Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/45/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca: S. C., nar. XX.X.XXXX, t.č. D. N., V. K. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Iveta Tarabčáková, Hlavná č. 13, Prešov, za účasti matky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. Č.. X v konaní o z menu styku takto

rozhodol:

M e n í úpravu styku otca s maloletým S. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý styk bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.6.2011 č.k. -71 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny víkend v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov vždy od 9.00 hod. dňa 23.12. do 18.00 hod. dňa 26.12. každý párny rok, počas Veľkonočných sviatkov od 9.00 hod. Veľkonočného piatka do 18.00 hod. Veľkonočného pondelka, každý nepárny rok s tým, že otec si v čase začiatku upraveného styku maloletého prevezme pred bydliskom matky a na tom istom mieste maloletého matke aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať.

Matka a otec sú povinní nahradiť trovy štátu v sume 262,56 EUR tak, že matka je povinná zaplatiť 181,28 EUR a otec 81,28 EUR na účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ, otec mal. S. C., nar. XX.X.XXXX návrhom, ktorý podal súdu dňa 23.11.2011 žiadal, aby súd zmenil úpravu jeho styku s maloletým, ktorá úprava bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.6.2011, č.k. -71 tak, že mal právo s maloletým sa stretávať každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky. Podľa otca takáto úprava styku nepostačuje na to, aby mohol s maloletým tráviť viacej času, pretože on t.č. býva v N. a len samotné cestovanie mu uberá dve hodiny z upraveného styku. Tak mu zostávajú iba 4 hodiny v období dvoch týždňov, aby sa mohol maloletému venovať, a preto žiadal, aby sa mohol s maloletým stretávať každý nepárny víkend v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov od 23.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. každý párny rok a počas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatka od 18.00 hod., do Veľkonočného pondelka do 9.00 hod. každý nepárny rok s tým, že maloletého si prevezme a odovzdá vždy v mieste bydliska matky, matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať.

Matka maloletého v písomnom vyjadrení, ktoré podala 24.4.2012 uviedla, že s navrhovanou zmenou úpravy styku nesúhlasí predovšetkým z dôvodu, že podľa jej vedomostí otec má v sobotu pracovné

povinnosti, pracuje vo večierke u D., kde v sobotu má otváracie hodiny až do 1.00 hod. v noci, preto má dôvodnú obavu, že s maloletým by v sobotu čas netrávil. Podľa jej vedomostí otec aj v súčasnosti s maloletým nechodí v čase úpravy styku do N., ale trávi s ním čas v J. u svojej matky. Okrem toho u maloletého sa po návrate od otca prejavuje zvýšená miera zlosti, nepokoja, má nepokojný spánok, plače zo sna a naposledy kričal zo sna „chcem ísť domov“, ktoré prejavy vymiznú až po 2-3 dňoch po návrate od otca. Opätovne sa to zopakuje po príchode od otca. Aj z toho dôvodu navštevuje s maloletým psychologičku PhDr. Lipanovú, a preto žiadala, aby súd návrh otca zamietol.

