Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-1-2023.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/1/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom P. 9, W., prechodným pobytom N. X/A, H. proti žalovanému: ANACO s. r. o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 07.06.2023 v elektronickej podobe bez autorizácie a doplneným v listinnej podobe dňa 12.06.2023 domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz vymáhať dlh zrážkami zo mzdy. 1.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že sa jedná o pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, pričom poukázala na § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a nemala možnosť odmietnuť, taktiež v dohode nie je uvedená výška zabezpečenej pohľadávky a výška zrážok. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa jedná o „spotrebný úver“ z roku 2008, EURO PROVIDUS, a.s., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 35 962 682. Bohužiaľ v tej dobe bývala s mamou, ktorá mala problémy s alkoholom a o tomto úvere nevedela. Nakoľko žila 15 rokov v UK a vrátila sa len minulý rok o úvere nevedela. Žalobkyňa uviedla, že si je vedomá, že ju to neospravedlňuje, a preto hneď ako sa dozvedela zo mzdového oddelenia z jej terajšej práce o zrážkach zo mzdy, kontaktovala žalovaného, p. Q. (vybavovateľ) navrhla dohodu o mesačných splátkach, ale bohužiaľ žalovaný nebol prípustný na tento spôsob. Žalobkyňa si tiež dovolila upozorniť, že má jednu exekúciu, ktorú riadne platí formou mesačných splátok. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým by sa žalovanému zakázalo vymáhať dlh zrážkami (ani nevie koľko presne by to malo byť, ale zrejme, aby jej ostala 1/3 jej platu), keďže jej vznikne problém s platením jej terajších účtov a samozrejme prebiehajúcej exekúcie, ktorú riadne platí. Žalobkyňa by sa rada dohodla so žalovaným dlžnú sumu splácať vo výške 100 eur mesačne. 1.3. Žalobkyňa na osvedčenie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila súdu žiadne dôkazy.
2.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 2.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 2.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 2.4. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 2.5. Podľa § 328 ods. 1 CSP Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3.1. K charakteru neodkladného opatrenia súd uvádza, že neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 3.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 3.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). 3.4. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 3.5. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
4. Súd s poukazom na vyššie popísané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia najskôr pristúpil k skúmaniu, či je osvedčené právo žalobkyne, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a tiež právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a dospel k záveru, že tento nebol žiadnym spôsobom osvedčený. Žalobkyňa síce v návrhu tvrdí, že je to práve žalovaný, ktorý má vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, a preto návrh voči žalovanému aj smeruje, avšak žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že existuje akýkoľvek právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným (či už na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo dohody o zrážkach zo mzdy), neosvedčila existenciu pohľadávky (dlhu) žalobkyne, pre ktorú majú byť zrážky zo mzdy žalovaným vykonávané ani jej výšku a žalobkyňa neosvedčila ani samotné vykonávanie zrážok zo mzdy práve žalovaným (teda že by bol žalovaný pasívne legitimovaným subjektom). Žalobkyňa teda žiadnym spôsobom neosvedčila hmotnoprávny vzťah medzi stranami, na základe ktorého by bolo možné žalovaného navrhovaným spôsobom obmedziť. Žalobkyňa síce v návrhu odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu z roku 2008 (pri ktorej navyše uvádza inú spoločnosť - EURO PROVIDUS, a.s.) či na dohodu o zrážkach, avšak tieto listiny neboli súdu doložené, a preto nemožno dospieť k záveru, že práve žalovanému by mal súd navrhovaným neodkladným opatrením zakázať vykonávať zrážky zo mzdy. Súd tak uzatvára, že nemá za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
