Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/67/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, P. V., otec - X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom G., W. XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -84 zo dňa 27.3.2013 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom tak, že otec X. Q., nar. X.X.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. J. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 1.3.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na výživnom tak, že nedoplatok na výživnom na maloletého U. J. za obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2013 vo výške 1.040 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok. Prvá splátka zameškaného výživného je splatná dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky B. J., otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne a nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2013 vo výške 1.300 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným. V otázke výživného zohľadnil, že otec má stredoškolské vzdelanie, je zdravý a má určitú (pracovnú) prax. Nadväzne okresný súd vychádzal nie z príjmu otca (sociálne dávky 62,50 eur mesačne), ale z jeho reálnych možnosti a schopnosti (potenciálneho príjmu).

Rodičia nepožadovali, aby bol styk otca s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím.

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie (na hranici úplnosti z hľadiska náležitosti tohto oprávneného prostriedku podľa ) otec, ktorý s nimi nesúhlasil. Určená výška výživného 100 eur presahuje jeho príjmy, ktoré sú 60 eur mesačne. Bol ochotný prispievať na výživu maloletého sumou 40 eur.

Kolízny opatrovník sa stotožňoval s rozhodnutím okresného súdu. Rovnako matka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukazovala na schopnosti otca, pričom má byť v záujme i jeho samotného, aby si našiel prácu. Do pozornosti dávala, že maloletý U. začal navštevovať materskú školu, čím sa zvýšili jeho „mesačné náklady“.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením v spojení s (z toho titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v nenapadnutých výrokoch o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a vo výroku týkajúcom sa ne/úpravy styku otca s maloletým) a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) v preskúmavanej časti zmenil napadnutý rozsudok v zmysle tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Okresný súd správne nevychádzal z príjmu otca, ktorý predstavuje len dávka v hmotnej núdzi 62,50 eur. Otec neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať, resp. zabezpečiť si dostatočný zdroj príjmov na plnenie (aj) vyživovacej povinnosti k maloletému synovi. Otec je mladý muž (vo veku menej ako 30 rokov), nemá žiadne zdravotné, či iné obmedzenia, ktoré by predstavovali prekážku jeho uplatnenia sa na trhu práce. Navyše je vyučený v žiadanom odbore - automechanik, v ktorom napriek nie zanedbateľnej nezamestnanosti v rámci celej SR je dostatok pracovných príležitostí, osobitne v regióne Žiliny.

Zároveň je nepochybné, že otec v skutočnosti disponuje väčším rozsahom finančných prostriedkov než sú ním oficiálne deklarované príjmy. Uvedené je zrejmé nielen zo samotného odvolania - keď je nepochybné, že jeho mesačné výdavky sú vyššie ako cca 20 eur (ktoré by mu zostali z dávky v hmotnej núdzi, ak by platil výživné v zmysle jeho odvolania - 40 eur mesačne), ale najmä z prednesu na pojednávaní pred okresným súdom dňa 27.3.2013. Kým si v rámci svojej výpovede neuvedomil, že reálne popisovanie jeho príjmov a výdavkov mu môže „sťažiť situáciu“ a účelovo začal odvolávať svoje vlastné vyjadrenia, uviedol náklady na stravu 500 eur mesačne, na oblečenie 300 eur, na bývanie 60 eur atď. Hoci nie je možné celkom vylúčiť i určité zveličovanie zo strany otca, je nesporné, že jeho skutočná životná úroveň a zárobkové možnosti sú neporovnateľné vyššie ako dávka v hmotnej núdzi.

Rovnako je nesporné, že otcov prístup (nielen) k plneniu rodičovskej vyživovacej povinnosti je nezodpovedný. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie pracovnej agentúry, ktorá sprostredkovala otcovi krátkodobé zamestnania v roku 2011, avšak pre problémy s jeho pracovnou morálkou ho už neskôr neoslovili s ďalšou pracovnou ponukou.

Napriek konštatovanému krajský súd zmenil napadnutý výrok o výške výživného. Prihliadol pritom predovšetkým na nízky vek maloletého U. (3 roky) a jeho dobrý zdravotný stav, nevyžadujúci osobitné zvýšené výdavky na strane matky. Ani nástupom do materskej školy sa výdavky nezvýšili tak zásadným spôsobom, aby odôvodňovali určenie výšky vyživovacej povinnosti otca sumou 100 eur mesačne. Krajský súd za primerané zabezpečeniu aktuálnych potrieb maloletého považoval prispievanie zo strany otca čiastkou 80 eur mesačne. Uvedená výška výživného (okrem iného) vytvára priestor na jej priebežné zvyšovanie v budúcnosti s postupne rastúcimi výdavkami na všestranný rozvoj osobnosti maloletého.

Hoci možno očakávať, že maloletý bude naďalej vyžadovať zvýšenú osobnú starostlivosť matky aj po nástupe do materskej školy (napr. pre častejšie ochorenia po prechode do detského kolektívu), predsa len u matky sa vytvoril určitý časový priestor na zlepšenie jej finančnej situácie napr. brigádnickou prácou na kratší pracovný úväzok, či príležitostnú prácu v odbore, v ktorom je vyučená (šička, resp. operátor odevnej výroby).

Vzhľadom na zmenu výšky bežného výživného krajský súd zmenil aj výrok o zameškanom výživnom. Ku dňu rozhodovania okresného súdu sa jednalo o nedoplatok za 13 mesiacov, čo vo finančnom vyjadrení činí 1.040 eur (13 x 80 eur). Hoci vzhľadom na výšku nedoplatku bude otec tento splácať dlhodobejšie (viac ako 4 roky), výšku splátok ponechal odvolací súd v rozsahu stanovenom okresným súdom, nakoľko

čiastka 20 eur mesačne (nad rámec bežného výživného) zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca a s poukazom na vek maloletého U. v celom období splácania pôjde „príspevok“ maloletému dieťaťu.

Prvá splátka zameškaného výživného je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že ak rozsudok nadobudne právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci (vrátane), otec bude povinný už v danom kalendárnom mesiaci zaplatiť spolu s bežným výživným 80 eur aj 20 eurovú splátku zameškaného výživného. Pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť po 15.dni v mesiaci, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.