Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/292/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, zastúpeného: JUDr.Ing.Radoslav Huljak, advokát, so sídlom v Košiciach, Kremnická 61 proti odporcovi: Q. H.E., nar.XX.X.XXXX, naposledy bytom C. J., O. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: Ing.Slávka Kočanová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 512,53 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 512,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 23.3.2013 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti ( o zaplatenie úrokov z omeškania ) návrh zamieta.

Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 115,48 EUR, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 84,98 EUR a z iných trov vo výške 30,50 EUR (súdny poplatok) a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.Ing.Radoslava Huljaka, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 8.2.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 512,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 31,98 EUR od 11.2., 11.3., 11.4., 11.5., 11.6., 11.7., 11.8., 11.9. a 11.10.2010 až do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 5,16 EUR od 11.11.2010 až do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 219,55 EUR od 2.7.2011 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj priznania náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že odporca v období od 1.1.2010 do 5.10.2010 užíval bez právneho titulu byt č. 23 na O. B. Č.. X C. J., ktorého je navrhovateľ správcom, pričom za užívanie bytu nezaplatil žiadnu úhradu, ktorú si za žalované obdobie navrhovateľ uplatnil vo výške 31,98 EUR mesačne, zodpovedajúcej hodnote nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu platieb a neuhradil ani nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za uvedené obdobie vo výške 219,55 EUR.

Pobyt odporcu sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť, preto mu v súlade s ustanovením ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Podľa ust. , v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia , vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav.

Z písomnej zmluvy o nájme uzavretej dňa 17.3.1995 medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom súd zistil, že odporcovi navrhovateľ dal do nájmu byt. č.XX na X.poschodí domu na O. B..Č..X C. J., pozostávajúci z 1 obytnej miestnosti, vrátane kuchyne, príslušenstva aj pivnice, na dobu neurčitú.

Z písomnej výpovede z nájmu bytu súd zistil, že odporcovi bola daná výpoveď z nájmu predmetného bytu z dôvodu, že nezaplatil nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, výpovedná lehota uplynula dňa 31.10.2004.

Z listinného dokladu označeného ako Hlásenie BPMK s.r.o. o uvoľnení bytovej jednotky súd zistil, že dňa 5.10.2010 došlo k uvoľneniu predmetného bytu, pretože odporca byt opustil.

Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2010 súd zistil, že základné nájomné bolo predpísané vo výške 31,98 EUR mesačne.

Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním pre predmetný byt za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2010 do 5.10.2010 zo dňa 2.11.2011 súd zistil, že navrhovateľ odporcovi vyúčtoval nedoplatok vo výške 219,55 EUR. Odporkyňa nezaplatil žiadnu zálohovú platbu, ani nájomné. Doklad, svedčiaci o doručení vyúčtovania odporcovi, navrhovateľ nepredložil.

Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. XXXX/XXXX zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že mesto Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy (špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.

Podľa ustanovenia a , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu .

Podľa ustanovenia , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ustanovenia , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

V danom prípade sa navrhovateľ od odporcu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť tým, že v období od 1.1.2010 do 5.10.2010 bez právneho titulu a bez platenia zodpovedajúcej úhrady užíval cudziu nehnuteľnosť (byt) a zároveň, v uvedenom období požíval služby, ktoré mu navrhovateľ zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatil nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania nákladov za poskytnuté služby.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.

Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu ( ). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia a a je preukázanie skutočností, že odporca byt vo vlastníctve resp.v správe navrhovateľa skutočne užíval bez právneho titulu, ako aj, že v žalovanom období požíval služby spojené s užívaním predmetného bytu.

Vykonaným dokazovaním v danom prípade mal súd za preukázané, že odporcovi uzavretím nájomnej zmluvy s navrhovateľom ako prenajímateľom v zmysle ust. vznikol nájom bytu č.XX na O. B..Č..X C. J.. K zániku práva nájmu odporcu k predmetnému bytu došlo podľa vyššie citovaného ustanovenia , pretože odporcovi bola daná písomná výpoveď z nájmu bytu. V konaní nebolo preukázané, že by odporca na súde žalobou napadol neplatnosť výpovede z nájmu. Keďže výpoveď z nájmu bytu mu bola riadne doručená, jej dôsledkom bolo, že uplynutím zákonom stanovenej trojmesačnej výpovednej lehoty, dňa 1.11.2004 v súlade s ustanovením , právo nájmu odporcu k uvedenému bytu zaniklo.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporca predmetný byt užíval aj po tom, čo mu zaniklo právo nájmu bytu. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z Hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky, v zmysle ktorej bol byt uvoľnený až 5.10.2010. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti

súd konštatoval, že odporca užíval predmetný byt v rozhodnom období od 1.1.2010 do 5.10.2010 bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu.

V danom prípade z vykonaného dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že navrhovateľ bol v žalovanom období správcom predmetného bytu. Aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní je daná zmluvou o výkone správy majetku mesta Košice č. XXXX/XXXX zo dňa 1.12.2008 v zmysle ktorej mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ bytov (vrátane bytu, ktorý bol predmetom nájmu v tomto konaní), zveril navrhovateľovi správu obecného majetku v súlade so zákonom o majetku obcí s tým, že navrhovateľ je oprávnený konať v mene vlastníka a je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.

