Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-86-2013.pdf
PDF · 87.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/86/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Údernícka 5, IČO : 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako advokát - konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcovi: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, t. č. V., G. nad Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného: Advokátska kancelária HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 674,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 15. januára 2013 pod č. k. 6C/17/2013-56 v časti náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 96 ods, 1 a 3 ako aj zisteným skutkovým stavom, keď pre späťvzatie návrhu navrhovateľom pred prvým pojednávaním vo veci konanie zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 OSP a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním mu ani žiadne trovy konania nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za to, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva odporcu v tomto konaní. Vedľajší účastník sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do tohto konania (vedľajší účastník prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oznámil svoj vstup do konania a to bez toho, že, by mu bol konkrétny predmet konania známy, bez znalosti právneho dôvodu vzniku uplatnenej pohľadávky a bez toho, aby spotrebiteľ na neho sa obrátil o pomoc, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že toto oznámenie bolo štylizované všeobecne bez konkretizácie dôvodnosti zároveň oznámenej námietky premlčania ako aj to, že takéto oznámenie o vstupe do konania zaslalo Spotrebiteľské združenie OSA v desiatkach konaní vedených na tunajšom súde, pričom oznámenia o vstupe do konaní sú koncipované všeobecne a v časti vyjadrenia k návrhu na začatie konania sú totožné). V prípade tohto vedľajšieho účastníka pritom sa jednalo o združenie, cieľom založenia ktorého bolo predovšetkým zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov. Súd prvého stupňa prihliadol na článok IV. Stanov tohto združenia a predpokladal, že právna problematika ochrany spotrebiteľa pre toto združenie bola dostatočne známa a že toto združenie bolo schopné ciele svojho založenia aj uviesť do života a zrealizovať svoje úlohy. Ak teda toto združenie disponovalo viacerými pracovníkmi, ktorým právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola známa, tak neexistuje dôvod na to, aby tento vedľajší
účastník využíval služby advokáta. Tento vedľajší účastník sa rozhodol dať sa zastupovať advokátom v tomto konaní, podľa názoru súdu trovy jeho právneho zastúpenia bolo potrebné považovať za neúčelne vynaložené. Takýto záver nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Na náhradu neúčelne vynaložených trov žiadnemu účastníkovi občianskoprávneho konania nevzniká nárok a to ani vedľajšiemu účastníkovi.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania (212,69 eura). Alternatívne navrhol aby, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa mal v tomto prípade rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojim nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Mal za to, že tým, že navrhovateľ zobral žalobu späť v celom rozsahu, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Mal za to, že spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Táto ochrana spotrebiteľských práv sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP. Ďalej uviedol, že výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je absurdný a najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR a EÚ. Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných o. i. v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Zdôraznil, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom. Poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť krajských súdov, v ktorých mu nebolo odopreté právo dať sa zastúpiť advokátom. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010, vo veci C
- 279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft GmbH proti Spolkovej republike Nemecko. Konštatoval, že nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi považuje nanajvýš za spravodlivé, nakoľko mu jednak s bránením práv spotrebiteľa (odporcu) vznikli reálne náklady a jednak ako prevenciu pred konaním navrhovateľa, ktorý zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov (vrátane odporcu) tým, že skupuje premlčané pohľadávky a tie následne žaluje spoliehajúc sa, že odporcovia (spotrebitelia) nevedia o možnosti vznesenia námietky premlčania a právne služby advokáta si nemôžu dovoliť. Záverom uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa, vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 40,25 eura.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka podal navrhovateľ písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s uplatnenou náhradou trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože zo svojej podstaty musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a zo strany vedľajšieho účastníka trovy konania neboli účelne vynaložené. Uviedol, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Poukázal na rozhodovaciu činnosť iných krajských súdov, ktoré podporujú jeho tvrdenia. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania v sume 40,24 eura s DPH.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré mu
predchádzalo, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je účinné od 15.10.2010 bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.
Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.
Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do konaní, o ktorých okrem spisovej značky a mena účastníka nemal žiadnu vedomosť a bez vedomostí spotrebiteľa, ktorého záujmy má v danom spore hájiť, odvolací súd nepovažoval za účelnosť úkonu vedľajšieho účastníka, ktorý sa dal vo veci zastúpiť advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v oznámení o vstupe do konania vo veci vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s odôvodnením, že aj v obdobných súdnych konaniach vedených v spotrebiteľských veciach, tak aj v tomto konaní sú nároky navrhovateľa premlčané. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v odmene za právne zastúpenie za 2 úkony právnej služby.
Odvolací súd preto ďalej skúmal, či takto vyčíslené a uplatnené trovy zo strany vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené trovy konania. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v danom prípade, procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj v prípade, ak má účastník právo na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov konania treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné i na trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však
nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov konania zo strany vedľajšieho účastníka. Uvedené je možné vyvodiť z následného postupu vedľajšieho účastníka, ktorý bez vedomosti o danom spore zahlásil vstup do konania. Odvolací súd konštatuje, že samotné združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam dal v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatie zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a ani nekontaktoval odporcu, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších prípadov. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní do ktorého vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že navrhovateľ sa k trovám vedľajšieho účastníka už vyjadril v späťvzatí návrhu na začatie konania (č.l. 44 až 46 spisu) a tento úkon už nepovažoval na účelne vynaložený.
Odvolací súd zamietol návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor EÚ (ďalej ZFEÚ) má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv, b/ platnosti a výkladov aktov inštitúcie a orgánom alebo úradov alebo agentúr únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym orgánom a tento orgán posúdil, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ , aby o nej rozhodol. V druhej vete v článku 267 ZFEÚ je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný, požiada Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť o vydaní rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne t. j., že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 ZFEÚ. V danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, nakoľko právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje spotrebiteľskému združeniu plnohodnotné zastúpenie, vrátane priznania náhrady trov konania, pričom je potrebné rozlišovať právo na náhradu trov konania a právo na priznanie účelne vynaložených trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.