva v prenajatom jednoizbovom byte, za ktorý mesačne platí nájom 195 eur a za energie 50 eur. Ďalšie výdavky má mesačne na telefón 25 eur, cestovanie do práce 30 eur .

Otec výpisom z svojho účtu preukázal, že v apríli 2013 poslal na výživu syna sumu 150 eur. Potvrdil, že žiadne iné peniaze na výživu dieťaťa neposlal od podania návrhu na súd. Neplatenie výživného odôvodnil tým, že mu matka dieťaťa zakázala s malým sa stretávať. Dodal, že i napriek tomu sa s synom stretával u svojej vlastnej matky, keď mala jeho syna u seba. Otec uviedol, že maloletému kúpil hračky, plienky, postieľku, oblečenie, ale všetko má u jeho matky a matke syna to nedal. Kúpil mu i detskú sedačku za 119 eur, detský bicykel za 54,99 eur, čo preukázal bločkami.

Ako ďalšie výdavky otec uviedol, že v čase spolužitia s matkou dieťaťa si od strýka požičal 4.000 eur za účelom prerábok v časti domu, kde matka s maloletým doposiaľ býva. Sumu spláca strýkovi po 50 eur mesačne. Matka na to reagovala , že i ona si za tým účelom požičala od rodiny 5000 eur a nevie, kedy to vráti.

Mal. Q. T. je jednoročné zdravé dieťa. Má plienky a podľa matky s tým má mesačne výdavky cca 20 eur. Matka uviedla, že do výdavkov na dieťa zarátava i elektrinu a plyn, preto má na neho mesačne výdavky v sume cca 180 eur.

Kolízna opatrovníčka navrhla schváliť rodičovskú dohodu ohľadom zverenia dieťaťa a úpravu styku, výšku výživného nechala na úvahe súdu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine)

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Všeobecne platí, že výživné b y malo byť určené tak, aby neviedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. V konaní súd musí nevyhnutne skúmať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, výdavkami na výkon povolania. V prípade obmedzených predpokladov rodičov sa hľadisko potrieb dieťaťa môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých objektívne odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov.

Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, lebo táto od 23.03.2013 nebýva s maloletým v spoločnej domácnosti s jeho otcom, každý z nich má svoju domácnosť. Matka ostala bývať naďalej s dieťaťom v časti domu v prenájme, ktorú časť si za spolužitia

s otcom zveľadili a za tým účelom si vzali pôžičky. Otec sa odsťahoval do podnájmu. Ani jeden z rodičov okrem mal. Q. T. iné maloleté deti nemá. Obaja sú slobodní.

Súd mal preukázané, že v starostlivosti matky o mal. Q. T. neboli zistené žiadne nedostatky , otec a kolízna opatrovníčka to nenamietali, preto súd ( po dohode rodičov) zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a určil otcovi styk s dieťaťom tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Otec nemá obmedzené práva k synovi, preto súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou výšky výživného na maloletého. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na potreby dieťaťa, jeho vek, možnosti a schopnosti oboch rodičov. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné v zmysle návrhu matky s účinnosťou od 12.04.2013, kedy bol návrh doručený súdu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).