Plnenie, ktoré navrhovateľ odporcovi poskytoval, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť, zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného navrhovateľom, a teda za osobu, realizujúcu užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať odporcu, ktorý sa vykonávaním jemu nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatil. Jeho majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak musel vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu tieto vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom. Z hľadiska hmotnoprávneho je teda odporca v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti, o uloženie ktorej navrhovateľ žiadal a preto je v predmetnej veci pasívne legitimovaný.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu určuje súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

V danom prípade sa navrhovateľ nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi vlastníkov alebo správcov bytových domov.

V danom prípade nebolo sporné, že odporca nezaplatil úhradu za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2010 až do 5.10.2010, t.j. za 9 mesiacov a 5 dní mesiaca október. Ako to vyplynulo z mesačného zálohového predpisu platného pre uvedené obdobie, nájomné bolo predpísané vo výške 31,98 EUR. Celková výška úhrady za užívanie za uvedené obdobie teda predstavuje sumu 292,98 EUR ( t.j. 287,82 EUR / 9 krát 31,98 EUR/ + 5,16 EUR /pomerná časť úhrady za 5 dní mesiaca október 2010/). Nárok navrhovateľa súd považoval za dôvodný a zaviazal odporcu zaplatiť ho navrhovateľovi v celom rozsahu.

Čo sa týka vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním, je zrejmé, že predmetom vyúčtovania boli náklady, ktoré vynaložil navrhovateľ vo vzťahu k dodávateľom služieb v období od 1.1.2010 do 5.10.2010, teda v období, kedy odporca predmetný byt nesporne užíval. Keďže odporca v konaní nepreukázal, že by zaplatil vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť vyúčtovania nespochybňoval, súd konštatoval, že nárok navrhovateľa je aj v tejto časti v celom rozsahu dôvodný a preto zaviazal odporcu aj na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vo výške 219,55 EUR.

Spolu priznaná istina činí 512,53 EUR.

Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.

Podľa ustanovenia , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia , veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle ustanovenia Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd konštatoval, že navrhovateľ má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením , pretože odporca ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil a preto sa dostal do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné podľa ustanovenia vychádzať z toho, že odporca bol povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Pokiaľ nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe pravdaže nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale až deň po doručení žaloby odporkyniam. Rovnaký záver sa vzťahuje aj k nároku na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania. Predpokladom pre jeho splatnosť je totiž jeho riadne doručenie adresátovi. Navrhovateľ v danom prípade nepreukázal, že by vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2010 bolo odporcovi doručené. Keďže žaloba bola odporcovi, resp. jeho opatrovníkovi doručená dňa 21.3.2013, splatnosť dlhu z titulu bezdôvodného obohatenia a nedoplatku z vyúčtovania nastala dňa 22.3.2013 a prvým dňom omeškania je 23.3.2013. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc uvedeným dňom. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. nar.vlády SR č., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,50 % ročne. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov činí 5,5 % ročne.

Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo vyššom, ako zákonom prípustnom rozsahu, súd zaviazal odporcu zaplatiť úroky z omeškania z priznanej istiny vo výške 5,5 % ročne a v prevyšujúcom rozsahu, čo sa týka výšky uplatnených úrokov z omeškania, návrh zamietol.

Čo sa týka obdobia, za ktoré boli úroky z omeškania uplatnené, súd zamietol návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 31,98 EUR od 11.2., od 11.3., od 11.4., od 11.5., od 11.6., od 11.7., od 11.8., od 11.9., od 11.10. a od 11.11.2010 až do 22.3.2013, ako aj v časti o zaplatenie sumy 219,55 EUR od 2.7.2011 do 22.3.2013, pretože v tomto období odporca v omeškaní ešte nebol.

Podľa ust. , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ mal v konaní takmer plný úspech ( súd mu priznal celú uplatnenú istinu; neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti návrhu vo vzťahu k časti uplatneného príslušenstva pohľadávky). Patrí mu preto plná náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore úspech v prevažnej miere nemal.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov za súdny poplatok, ktorý zaplatil za návrh na začatie konania vo výške 30,50 EUR ( podľa po.1a/ sadzobníka, tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch,

t.j. 6 % z ceny predmetu konania). Patrí mu aj náhrada trov právneho zastúpenia, pretože navrhovateľa v tomto spore zastupoval advokát.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 84,98 EUR.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa súd určil podľa ustanovenia , a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí tarifná odmena vo výške 34,86 EUR za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastupovania (2012) a podanie žaloby dňa 6.2.2012, spolu vo výške 69,72 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Výpočtovým základom sa v zmysle citovanej vyhlášky rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výpočtovým základom na rok 2012 je 763 EUR. 1/100 výpočtového základu teda činí 7,63 EUR. Režijný paušál v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za každý úkon právnej služby, vykonaný v roku 2012, spolu vo výške 15,26 EUR. Tarifná odmena spolu s náhradou výdavkov činí 84,98 EUR.

Celkové trovy, ktoré vznikli v konaní navrhovateľovi (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia) činia 115,48 EUR.

V súlade s ustanovením súd zaviazal odporcu, aby náhradu týchto trov zaplatil advokátovi, ktorý zastupoval navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch vyhotoveniach.

Proti výroku o vylúčení časti nároku na samostatné konanie odvolanie

nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( ).