Kolízny opatrovník, ktorý podal písomnú správu dňa 25.5.2012 uviedol, že matka býva spolu s maloletým sama, v prenajatom 1-izbovom byte, pracuje ako zdravotná sestra v diabetologickej ambulancii. S návrhom na zmenu úpravy styku nesúhlasí, najmä s tým, aby maloletý prespával u otca, pretože podľa nej je syn ešte malý, veľmi ťažko sa adaptuje na nové prostredie a práve z toho dôvodu s ním navštevuje psychologičku. Otec maloletého je živnostníkom, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej dvomi deťmi v 2,5 izbovom byte v N., ktorý patrí jeho priateľke. So synom sa stretáva každú nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., kedy sa s ním prevažne zdržiava u svojej matky v Košiciach. Syna má rád, a preto sa mu chce venovať v rozšírenom styku. Otec výživné platí. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa na rozšírenom styku dohodnúť nevedia, kolízny opatrovník doporučil znalecké pedopsychologické dokazovanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kol. opatrovníka, znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Dariny Hubovej, výsluchom tejto znalkyne, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, na základe čoho zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.6.2011 č.k. -71 bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. S. C. a na základe dohody rodičov bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne a otec bol oprávnený stretávať sa s mal. S. každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2011.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od uvedenej úpravy styku, tento styk s maloletým stále dodržiava a vzhľadom na to, že t.č. býva v N., za účelom stretávania sa s maloletým pre neho chodí do J.. Spočiatku ho vozil do N., ale v poslednom období, posledné 2-3 mesiace od toho upustil pre krátkosť upraveného styku a zdržiava sa s ním v J., R. Z. B.. u svojej matky. On t.č. žije v N. v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, v jej 2,5-izbovom byte, kde s nimi žijú aj jej dve deti, syn, ktorý má 13 rokov a dcéra, ktorá má 17 rokov. Tieto deti, ako aj jeho priateľku maloletý pozná, je medzi nimi dobrý vzťah, otec úplne vylúčil akékoľvek nezhody, ktoré by medzi nimi boli. Podľa neho vzťah maloletého k jeho priateľke je vynikajúci. Občas sa stáva, že deti aj priateľka prídu s ním do J., keď má upravený styk s maloletým. Otec nepopieral, že maloletý má rovnaký vzťah k jeho matke, ako mala jeho bývalá manželka, teda matka maloletého. Tento vzťah nie je dobrý, maloletý nemá dobrý vzťah ani ku psovi, ktorý žije v domácnosti jeho matky. V tomto vzťahu sa prejavuje trucovito, nedá jej pusu, posiela ju preč od seba, ale keď si už zvykne na jej prítomnosť, je potom v pohode. Z takéhoto správania maloletého otec obviňoval svoju bývalú manželku, ktorá podľa neho prejavuje akúsi snahu o izoláciu maloletého od ostatného sveta. K nemu je však maloletý absolútne prístupný a vo vzájomnom vzťahu nemajú žiadne problémy. Čo sa týka komunikácie s bývalou manželkou, snažia sa spolu komunikovať, avšak je medzi nimi ešte určitý blok spôsobený rozvodovým konaním. Otec ďalej uviedol, že napriek tomu, že vykonáva živnostenské oprávnenie, v rámci ktorého predáva tabakové výrobky a alkohol v predajnom stánku v N., táto prevádzka v nedeľu otvorená nie je, v sobotu je od rána od 9.00 hod. do 12.00 hod. a potom večer od 17.00 hod. do 22.00 hod. Pokiaľ by však mal rozšírený styk s maloletým, tak by sa zariadil tak, aby v sobotu tento predajný stánok otvorený nebol.

Matka maloletého vo svojej výpovedi poukázala predovšetkým na to, že vzhľadom na dátum právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, pre zmenu úpravy styku ubehol ešte krátky čas, a preto podľa nej, by tento styk mal zostať tak, ako sa dohodli pri rozvode. Tento styk bol dohodnutý v rozvodovom konaní potom, čo bola ako svedkyňa vypočutá psychologička, ktorú s maloletým navštevovala už vtedy a navštevuje aj doposiaľ. Maloletý S. v októbri 2011 nastúpil do škôlky, avšak veľmi ťažko sa adaptuje na tieto podmienky. Okrem toho uviedla, že maloletý má strach zo psov. Matka

ďalej poukázala na to, že ona žiadnym spôsobom maloletého nevedie k tomu, aby mal agresívne prejavy, aby mal strach zo psa alebo mal nejaký vyhranený vzťah ku svojej starej matke. Podľa nej si tento vzťah musí stará matka vybudovať sama. Uviedla, že ona by bola ochotná pristúpiť k rozšírenému styku, avšak iba v priebehu dňa bez toho, aby maloletý v noci u svojho otca prespával, a preto navrhla takú úpravu styku, že by sa otec stretával s maloletým v sobotu aj nedeľu od 7.00 hod. do 19.00 hod.. V čase výsluchu matka uviedla, že maloletý je silne fixovaný na ňu, ku spánku potrebuje svoje veci a je to tým, že bude mať iba 4 roky.