Matka bude od septembra 2013 študentkou druhého ročníka externého štúdia na vysokej škole. Okrem toho od 4.6.2013 pracuje na dohodu a z toho má netto mesačný príjem cca 200 eur. Mesačne poberá rodičovský príspevok 199,60 eur , rodinné prídavky 23,10 eur. Súd mal preukázané , že do konca júna 2013 mala netto mesačný príjem 222,70 eur a od júla v sume 422,70 eur mesačne. Súd hodnotí ako objektívne výdavky matky jej výdavky na bývanie ( elektrina, plyn, voda) i výdavky spojené s výchovou zdravého dieťaťa ako je kúpa plienok, strava, oblečenie. Súd nepovažuje mesačnú splátku na lízing na auto za objektívny výdavok, lebo výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka kúpu auta síce odôvodnila tým, že inak by nemala ako do práce dochádzať, ale ak si súd zváži, že mesačný lízing na auto je cca 150 eur ( + k tomu treba pripočítať zákonnú poistku a pohonné hmoty) a príjem na dohodu je cca 200 eur, v podstate matkin príjem 200 eur slúži len na pokrytie mesačných výdavkov s autom. Matka súd ničím nepreukázala, že by mala na dieťa mesačne výdavky v sume 250 eur, ktorú sumu žiadala ako výživné od otca. Dieťa je zdravé, nemá zdravotné problémy a obaja rodiča sú povinní podieľať sa na výžive a výchove dieťaťa. Matka výšku výživného 250 eur odôvodňovala tým, že spláca i pôžičku na kuchyňu, ktorú si brala ešte počas spolužitia s otcom dieťaťa a on jej na ňu ničím neprispieva. Súd toto nepovažuje za objektívny dôvod, prečo by mal určiť otcovi výživné 250 eur. Prihliadal na to, že matka naďalej sama užíva kuchyňu, na ktorú si brali pôžičku. Súd dodáva, na druhej strane otec tiež spláca pôžičku čerpanú na prerábku časti domu, kde matka s dieťaťom ostala bývať a tiež ona otcovi ničím na pôžičku mesačne neprispieva. Pokiaľ sa matka mieni domáhať nejakého plnenia v záujme vyporiadania ich finančných vzťahov, nemôže na to využívať inštitút výživného na dieťa.

Otec má netto mesačný príjem za posledných 12 mesiacov v sume 693,94 eur. Súd i u neho akceptoval ako objektívne výdavky tiež len výdavky spojené s bývaním či cestovaním do práce a žiadne splátky na pôžičky, lebo výživné na dieťa má prednosť. Súd pri určovaní výšky výživného na dieťa vychádzal z príjmu otca cca 693,94 eur. S prihliadnutím na zaužívanú súdnu prax, že výživné povinného má s ohľadom na okolnosti daného prípadu a počet vyživovacích povinností dosahovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu súd uzavrel, že v danom prípade je primeraným výživné na dolnej hranici tohto rozsahu berúc do úvahy vek a potreby dieťaťa. Základným kritériom, z akého percent súd vychádza je, že ide o jednoročné zdravé dieťa a v budúcnosti sa so zmenou pomerov dieťaťa ( návšteva škôlky, základnej školy, strednej školy,...) budú i zvyšovať výdavky na dieťa. 20% z 693,94 eur predstavuje sumu 138,788 eur, zaokrúhlene 140 eur. Súd vychádzal z aktuálnych potrieb Q. T. za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia a dospel k záveru, že objektívne a spravodlivé je nateraz určiť výživné v sume 140 eur. Takto určené výživné v súčasnosti súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam rodičov, potrebám dieťaťa.

Súd mal objektívne preukázané, že otec zaplatil od podania návrhu len v mesiaci apríl 2013 sumu 150 eur. Súd neprihliadal na dôvody otca, pre ktoré ďalšie výživné na syna neplatil ( matka mu zakazovala), lebo skutočnosť nestretávania sa s dieťaťom nemôže postihnúť dieťa tým, že otec mu nepošle výživné. V konečnom dôsledku mal súd vyjadrením otca preukázané, že on sa s malým stretával u svojej matky, teda ani dôvod na neplatenie výživného nemal. Otec síce preukázal súdu, že synovi kúpil autosedačku či detský bicykel, ale súd sumy za tieto veci do nedoplatku nezapočítal , lebo ide o veci, ktoré synovi k matke nedal. Taktiež z dôvodu, že matka kupuje synovi tiež rôzne veci a to príkladmo plienky a to i v čase, keď si otec k malému vyživovaciu povinnosť neplnil.

Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 12.4.2013 ( doručený návrh na súd), vznikol mu za obdobie 12.4.2013 -31.7.2013 nedoplatok na výživnom v sume 508,66 eur, zaokrúhlene 509 eur. ( Výpočet: od 12.4.-dokonca apríla 2013: 19 dní deleno 30 dní x 140 eur = 88,66 eur; za máj -júl 2013: 3 x 140 eur). Súd mal preukázané, že zaplatil za toto obdobie výživné len v sume 150 eur, ktoré na nedoplatok započítal a určil konečný nedoplatok vo výške 359 eur . Súd povolil otcovi nedoplatok splácať z dôvodu, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného zo strany otca.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).