Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-55-2013.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti súdu o maloleté detiU. a to o maloletúXX., nar. XXEXX. a mal.XXXX,, bytom u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Veľký Krtíš, deti rodičov matky Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX a otca D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. - L. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, o návrhu otca na zrušenie zákazu styku s maloletými deťmi, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/52/2013 - 24 zo dňa 03. 05. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa - otca maloletých detí na zrušenie zákazu jeho styku s maloletými deťmi. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že od doby, kedy bol styk otca s maloletými deťmi zakázaný (rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/12/2009-96 zo dňa 22. 09. 2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/369/2009-131 zo dňa 16. 12. 2009) nedošlo k žiadnej zmene pomerov, na základe ktorej by bolo možné návrhu vyhovieť. Zdôraznil, že o identickom návrhu otca detí rozhodoval Okresný súd Veľký Krtíš už v konaní sp. zn. 9P/189/2012 naposledy dňa 16. 11. 2012, kedy návrh taktiež zamietol. Uvedené rozhodnutie potvrdil i odvolací súd rozsudkom č. k. 15CoP/1/2013-39 zo dňa 23. 01. 2013. Otec maloletých detí bol už v čase rozvodového konania vo výkone trestu odňatia slobody, teda okresný a následne i krajský súd rozhodoval na základe rovnakých skutkových zistení, že otec maloletých detí nie je na slobode, je vo výkone trestu. Ak teda v čase, keď bol styk otca s maloletými deťmi zakázaný bolo rozhodnuté na základe právneho záveru, že styk maloletých detí s ich otcom v ústave na výkon trestu odňatia slobody, vo väzenskom prostredí, by mohol byť pre ne traumatizujúci, potom k zmene pomerov nedošlo. Naviac, okresný súd zistil, že otec detí neuvádzal pravdu o tom, že je zamestnaný, keď z obsahu správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici z 11. 04. 2013 vyplýva iný záver. Okresný súd upustil od výsluchu otca detí v ústave na výkon trestu, pretože z návrhu otca detí bolo zrejmé čoho sa ním domáha, a v návrhu uvádzal rovnaké skutočnosti ako vo svojich predchádzajúcich návrhoch keď od posledného súdneho rozhodnutia uplynula veľmi krátka doba. Keďže návrh nepovažoval za dôvodný, zamietol ho v celom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie otec maloletých detí, ktorý namietal, že žiadal v konaní vykonať dokazovanie, ktoré však vykonané nebolo, a to najmä výsluchmi svedkov, vedenia Ústavu na výkonu trestu odňatia slobody, pedagógov, vedúceho výchovy a ústavného psychológa. Súčasný stav okresným súdom nebol zistený správne, pretože v ústave na výkon trestu odňatia slobody bol otec maloletých detí preradený zo stredného stupňa
stráženia do minimálneho stupňa stráženia, a to na doporučenie ústavu a komisie a riaditeľa ústavu. Nesprávne okresný súd vyhodnotil aj jeho možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu, pretože „prepustený by mal byť 24. 08. 2014, čo svojím správaním a resocializáciou aj docieli“. Nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu, že bude mať stretnutie s maloletými deťmi na ne zlý vplyv a za týmto účelom „malo byť vypočuté vedenie na výkon trestu odňatia slobody, pretože vedia o korešpondencii medzi ním a maloletými deťmi“. Podľa neho sú maloleté deti úmyselne „štvané“ voči otcovi. Namietal, že v tejto veci nebol vypočutý a súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. ) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ otec maloletých detí namieta, že nebol vypočutý súdom, odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávanie vo veci samej bol otec maloletých detí riadne a včas predvolaný. Mohol požiadať ústav, kde sa uskutočňuje výkon trestu odňatia slobody, aby bola zabezpečená jeho účasť na pojednávaní pred okresným súdom. Naviac, okresnému súdu nebola doručená žiadosť o odročenie pojednávania. Z obsahu spisu preto vyplýva, že navrhovateľovi, teda otcovi maloletých detí nebolo odopreté žiadne právo vypovedať pred súdom, ani rovnosť účastníkov konania, keď svoj návrh riadne odôvodnil a súd dôvody v ňom uvedené vecne správne posúdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, ktorými návrh navrhovateľa - otca maloletých detí zamietol, v ktorom stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, aj vzhľadom na podané odvolanie otca maloletých detí uvádza nasledovné :
Otec maloletých detí v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, resp. okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by boli pre rozhodnutie prvostupňového súdu relevantné pre posúdenie veci samej, bez zohľadnenia ktorých by nebolo možné vo veci rozhodnúť. Odvolací súd teda opätovne odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, ktorý opakovane zdôraznil, že neboli naplnené predpoklady ust. § 26 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery.
