Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/121/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd C. samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa B. G., Z..G.., V.: XX XXX XXX, H., I. X, proti odporkyni M. R., T.. XX.XX.XXXX, H. T. W. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne F. T. C. C. G., B. F., V.: XX XXX XXX, G. G. H., G. X, v konaní o zaplatenie 369,67 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 207,67 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 22.4.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti istiny 164,- eur - zmluvnej pokuty súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal dňa 27.12.2012 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 369,67 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 13.12.2010 zmluvu o pripojení č. Z., dodatok k zmluve o pripojení č. Z. dňa 13.12.2010. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ odpredal odporkyni mobilný telefón zn. G. I. XXXXX za kúpnu cenu 1,- euro.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že súhrnná výška za zmluvnú pokutu za mobilný telefón je v sume 164,- eur a hovorné, t.j. cena za poskytnuté služby je 207,67 eur. Uvedené zmluvné pokuty mali ako občiansko-právny dodatok v zmysle dodatkov plniť funkciu paušalizovanej škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón, telekomunikačné zaradenie za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa, si svoju povinnosť včas uhrádzať splatné záväzky, nesplnila. Odporkyňa si bola vedomá v zmysle dodatku, že mobilný telefón, telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1, bod 1.3 dodatkov, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou zľavou. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporkyňa spôsobila navrhovateľovi je nasledovný - predajná cena 165 eur, akciová cena 1,- euro, uplatnená škoda 164,- eur.

Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 207,67 eur, vyfakturovaných v období 2011/01 až 2011/03. Navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 164,- eur z titulu náhrady škody a nárok vo výške 207,67 eur za neuhradené služby. Spolu suma, ktorú požaduje navrhovateľ, tvorí istinu vo výške 369,67 eur s prísl.

Súd vykonal dokazovanie, a to: návrh bol podaný dňa 27.12.2012, súčasťou návrhu je zmluva o pripojení zo dňa 13.12.2010, dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 13.12.2010, príloha č. 1 k dodatku, pokus o pokonávku zo dňa 7.4.2011, faktúra zo dňa 15.3.2011 na sumu 33,96 eur, faktúra zo dňa 11.1.2011, faktúra zo dňa 13.12.2010 na sumu 1,- euro, faktúra zo dňa 11.1.2011 na sumu 128,74 eur, faktúra zo dňa 9.2.2011 na sumu 39,64 eur, faktúra zo dňa 9.2.2011 na sumu 2,33 eur, plná moc, všeobecné podmienky čl. 23-24, záznam o zaplatení súdneho poplatku zo dňa 24.1.2013, platobný rozkaz zo dňa 25.1.2013, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 5.3.2013, predvolanie zo dňa 21.5.2013, uznesenie zo dňa 21.5.2013, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní navrhovateľa zo dňa 1.8.2013, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V časti istiny 164,- eur - zmluvnej pokuty súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. To znamená predmetom konania bola sumu 207,67 eur, s 9,25 % úrokom z omeškania, ktorá pozostáva z neuhradených služieb v sume 207,67 eur. Uvedená suma pozostáva z:

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 29.3.2011 na sumu 33,96 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 27.12.2010 na sumu 1,- euro,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 25.1.2011 na sumu 128,74 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 23.2.2011 na sumu 39,64 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 23.2.2011 na sumu 2,33 eur.

Podľa názoru súdu navrhovateľ vytvára len zdanie predaja mobilných telefónov samostatne, len aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovanie služby, čo podľa názoru súdu predstavuje nekalú obchodnú praktiku.

Vedľajší účastník F. T. C. C. G., B. F. podaním zo dňa 23.5.2013 oznámilo vstup do konania. Vedľajší účastník namietal zmluvnú pokutu z hľadiska jej prijateľnosti v zmysle a násl. . Na pojednávaní dňa 1.8.2013 sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a neuplatnil si trovy konania.

Okresný súd v C. vydal dňa 25.1.2013 platobný rozkaz č.k. XXRo/XXXX/XXXX-XX. Proti tomuto platobnému rozkazu odporkyňa podala odvolanie, kde žiadala splátkový kalendár, kde dôvodom je manželova nezamestnanosť a odporkyňa je poberateľkou minimálnej mzdy a žiadala o splátkový kalendár vo výške 40 eur. Ďalšie listinné dôkazy nepreukázala. Na pojednávaní dňa 1.8.2013 sa nezúčastnila, predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 24.5.2013, svoju neúčasť neospravedlnila.