5.1. Aj keď už vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd považuje za potrebné sa zmieniť aj o podmienke potreby neodkladnej úpravy pomerov, keďže žalobkyňa musí predovšetkým osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala ani splnenie tejto zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a neosvedčila existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladne upraviť pomery strán, keďže súd nemal ani v tomto smere k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky. 5.2. Ako vyplýva z charakteru a účelu neodkladného opatrenia, ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len ak medzi stranami nastane taký stav právnych vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Netreba opomínať, že chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je namieste nariadiť len vtedy, ak za účelom zabránenia reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. V tomto prípade súd dospel k záveru, že nie je možné považovať za osvedčené, že by mohlo dôjsť k akejkoľvek konkrétnej a reálnej ujme na strane žalobkyne zo strany žalovaného. Súd zdôrazňuje, že pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je to práve jeho navrhovateľ - žalobkyňa, ktorý je povinný osvedčiť tvrdené skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Túto svoju povinnosť však žalobkyňa zanedbala, keď k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila jediný dôkaz. Súd dodáva, že žalobkyňa nemusela osvedčiť všetky tvrdené skutočnosti, ale len tie, ktoré zakladajú aspoň pravdepodobnú dôvodnosť požadovaného neodkladného opatrenia, čo sa v tomto prípade nestalo. 5.3. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila predovšetkým tým, že nevedela o úvere, že má jednu exekúciu a žiada splátky vo výške 100 eur, inak jej vznikne problém s platením doterajších účtov. Žalobkyňa však ňou tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom neosvedčila, keď nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by sa týkal jej majetkových pomerov (príjmov a výdavkov), prebiehajúcej exekúcie ako ani žiadnu listinu, ktorá by sa týkala vykonávaných zrážok zo mzdy, hoc sama v návrhu tvrdí, že sa o zrážkach zo mzdy dozvedela zo mzdového oddelenia terajšej práce, teda o ich výške musí mať vedomosť (ak už mali byť zrážky vykonané, ich výška musí byť žalobkyni zrejmá, resp. žalobkyňa mala objektívnu možnosť sa o nich dozvedieť). Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila ani existenciu a výšku pohľadávky, na základe ktorej majú byť zrážky vykonávané, teda ďalšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov vo vzťahu k majetkovým pomerom žalobkyne a zároveň aj primeranosti neodkladného opatrenia. V tomto smere žalobkyňa neponúkla súdu žiadne relevantné tvrdenia a už vôbec nie listinné dôkazy, ktoré by naliehavosť súdnej ochrany osvedčovali. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov osvedčujúcich dôvodnosť návrhu žalobkyne (hoc len spotrebiteľskej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy), súd nemal možnosť sa zaoberať ani žalobkyňou tvrdenou neprípustnosťou zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Okrem toho mnohé tvrdenia žalobkyne bolo možné definovať ako všeobecné (dlh zo „spotrebného úveru“ z roku 2008 bez uvedenia výšky dlžnej sumy, výšky splátok a pod., problém s platením jej účtov bez ich špecifikácie, jedna exekúcia - bez uvedenia výšky pohľadávky a úhrad, atď.), avšak pri každej tvrdenej skutočnosti sa vyžaduje jej úplnosť a pravdivosť. Ide základnú náležitosť žaloby podľa § 132 CSP, ktorý sa vzťahuje aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného nemohol súd z takto tvrdených a neosvedčených skutočností dospieť k záveru ani o pravdepodobnej dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia. 5.4. Podľa názoru súdu len subjektívna obava žalobkyne, že by vykonávaním zrážok zo mzdy (ktorých reálne vykonávanie navyše nebolo ani osvedčené) mohlo dôjsť k finančným problémom žalobkyne, nepostačuje na vyslovenie záveru o nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán. Je teda zrejmé, že za danej situácie absentuje naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možného ohrozenia tvrdeného (avšak neosvedčeného) práva žalobkyne, nie je tak naplnená ani podmienka naliehavosti vydania neodkladného opatrenia. 5.5. Súd tak ustálil, že zo strany žalobkyne nie je osvedčená ani potreba nevyhnutnosti a naliehavosti navrhovaného neodkladného opatrenia, teda skutočnosť, že bez okamžitej úpravy pomerov medzi stranami prostredníctvom súdneho zásahu vo forme vydania navrhovaného neodkladného opatrenia by bolo konkrétne právo žalobkyne porušené alebo aspoň ohrozené.
6. Vo svetle uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila splnenie zákonných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení, a preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 CSP ako nedôvodný zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 CSP. V rozhodovanom spore vznikol žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorej návrh na nariadenia neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.