Matka predložila správu klinickej psychologičky Mgr. Lenky Lipanovej zo dňa 15.6.2012, z ktorej vyplýva, že dieťa je dlhodobo sledované v ambulancii, od marca 2011, z dôvodu problémov v správaní, plačlivosť, odmietania akejkoľvek separácie od matky, agresívne prejavy v správaní po návrate od otca. Samotné dieťa v situácii vyšetrenia sa k osobe otca vyjadruje skôr negatívne, overuje si, či k otcovi musí ísť. V rámci dlhodobej terapie nastáva zlepšenie adaptácie v škôlke a zníženie behaviorálnych ťažkostí, ústup agresívnych prejavov. Podľa údajov matky sa však tieto ťažkosti vracajú vždy po návrate od otca po cca 2-3 dňoch sa dieťa ukľudní. Správa bola vydávaná na žiadosť matky s tým, že otec ambulanciu nekontaktoval, preto výsledky vyšetrení v zmysle posudzovania väzby otec - maloletý boli len orientačné.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru klinickej psychológie detí PhDr. Darinou Hubovou, ktorá znalecký posudok vypracovala dňa 4.12.2012. Na základe psychologického vyšetrenia matky a otca, znalkyňa uviedla, že matka sa voči maloletému synovi prejavuje matersky, láskavo, starostlivo, poskytuje dieťaťu potrebný pocit bezpečia a istoty, rešpektuje jeho detskú osobnosť a prežívanie, je zameraná na uspokojovanie jeho potrieb, pozitívne pristupuje a toleruje prejavy jeho správania, vychováva presviedčaním, pozitívnou motiváciou, láskavým prístupom prosbami, je empatická k úzkostným reakciám dieťaťa. Cíti sa dobre v role matky, snaží sa vytvoriť dieťaťu optimálne a kľudné prostredie pre jeho zdravý vývin. Osobnosť matky je mierne introvertná, neistá, submisívna, citovo vľúdna, jemná, mäkkého srdca, radšej ustúpi a podriadi sa, akoby sa mala hádať, ľahko sa rozruší a zmätie. Je mlčanlivá, kontroluje sa, je zahľadená do seba, je dôverčivá, naivná, ale verí si, má silnú vôľu. Citlivo reaguje na správanie druhých vo vzťahu k sebe. V projekcii sú zvýraznené znaky svedčiace pre emočnú nezrelosť, vyžadovanie pozornosti, ohľaduplné zaobchádzanie. Matka nechce a ani nebude brániť kontaktu dieťaťa s otcom, sama by chcela vedieť, prečo sa syn správa agresívne po návrate od otca, je ochotná prísť s dieťaťom toľkokrát, koľkokrát bude treba, aby sa zistilo, čo mu je.

Podľa znalkyne je otec dieťaťa osobnostne nevyrovnaný, extra introvertný, rýchlo nadväzujúci kontakt a bezprostredný. V sebahodnotení sa popisuje ako kľudný, citovo stály. Výraznou črtou je jeho dominancia, útočnosť a súperivosť, tvrdé presadzovanie sa, svojráznosť, niekedy necitlivosť. Cíti sa byť emočne zrelý, energický a rozhodný, ale je aj dosť ľahkovážny, impulzívny a bezstarostný. V projekcii sú prítomné znaky diferenciovanej emocionality, tak pozitívne, ako aj negatívne kvality, sklon k opozičnosti a tvrdohlavosti k odlišným názorom, než väčšina ľudí, sklon k výbušnosti a možné sú agresívne prejavy v emočnej záťaži. Vo vzťahu k mal. synovi prejavuje pozitívnu citovú náklonnosť, bezprostrednosť v osobnom kontakte, ale aj nedostatočnú mieru empatie k jeho prežívaniu a potrebám. Má syna na dvojhodinový kontakt a stihne si zároveň vybaviť svoje záležitosti spojené s prevádzkou trafiky. Zdanlivo si nevšíma emocionálne napätie syna, odmietavé správanie, má sklon bagatelizovať emočné problémy dieťaťa a ak sú neprehliadnuteľné, tak z nich obviňuje matku dieťaťa. Podľa neho keď nie je vyskúšané, ako by syn zniesol noc u neho, tak to nemožno zakázať. Maloletý predvádza umelý plač, diriguje matku, nie ona dieťa. Syn si robí čo chce a matka je ako kačička na šnúrke, len aby ju neprestal mať rád.

Maloletý sa aj voči znalkyni prejavoval neprístupne, vyšetrenie nebolo možné realizovať. Znalkyňa ma informácie od matky, že maloletý sa bojí tmy, po príchode od otca nespí, popišá sa v noci (pred mesiacom), naposledy nechcel ísť 3 dni do materskej škôlky, ináč sa teší na p. učiteľku S.. Je 2-3 dni agresívny voči matke, potom ho to prejde a opakuje sa to znova po ďalšej návšteve u otca. Pri osobnom stretnutí s otcom u znalkyne sa maloletý spočiatku ani nepozrie na neho, nepozdraví, nezvíta sa s ním spontánne, kŕčovite sa drží matky. Keď otec k nemu napriahne ruky, prejavuje srdečnosť, ide k nemu, objíme ho a nechá si dať pusu. Ale znovu sa rýchlo vracia k matke. Nechce od nej odísť s otcom na prechádzku. Po dlhšom prehováraní a sľuboch ide a keď sa vráti s otcom o 2,5 hodiny, dieťa sa hodí matke okolo krku, nepustí ju, na otázky neodpovedá, nekomunikuje ani s matkou ani so znalkyňou. Maloletý zazeral, vrčal, prejavoval motorické a vokálne tiky, kopal nohami, zatínal zlostne päste, zvinul sa do klbka v náručí matky, potom si dal čapicu na hlavu a stiahol si ju na tvár, aby nič

