Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/42/2013

Uznesenie

Senát Krajského súdu v Žiline zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.8.2013 v Žiline, o odvolaní obžalovaného F. V. proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. -132 zo dňa 27.3.2012

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného F. V. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Citovaným rozsudkom Okresný súd v Čadci uznal obžalovaného F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, okr. G., za vinného zo spáchania trestných činov (prečinov) ublíženia na zdraví, nebezpečného vyhrážania a výtržnosti podľa §§ 156 ods. 1, 2 písm. a), 360 ods. 1, 2 písm. b), 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Skutkovým základom tohto rozsudku bolo zistenie súdu, že obžalovaný dňa 8.8.2009 v čase okolo 17.00 hod. v obci Raková, okr. Čadca, na prístupovej ceste do lesného porastu v časti zv. Vrobľová, neďaleko trvalého bydliska V. B., nar. XX.XX.XXXX, po otázke V. B., či nevie, kto rúbal v ich lese, mu odpovedal, či je to jeho, následne V. B. uchopil za košeľu, začal s ním trhať, hodil ho o zem vyhrážajúc sa mu slovami: „toto je tvoj koniec, tu ťa zabijem“, kopal ho nohami do tela, počas toho mu spadla odstavená motorka na zem a keď ju šiel postaviť, tohto využil V. B. a ukryl sa pred ním v húštine, následne F. V. odišiel, po chvíli V. B. z lesa odišiel a keď bol asi 100 m od miesta svojho bydliska na ceste, tu ho už čakal F. V. v čase okolo 17.15 hod., uchopil V. B. oboma rukami za košeľu so slovami: „tu ťa už teraz konečne zabijem“, hodil ho na zem a opakovane ho na zemi kopal nohami po tele, pokiaľ k nim neprišli tri vnučky V. B., ktoré videli fyzický útok F. V. na V. B. a išli na pomoc svojmu starému otcovi, na čo F. V. z miesta ušiel, pričom V. B. utrpel fyzickým útokom F. V. zranenia: zlomeninu VIII. rebra vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie ľavého predlaktia v hornej časti s odreninami kože, pomliaždenie sedacích svalov obojstranne ľahkého stupňa, pričom porucha zdravia a PN uňho trvala 4 týždne, a V. B. mal z konania a vyhrážok F. V. strach o svoj život a zdravie.

Za to bol obžalovaný odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov pri zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§§ 156 ods. 2, 41 ods. 1, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 2, 4, 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).

Podľa bol poškodený V. B. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

V zákonnej lehote podal proti tomuto rozsudku obžalovaný odvolanie proti výroku o vine aj proti výroku o treste. Bližšie odvolanie obžalovaný neodôvodnil.

Na takomto základe krajský súd ako nadriadený orgán podľa , keď nezamietol odvolanie podľa ani nezrušil rozsudok podľa , preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Zistil tak, že odvolanie nie je dôvodné.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležité zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na dôslednom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto dôkazy zaobstaral. Vyhlásený rozsudok má všetky náležitosti vyslovené v a nasl. V jeho odôvodnení súd stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, tiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a z akých právnych úvah vychádzal, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd sa s týmto rozsudkom stotožnil, preto v podrobnostiach naň odkazuje. Hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, usvedčil ho poškodený a tri svedkyne, vnučky poškodeného, ktoré udalosť videli. S ich výpoveďami dobre korešponduje výpoveď znalca. O poruche zdravia poškodeného hovorí najmä zlomenina rebra, ktorá podľa znalca nevznikla pádom, ale najlepšie ako tvrdí poškodený, teda kopnutím. Bratanec obžalovaného F. V. udalosť nevidel, ale počul krik vnučiek poškodeného a neskôr videl obžalovaného prichádzať k nemu. Za takejto dôkaznej situácie odvolací súd nemal dôvod pochybovať o výpovedi poškodeného.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, preukázal ním náležíte skutkový stav a tento správne právne kvalifikoval. Námietky obžalovaného voči výroku o vine neboli dôvodné. Súd prvého stupňa aj pri ukladaní trestu vychádzal z príslušných ustanovení zákona. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd primerane prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Obžalovanému výrazne priťažovalo spáchanie viacerých trestných činov a sklony k páchaniu trestnej činnosti vyjadrené obsiahlym odpisom z registra trestov. Vzhľadom na tieto skutočnosti a úvahy, keď aj výrok o náhrade škody je v súlade so zákonom, krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.