Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sd-163-2013.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: N. W., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom U., G. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. februára 2013 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 15. februára 2013 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. februára 2013 podľa § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 37 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 6. apríla 2013 čiastočný invalidný dôchodok v sume 131,60 € mesačne. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 15. februára 2013 odporkyňa podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke od 6. apríla 2013 invalidný dôchodok.
Proti rozhodnutiam odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala svoj nepriaznivý zdravotný stav.
Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 22. apríla 2013 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 5. júna 2013. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je od 7. decembra 2012 invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.
Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Y. X. za prítomnosti prísediaceho odborného lekára - psychiatra MUDr. W. vypracoval lekársku správu dňa 5. júna 2013, v ktorej uviedol: Pri hodnotení zdravotného stavu pred dnešným posudzovaním boli zhodnotené výsledky ambulantných psychiatrických vyšetrení od 11. 3. 2010. Opakovane sa popisuje stav bez výraznej depresívnej symptomatológie, spí veľmi dobre, nemá výrazné ťažkosti, dokonca si pochvaľuje trvajúcu stabilizáciu
zdravotného stavu po ordinovanej liečbe, ktorá sa dlhodobo nemení. Ani pri tak závažných udalostiach v rodine ako sú dve náhle úmrtia (18. 11. 2011) dochádza len k miernemu rozkolísaniu nálady. Pri ďalších kontrolách došlo k úprave nálady, ktorá nemá charakter výrazného kolísania. Pri kontrole dňa 4. 1. 2012 opäť náhle umrel príbuzný, ale napriek tomu nedošlo k výrazným prejavom depresie. Začiatkom roku 2013 bola prepustená z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, kde bola hospitalizovaná pre náhlu zmenu psychického stavu, ako dôvod je popísaná zmena stupňa invalidity. Pri hospitalizácii bolo skonštatované, že došlo k zvýrazneniu depresívnych prejavov pri rekurentnej depresívnej poruche, ale po aplikácii liečby dochádza k prejasneniu nálady, k ústupu napätia, poklesli hladiny úzkosti a k ožívaniu emočného prežívania. Po krátkej dobe po prvej hospitalizácii bola opätovne hospitalizovaná pre zvýraznenie depresie, ale hospitalizácia znova viedla k zlepšeniu zdravotného stavu, čo sama posudzovaná pri dnešnom hodnotení potvrdzuje. Pri kontrolných psychiatrických vyšetreniach je stav hodnotený na úrovni stredne ťažkej depresie. V porovnaní podľa hodnotenia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v kapitole V., položka 3 je stredne ťažký stupeň depresívnej poruchy hodnotený v rozpätí miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 - 45 %. Pri hodnotení podľa zákona č. 100/1988 Zb. konštatujeme, že došlo k poklesu pracovného potenciálu o viac ako 50 %, ale nie viac ako 80 %.
Na pojednávaní zotrvala navrhovateľka na svojom opravnom prostriedku. Podľa nej jej zdravotný stav nezodpovedá čiastočnej invalidite. Žiadala, aby jej bol priznaný plný invalidný dôchodok. Na otázku sudkyne, či má k dispozícii novší odborný lekársky nález od 5. júna 2013, ktorý by hodnotil zhoršenie zdravotného stavu, uviedla, že takýto odborný lekársky nález k dispozícii nemá. Neskôr súdu predložila ambulantnú správu z psychiatrického vyšetrenia z 20. 6. 2013 od MUDr. W. so záverom: F33.4 - v popredí akt. aj vzhľadom k termo záťaži zvýšená únava, ťažkopádnosť, bez prejavov hlbokej depresie, stav uspokojivý. Ďalej súdu predložila ambulantnú správu z vyšetrenia zo dňa 19. 7. 2013, rovnako z psychiatrickej ambulancie od MUDr. W., PhD. so záverom: F33.1, akt. v popredí smútočná aktivita po náhlom úmrtí manžela s afekt. labilitou, lakrimozitou, depresívnym ladením, celkovou inhibíciou, striedaním afektivity.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na posudkový záver druhostupňového posudkového lekára zo dňa 5. júna 2013, ako aj na písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 20. 6. 2013 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Napriek tomu, že navrhovateľka v priebehu konania súdu predložila novšie odborné lekárske nálezy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 20. 6. 2013 a 19. 7. 2013, tieto diagnosticky nehodnotia jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu druhostupňovým posudkovým lekárom v označenej lekárskej správe zo dňa 5. júna 2013, teda nespochybnili ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Posledný lekársky nález z 19. júla 2013 naznačuje čiastočné zhoršenie psychického stavu navrhovateľky spôsobené náhlym úmrtím manžela.
V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku zhoršenia ochorení, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutia odporkyne zo dňa 13. februára 2013 a 15. februára 2013 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.