Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-73-2013.pdf
PDF · 70.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/73/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, proti povinnej Smith and Hadrov desing v konkurze, spol. s.r.o., Hármonická 6, 044 25 Medzev, IČO: 31 728 693, o vymoženie sumy 1.131,62 eura s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Starosaská č.3, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. EX 1239/2011, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.02.2013, č. k. 48Er/1941/2011-11, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu v sume 82,58 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerbery poverením č. 5803 084852* zo dňa 27.07.2011. Dňa 07.12.2012 doručil súdny exekútor podanie, v ktorom oznámil, že v zmysle ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 87,- eur. V zmysle ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona. V dôsledku zastavenia exekúcie vznikol súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie, na náhradu ktorých súd prvého stupňa zaviazal oprávnenú podľa ust. § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, a to vo výške 82,58 eura. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny (§ 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z.) v sume 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov v sume 35,64 eura (poštovné) a z DPH v sume 13,75 eura. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi výdavky spojené so založením exekučného spisu za kancelársky papier, obálky, euroobal, rys a šanon, nakoľko v zmysle ust. § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie oprávneným.
Namietal, že súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré sa stalo účinným až dňa 1. januára 2012. Konkurzné a exekučné konanie bolo začaté podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2011, preto sa na nich správne mali aplikovať ustanovenia príslušných právnych predpisov účinných do 31.12.2011. Podľa oprávneného mal
súd prvého stupňa rozhodovať o trovách exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Zdôraznil, že v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011 súd mohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekučného konania oprávnenému len v dvoch prípadoch, a to v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekučného konania zavinením oprávneného, alebo ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený nijako procesne nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, pretože k jej zastaveniu došlo ex lége z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Rovnako tak nedošlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, keď oprávnenému uložil povinnosť ich úhrady súdnemu exekútorovi.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 22.07.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Po začatí exekučného konania bol dňa 05.10.2012 vyhlásený konkurz na majetok povinného na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 27.09.2012, sp. zn. 31K/29/2012. Dňom vyhlásenia konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona v zmysle ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a k vzniku nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie (§ 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 veta prvá tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (odsek 3).
Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej, preto podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Námietka oprávneného, že na toto konanie nemožno aplikovať ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré sa stalo účinným (dňa 01.01.2012) až po začatí exekučného konania (dňa 16.05.2011), neobstojí. Ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku je svojou podstatou procesnoprávnou normou. Z povahy procesného práva vyplýva, že zmeny, ktoré prináša nové procesné právo, môže pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon nestanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Nakoľko zákon č. 348/2011 Z. z., ktorým bolo ust. § 203 ods. 3 zavedené do Exekučného poriadku, prechodné ustanovenia neobsahoval, podľa tradičnej zásady procesného práva o časových medziach procesných zákonov platí, že táto právna norma sa použije aj na konanie začaté pred dňom jej účinnosti.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak na daný prípad aplikoval ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.