Súd zaviazal odporkyňu na uhradenie sumy 207,67 eur s prísl. z dôvodu, že sa jedná o úhradu za služby poskytnuté odporkyni zo strany navrhovateľa. Súd nevyhovel odporkyni uhrádzať uvedenú sumu v 40,- eurových mesačných splátkach ako požadovala, nakoľko ako sama v liste uviedla, je zamestnaná a nepreukázala súdu žiadne iné dôkazy svedčiace o tom, že nie je schopná uvedenú sumu uhradiť.

Uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako predpoklad náhrady škody.

Navrhovateľ si vo svojom návrhu uplatňuje 2 nároky. Prvým je hovorné - za služby poskytované navrhovateľom a náhrada škody - titulom zmluvnej pokuty. V časti istiny 164,- eur súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ uvedenú sumu považuje za škodu, a to z dôvodu, že je to rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Súd mal preukázané, že účastníci zmluvy sa dohodli, že mobilný telefón zn. G. I. XXXXX za kúpnu cenu 1,- euro.

V žiadnej časti zmluvy ani dodatku k zmluve o pripojení nie je uvedená žiadna klauzula, že účastníci konania sa dohodli na hodnote mobilného telefónu. Dohodnutá bola kúpna cena 1,- euro a zmluvná pokuta v bode 2.5. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ predkladal odporkyni a uzatvoril zmluvu o pripojení a dodatky k zmluvám o pripojení a práve tieto podmienky boli stanovené zo strany navrhovateľa. Podľa názoru súdu sa v uvedenom prípade nejedná o škodu tak, ako vo svojom návrhu uvádza navrhovateľ.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:

a) Porušenie právnej povinnosti

b) Existencia škody

c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) Zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať a práve v tomto konkrétnom prípade uvedené skutočnosti neboli zo strany navrhovateľa preukázané, zdokladované a navrhovateľ predpokladá, že takáto škoda mu vznikla ako hodnota mobilného telefónu. Zo strany odporkyne nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti tak, ako uvádza navrhovateľ, nakoľko čo sa týka úhrad ako hovorné, tieto aj odporkyňa uznala, avšak čo sa týka hodnoty mobilného telefónu, tak táto bola jasne stanovená, presne špecifikovaná v zmluve o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení. Podľa názoru súdu nejedná sa o uvedenú škodu tak, ako to ustanovuje § 420 a násl. Občianskeho zákonník. Zo strany navrhovateľa jedná sa o obranu, ktorá nezodpovedá kritériám, ktoré sú potrebné pri vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa a násl. , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii.

Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu od počiatku smerujú iba proti určitej osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr. z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom vzniku záväzkov sú právne skutočnosti (právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody).

Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených () a zo zmiešaných zmlúv, obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa , ods. 1, , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ods. 3, , Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , ods. 1, , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , ods. 4, písm. k), , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , ods. 5, , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , ods. 1 , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa , ods. 1 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ods. 2 , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal odporkyňu k úhrade dlžnej sumy vo výške 207,67 eur s prísl., t. j. 9,25 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 22.4.2011 do zaplatenia, a to z dôvodu, že jedná sa o úhradu za poskytnuté služby, ktoré odporkyňa neuhradila ku dňu podania návrhu ani ku dňu vyhlásenia rozsudku a súd považoval tento návrh navrhovateľa za dôvodný.

Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. v znení neskorších zmien a doplnkov, kedy podľa tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 9,25 % ročne. Keďže sa odporkyňa ocitla s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od neho úroky z omeškania. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi aj právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy od 22.4.2011 (t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku).

Podľa ust. , ods. 1 , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ods. 2 , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri plnom úspechu navrhovateľa by jeho trovy predstavovali sumu 22,- eur z titulu zaplateného súdneho poplatku. Úspech navrhovateľa v predmetnom konaní však predstavuje iba 56 %. S poukazom na nepatrný úspech navrhovateľa v predmetnom konaní súd v súlade s ust. , ods. 2 vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu C. na Krajský súd v C. v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.