V zmysle § 154 O. s. p. pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane detí, najmä ich potrieb. Zákon však pod pojmom „zmena pomerov“ rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pri rozhodovaní súd musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Rozhodujúcim hľadiskom na úvahy o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa však zostáva vždy v prvom rade záujem dieťaťa.
Okresný súd tak preto správne odôvodnil, že ak základom pre predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bol styk otca s maloletými deťmi zakázaný bola okolnosť, že otec maloletých detí sa nachádzal v ústave
na výkon trestu odňatia slobody, že styk detí s otcom v ústave na výkon trestu odňatia slobody vo väzenskom prostredí by mohol byť pre deti traumatizujúci a samotný znalec v tom čase takýto styk neodporučil. K zmene pomerov, ak otec maloletých detí sa naďalej v tomto prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody nachádza, nedošlo. Okolnosť, či bol otec maloletých detí preradený na iný stupeň stráženia, prípadne či je alebo nie je vo výkone trestu odňatia slobody zamestnaný, nie je pre posúdenie zmeny pomerov tak závažný, ako okolnosť, z ktorej vychádzal okresný, ako aj krajský súd, keď styk otca s maloletými deťmi zakázal. Je zrejmé, že ak v tom čase bolo poukázané na to, že by nebolo vhodné, aby sa v tomto prostredí styk otca s deťmi realizoval, (a to s prihliadnutím na zdravý psychický a fyzický vývin maloletých detí), k zmene pomerov z tohto hľadiska nedošlo ani tým, že maloleté deti sú staršie, nakoľko uvedený negatívny vplyv tohto prostredia nezanikol.
Nie je opodstatnená ani odvolacia námietka otca maloletých detí smerujúca voči tomu, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy, ktoré navrhol. V zmysle ust. § 120 ods. 1, veta prvá a druhá O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Dôkazy, ktoré okresný súd vo veci vykonal postačujú pre riadne zistenie skutkového stavu na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ odporca navrhol výsluch viacerých svedkov ohľadne jeho pomerov vo výkone trestu odňatia slobody, uvedené nič nemení na tom, že odporca sa vo výkone trestu odňatia slobody naďalej nachádza. Výsluch svedkov, ktorých navrhol vypočuť, by podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť výsledok rozhodnutia okresného súdu, a preto okresný súd nepochybil, ak výsluch odporcom navrhnutých svedkov nenariadil. Naviac, odvolací súd taktiež poukazuje, ako i súd prvého stupňa, že otec maloletých detí podal predmetný návrh opakovane, keď už v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš č. k. 9P/189/2012 bolo zistené, že návrh otca na zrušenie zákazu styku s maloletými deťmi nie je dôvodný. I na dôvody v tomto konaní uvádzané v rozhodnutí prvostupňového ako aj druhostupňového súdu odvolací súd poukazuje. Naviac, od vtedy, ako je otec detí vo výkone trestu odňatia slobody, stratil s deťmi akýkoľvek kontakt, deti sú vychovávané len ich matkou, a preto vynútený styk otca s deťmi by neprospel ich fyzickému a duševnému rozvoju, naopak, mohol by viesť k antagónii a odmietaniu stretnúť sa s otcom, prípadne aj po ukončení výkonu trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré boli uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu, a ktoré nie je potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Na záver odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi závermi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní. Princíp riadneho chodu spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaväzuje súdy na odôvodnenie súdnych rozhodnutí; nemôže sa to však chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. Rozsah tejto povinnosti sa môže preto merať podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný vo svetle okolností každého prípadu. Prvostupňový súd jednoznačne odôvodnil svoje rozhodnutie pokiaľ išlo o návrh otca na zrušenie zákazu styku s maloletými deťmi a za najdôležitejší považoval záujem dieťaťa, ako to predpokladajú ustanovenia Zákona o rodine. Okresný súd sa teda správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Právo na spravodlivý súdny proces teda nezahŕňa, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi účastníkov konania navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04), ani aby bol úspešný v konaní (I. ÚS 50/04), ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom.
Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.