nevidel. Ani pri opakovanej návšteve znalkyne nebolo možné nadviazať s maloletým primeraný verbálny kontakt a spoluprácu. Správal sa vzdorovito, odmietavo, doniesol si svoje, nedovolil sa ho dotknúť, s autíčkami od znalkyne sa odmietal hrať. Dieťa je citovo fixované na matku, každé odlúčenie od nej, zmena zabehaných stereotypov a opustenie známeho prostredia a blízkych osôb ho zneisťuje, vyvoláva v ňom pocit bezmocnosti, emocionálny stres. Matku následne trestá za to, že musel ísť s otcom bez nej, správa sa proti nej vzdorovito, hnevlivo a agresívne. Vyžaduje veľmi citlivý, trpezlivý a ohľaduplný prístup. Na základe uvedených výsledkov vyšetrenia znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že zo strany otca chýba potrebná empatia pre prežívanie dieťaťa, maloletý vo vzťahu k nemu sa prejavuje ambivalentne, aj ho má rád, aj sa pri ňom cíti úzkostne, ak nie je prítomná matka, čo vyplýva z emocionálneho uspôsobenia dieťaťa. Emocionálna a sociálna nezrelosť maloletého sú prekážkou v tom, aby došlo k rozšíreniu styku otca s maloletým. Otec si túto skutočnosť uvedomuje, ale bagatelizuje jej význam, má tendenciu obviňovať matku z odmietavého správania sa dieťaťa voči nemu. Na strane matky však nebolo zistené, že by matka negatívne ovplyvňovala dieťa vo vzťahu k otcovi, práve naopak, snaží sa dieťa pozitívne pripraviť a motivovať, aby šlo na stretnutie s otcom. Maloletý o otcovi a jeho terajšej rodine nekomunikuje. Čo sa týka jeho priateľky a jej detí, tieto nie sú vekovo rovnocenní maloletému, majú vlastné záujmové aktivity s kamarátmi a maloletý k nim nemá vytvorený citový vzťah, pretože je s nimi v zriedkavom kontakte. Vo vzťahu k starej matke sa maloletý správa pravdepodobne rovnako ako k otcovi. Prežíva úzkosť pri odlúčení od matky, ťažko sa adaptuje na nové prostredie, preto v jeho správaní môžu absentovať prejavy príchylnosti k starej matke. Maloletý vyžaduje veľmi citlivý, trpezlivý a ohľaduplný prístup, a preto, kým je v predškolskom veku, rozšírenie styku nie je pravdepodobné.

Na pojednávaní súdu dňa 13.6.2013 obaja rodičia uviedli, že na strane maloletého nastala zmena, je kľudnejší a nie je potrebné ho znásilňovať do styku s otcom a v nedeľu v čase určeného styku k otcovi ide bez väčších problémov. Preto otec napriek záverom znaleckého posudku trval na svojom návrhu a žiadal o úpravu rozšíreného styku. Podľa neho znalecký posudok bol vypracovaný v čase, keď maloletý bol ešte zablokovaný.

Matka napriek týmto skutočnostiam nesúhlasila s tým, aby maloletý prespával u svojho otca počas upraveného styku, maloletý nezaspí ani u svojej babky- jej matky, a práve z toho dôvodu doposiaľ ani nevyskúšali, aby mal. u svojho otca prespával. Vyjadrila obavy, že by sa mohla u maloletého zopakovať agresivita a nepokoj.

Otec prehlásil, že pokiaľ by mal upravený rozšírený styk, tak by v sobotu zrušil otváracie hodiny svojej prevádzky. Predložil súdu fotografie urobené s maloletým vo veku 2 až 4 rokov, počas jeho styku s ním, ako aj záznam na CD nosiči, čím chcel preukázať, že maloletý je v čase styku spokojné, usmievavé dieťa, že na zázname sa hrá so psom jeho matky, teda, že psov sa nebojí. Zároveň navrhol vypočuť svedkov na preukázanie tejto skutočnosti.

