Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-71-2013.pdf
PDF · 74.44 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/71/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F. P., pobočka P., so sídlom U. XX, P., IČO: XX XXX XXX proti povinnému Y., so sídlom O. XXX, M., IČO: XX XXX XXX, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 10.823,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2012, č.k. 16Er/1096/2007-16, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť náhradníkovi povereného súdneho exekútora L.. Y. U., a to U.. U. F., L. XX, U. trovy exekúcie vo výške 27,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 24.05.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre istinu vo výške 326.081,- Sk s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 22.01.2007. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2007 a vykonateľnosť dňa 16.03.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi L.. Y. U. udelené dňa 15.06.2007. Podaním zo dňa 25.11.2011 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29K/60/2010-86 zo dňa 27.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2011, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi - povinnému, spoločnosti Y. pre nedostatok majetku dlžníka a spoločnosť bola dňa 09.03.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurzné konanie voči povinnému bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka, súd prvého stupňa má za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci poverený súdny exekútor predložil tamojšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekučným spisom EX 290/2007 v zmysle vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Na predmetné konanie súd aplikoval znenie vyhlášky č. 288/95 Z. z. v znení vyhlášky č. 569/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2009. Novela vyhlášky, vykonaná vyhláškou č. 141/2008 Z. z., sa s poukazom na prechodné ustanovenie - § 27 a vyhlášky, na predmetné konanie nevzťahuje. Trovy exekúcie si súdny exekútor uplatnil v celkovej výške 45,69 Eur. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 27,76 Eur (13,28 Eur za 2 hodiny exekučnej činnosti + 6,64 Eur za 2 úkony exekučnej činnosti + 3,98 Eur DPH + 3,86 Eur za hotové výdavky). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. Oprávnený namieta, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Oprávnený má za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na predloženie svojich tvrdení oprávnený poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I ÚS 377/08-13 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Uviedol, že skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov exekúcie) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie nebolo podaným odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť a krajský súd v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmaval.
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi L.. Y. U. dňa 24.05.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 326.081,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX, vydané dňa 22.01.2007 F. P., pobočkou v P., právoplatné dňa 01.03.2007 a vykonateľné dňa 16.03.2007.
Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29K/60/2010-86 zo dňa 27.12.2010 súd zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku dlžníka. Povinný bol následne dňa 09.03.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) správne zaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 29K/60/2010-86 zo dňa 27.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2011, zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku dlžníka - povinného, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ktorú skutočnosť oprávnený napokon ani vo svojom odvolaní nespochybnil.
Následne súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pretože v danej veci bolo exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .