Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-42-2013.pdf
PDF · 67.57 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/42/2013
Uznesenie
Senát Krajského súdu v Žiline zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.8.2013 v Žiline, o odvolaní obžalovaného F. V. proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 2T/133/2006-132 zo dňa 27.3.2012
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. V. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Citovaným rozsudkom Okresný súd v Čadci uznal obžalovaného F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, okr. G., za vinného zo spáchania trestných činov (prečinov) ublíženia na zdraví, nebezpečného vyhrážania a výtržnosti podľa §§ 156 ods. 1, 2 písm. a), 360 ods. 1, 2 písm. b), 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Skutkovým základom tohto rozsudku bolo zistenie súdu, že obžalovaný dňa 8.8.2009 v čase okolo 17.00 hod. v obci Raková, okr. Čadca, na prístupovej ceste do lesného porastu v časti zv. Vrobľová, neďaleko trvalého bydliska V. B., nar. XX.XX.XXXX, po otázke V. B., či nevie, kto rúbal v ich lese, mu odpovedal, či je to jeho, následne V. B. uchopil za košeľu, začal s ním trhať, hodil ho o zem vyhrážajúc sa mu slovami: „toto je tvoj koniec, tu ťa zabijem“, kopal ho nohami do tela, počas toho mu spadla odstavená motorka na zem a keď ju šiel postaviť, tohto využil V. B. a ukryl sa pred ním v húštine, následne F. V. odišiel, po chvíli V. B. z lesa odišiel a keď bol asi 100 m od miesta svojho bydliska na ceste, tu ho už čakal F. V. v čase okolo 17.15 hod., uchopil V. B. oboma rukami za košeľu so slovami: „tu ťa už teraz konečne zabijem“, hodil ho na zem a opakovane ho na zemi kopal nohami po tele, pokiaľ k nim neprišli tri vnučky V. B., ktoré videli fyzický útok F. V. na V. B. a išli na pomoc svojmu starému otcovi, na čo F. V. z miesta ušiel, pričom V. B. utrpel fyzickým útokom F. V. zranenia: zlomeninu VIII. rebra vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie ľavého predlaktia v hornej časti s odreninami kože, pomliaždenie sedacích svalov obojstranne ľahkého stupňa, pričom porucha zdravia a PN uňho trvala 4 týždne, a V. B. mal z konania a vyhrážok F. V. strach o svoj život a zdravie.
Za to bol obžalovaný odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov pri zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§§ 156 ods. 2, 41 ods. 1, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 2, 4, 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený V. B. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
V zákonnej lehote podal proti tomuto rozsudku obžalovaný odvolanie proti výroku o vine aj proti výroku o treste. Bližšie odvolanie obžalovaný neodôvodnil.
Na takomto základe krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 317 ods. 1 Tr. por., keď nezamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 ani nezrušil rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Zistil tak, že odvolanie nie je dôvodné.
Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležité zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na dôslednom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto dôkazy zaobstaral. Vyhlásený rozsudok má všetky náležitosti vyslovené v § 163 a nasl. Tr. por. V jeho odôvodnení súd stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, tiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a z akých právnych úvah vychádzal, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Krajský súd sa s týmto rozsudkom stotožnil, preto v podrobnostiach naň odkazuje. Hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, usvedčil ho poškodený a tri svedkyne, vnučky poškodeného, ktoré udalosť videli. S ich výpoveďami dobre korešponduje výpoveď znalca. O poruche zdravia poškodeného hovorí najmä zlomenina rebra, ktorá podľa znalca nevznikla pádom, ale najlepšie ako tvrdí poškodený, teda kopnutím. Bratanec obžalovaného F. V. udalosť nevidel, ale počul krik vnučiek poškodeného a neskôr videl obžalovaného prichádzať k nemu. Za takejto dôkaznej situácie odvolací súd nemal dôvod pochybovať o výpovedi poškodeného.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, preukázal ním náležíte skutkový stav a tento správne právne kvalifikoval. Námietky obžalovaného voči výroku o vine neboli dôvodné. Súd prvého stupňa aj pri ukladaní trestu vychádzal z príslušných ustanovení zákona. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd primerane prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Obžalovanému výrazne priťažovalo spáchanie viacerých trestných činov a sklony k páchaniu trestnej činnosti vyjadrené obsiahlym odpisom z registra trestov. Vzhľadom na tieto skutočnosti a úvahy, keď aj výrok o náhrade škody je v súlade so zákonom, krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.