Súd vypočul vo veci znalkyňu PhDr. Hubovú Darinu, bola oboznámená s tým, že sa správanie maloletého zmenilo, že maloletý sa ukľudnil a styk s otcom prebieha v súčasnosti bez väčších problémov, ustúpili problémy, ktoré tu boli s maloletým v čase vyšetrenia a vypracovania znaleckého posudku. Na základe toho znalkyňa uviedla, že pokiaľ sa takto zmenila situácia a v emočnej vyspelosti maloletého nastal zvrat, nevidí dôvod, prečo by nebolo možné upraviť styk s otcom klasickým spôsobom tak, aby každý druhý týždeň maloletý u svojho otca aj prespával. Odporúčala, aby si maloletý na prespanie u svojho otca zobral tie veci, ktoré potrebuje ku spaniu, resp., aby sa v čase jeho zaspávania dodržali rituály, na ktoré je maloletý v súvislosti so zaspávaním zvyknutý, aby otec rešpektoval tieto zvyklosti a v prípade závažnejších problémov kontaktoval matku. Znalkyňa uviedla, že rozšírený styk u maloletého je v jeho záujme, pretože sa tým rozšíri jeho schopnosť spoločenskej komunikácie, zoznámi sa s ďalšími ľuďmi a takéto vzťahy ho môžu iba obohatiť. Jeho doterajšie správanie bolo zrejme výsledkom popôrodného vývoja, keď bol v čase vyšetrenia emocionálne nedostatočne vyspelý, táto nezodpovedala jeho veku a nebola zavinená ani jedným z rodičov. Maloletý bol už od svojho pôrodu narodenia plačlivý a nekľudný. Následne sa toto prejavilo v jeho emočnej labilite.

Matka uviedla, že s maloletým praktizuje filiálnu terapiu, je to vlastne terapia hrou, ktorú sa naučila u psychologičky dr. Lipanovej, ktorú navštívila s maloletým naposledy v máji 2013 a je toho názoru, že v dôsledku tejto terapie sa maloletý ukľudnil a nastali zmeny v jeho správaní. Žiadala, aby otec rešpektoval

pre prípad prespávania maloletého u neho prípadnú zmenu v jeho správaní a pokiaľ by nastali vážne problémy s maloletým, aby ho premiestnil späť k nej.

Otec prejavil ochotu rešpektovať tieto podmienky rozšíreného styku.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §30 ods. 1, 3 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že rozšírenie styku maloletého s otcom je vzhľadom na terajší emočný vývin maloletého možný, maloletý sa ukľudnil a nemá agresívne správanie, ktoré tu existovalo v čase znaleckého dokazovania, a preto rozšírenie styku s otcom, je v jeho záujme. Znalecké dokazovanie nepreukázalo žiadne nedostatky v osobných predpokladoch rodičov pre výchovu maloletého, ani ovplyvňovanie správania sa maloletého zo strany rodičov. Problém bol jedine v nedostatočnej emočnej vyspelosti maloletého, ktorý sa prejavoval v čase znaleckého dokazovania agresívne, nezrelo, ustráchane, emočne neprimerane svojmu veku, ale nielen vo vzťahu k svojmu otcovi, ale aj k celému svojmu okoliu. Vzhľadom na zmenu správania sa maloletého v priebehu konania a na výsledky vykonaného dokazovania je možné predpokladať, že realizácia styku maloletého s otcom každý druhý víkend aj s prespávaním u otca, nebude spôsobovať v správaní sa maloletého závažnejšie problémy, pretože aj maloletý sa vyvíja a jeho správanie sa pomaly približuje správaniu dieťaťa v predškolskom veku, pretože v septembri 2013 bude mať 5 rokov. Súd dospel k tomu záveru, že, rozšírenie styku je v záujme maloletého, pretože sa tým rozšíri jeho schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, rozšíria sa jeho sociálne zručnosti, a tieto skutočnosti ho môžu iba obohatiť. Maloletý je vo veku, keď je žiaduce aj určité odlúčenie od matky, a aj samotná matka si na túto skutočnosť musí postupne zvyknúť. Preto súd návrhu otca v celom rozsahu vyhovel, zmena úpravy styku je v záujme maloletého. Pre takéto rozhodnutie súdu nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a preto súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov, ktorých navrhol otec.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. .

Vzhľadom a to, že v tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok, vznikli trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli predbežne hradené v sume 249,28 EUR + 13,28 EUR z trov štátu a v sume 100 EUR zo zálohy zloženej otcom maloletého. Preto súd rozhodol o náhrade trov štátu v súlade s Podľa tohto zákonného ustanovenia, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme dieťaťa, preto súd zaviazal tak otca, ako aj matku na náhradu týchto trov, ktoré spolu predstavujú 362,56 EUR. Súd nezistil na strane rodičov maloletého dôvod pre oslobodenie od súdneho poplatku. Z uvedených trov je matka povinná zaplatiť polovicu, t.j. 181,28 EUR a otec 81,28 EUR, pretože on už zaplatil 100 EUR ako zálohu na trovy znaleckého dokazovania. Tieto trovy sú otec a matka povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.