Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1325-2009.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1325/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného N. - S. I. N. V., K. X, XXX XX G. proti povinnému Š. O., J.. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX H. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Jantárová 30, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 766/2009 o vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávneného z a v ä z u j e nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Jantárová 30, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 43,19 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 11.5.2009 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 16,60 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Q. Q. K. H. - L. I. H. Č.. M. 2657157 zo dňa 3.5.2008.
Dňa 28.5.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/077974 zo dňa 9.7.2009.
Dňa 25.7.2013 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že povinný dňa 28.5.2010 zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom spis. zn. 24D/371/2010 bolo zastavené, pretože poručiteľ po sebe nezanechal žiadny majetok. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 45,27 Eur.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič pritom zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). To znamená, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do
výšky nadobudnutého dedičstva. Predpokladom tohto postupu je však existencia reálneho majetku poručiteľa, ktorý jeho smrťou spolu s dlhmi prechádza na dedičov.
V danom prípade však poručiteľ žiadny majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Z toho dôvodu je súd toho názoru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne:
1/ § 14 ods. 1 vyhlášky:
- odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie....................................................33,19 Eur
2/ § 22 ods. 1 vyhlášky:
- náklady spojené so zavedením a vedením exekučného spisu......................................1,74 Eur
- poštovné.......................................................................................................................2,80 Eur
Spolu bez DPH............................................................................................................37,73 Eur
19% DPH......................................................................................................................7,54 Eur
SPOLU S DPH............................................................................................................45,27 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli súdnym exekútorom vyčíslené v súlade s vyhláškou.
Súd sa však nestotožňuje s vyčíslením náhrady hotových výdavkov súdnym exekútorom v položke ad 2/. Súd totiž náklady spojené so zavedením a vedením exekučného spisu považuje len za administratívne náklady a výdavky, ktoré musí znášať súdny exekútor a ktoré sú už v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je ich možné priznať duplicitne. Preto súd krátil súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov o 1,74 Eur.
Trovy súdneho exekútora teda predstavuje:
1/ Odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie.................................................33,19 Eur
2/ Náhrada hotových výdavkov......................................................................................2,80 Eur
20% DPH zo sumy 35,99 Eur.........................................................................................7,20 Eur
Spolu............................................................................................................................43,19 Eur
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pretože v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na náhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, prečo v záhlaví tohto uznesenia označil ako oprávneného N.
- S. I. N. V. J. N. - Krajského V. K. I. H..
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 totiž došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Tým všetky práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj krajského riaditeľstva prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.